Foto: Freepik

Klesla aj jadrová inflácia

Medziročná inflácia v eurozóne počas tohtoročného apríla zotrvala na úrovni marcových 2,4 %. Konštatuje to vo svojej najnovšej správe Európsky štatistický úrad Eurostat. Informáciu vypracoval na

základe predbežných údajov, ktoré získal od jednotlivých členských krajín, a ktoré ešte v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov bude spresňovať. 

Stabilný vývoj rastu spotrebiteľských cien bol očakávaný a zotrvanie inflácie blízko úrovne želaných 2 % je dobrou správou pre ekonomiky členských krajín platiacich eurom. Znížila sa aj jadrová inflácia očistená o ceny energií a potravín, ktorá klesla z marcových 2,9 % na aprílových 2,7 %.

Zdražujú najmä služby, cena energií klesá

Najvyšší podiel na inflácii majú podľa dát Eurostatu služby (3,7 %), ktoré v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom klesli o tri desatiny percentuálneho bodu, nasledované cenami potravín, alkoholu a tabaku (2,8 %), ktoré v porovnaní s marcom stúpli o dve desatiny percentuálneho bodu.

Po nich nasledujú priemyselné tovary bez energií (0,9 %) pri medzimesačnom poklese o dve desatiny percentuálneho bodu a napokon energie (–0,6 %).

Aká je situácia v krajinách eurozóny

Z pohľadu jednotlivých krajín eurozóny 13 štátov zaznamenalo medzimesačný pokles inflácie, v piatich sa zvýšila a v troch zostala na rovnakej úrovni ako pred mesiacom. 

Najnižšia inflácia spomedzi dvadsiatky krajín eurozóny je v Litve (0,4 %), Fínsku (0,6 %), Taliansku (1 %), Lotyšsku (1,1 %), v Írsku (1,6 %), na Cypre (2,2 %), na Malte a v Portugalsku (po 2,3 %).

Naopak, najvyššia inflácia je v Belgicku (4,9 %), Chorvátsku (4,7 %), Rakúsku a Španielsku (po 3,4 %), Estónsku (3,2 %) a v Grécku (po 3 %).

Aká je situácia na Slovensku

Slovenská republika už päť mesiacov nie je najhoršia spomedzi dvadsiatky krajín eurozóny. Aktuálne dokonca patrí k tej lepšej desiatke štátov platiacich eurom, pričom inflácia na Slovensku je identická s priemerom krajín eurozóny, teda 2,4 %.

Poklesu inflácie u nás pomohli najmä zmrazené regulované ceny energií pre domácnosti, ktoré sú na Slovensku aj naďalej dotované zo štátneho rozpočtu. Lacnejšie sú aj pohonné látky a najmä potraviny.

Prečo inflácia neklesá ešte rýchlejšie?

Hoci je pokles inflácie v krajinách eurozóny viac ako intenzívny, stále nie je dostatočný. Podľa vyjadrenia Európskej centrálnej banky (ECB) sú príčinou „tvrdohlavé ceny služieb“ ktoré sú stále vyššie, ako by si centrálna banka želala, v posledných mesiacoch dokonca mierne vzrástli. „Opatrný prístup je preto namieste,“ konštatuje ECB.

Príčinou vyšších cien v službách je ich vysoká náročnosť na prácu, a teda aj na mzdy. Podiel mzdových nákladov na celkových nákladoch je vyšší ako v priemysle, čo vytvára tlaky na ich prenos do cien,“ pokračuje centrálna banka s tým, že k pomalšiemu znižovaniu inflácie v službách prispel aj skorší termín veľkonočných sviatkov v tomto roku, ktorý bežne pripadá až na apríl. Aj preto niektoré cenové položky počas tohtoročného marca rástli rýchlejšie ako vlani, čo sa premietlo aj do údajov o celkovej inflácii.

Kedy centrálne banky znížia úroky?

V súvislosti s vývojom inflácie je dôležité sledovať načasovanie rozhodnutia Európskej centrálnej banky (ECB) o znižovaní svojich kľúčových úrokových sadzieb. Tá ich už od minulého roka drží na úrovni 4,5 %, a je len otázkou času, kedy pristúpi k ich znižovaniu.

Viacerí poprední predstavitelia ECB opatrne vyhlasujú, že banka sa k tomuto kroku s najväčšou pravdepodobnosťou odhodlá v júni tohto roku. „Robíme pokroky smerom k nášmu inflačnému cieľu, ale nie sme si dostatočne istí,“ povedala šéfka ECB Christine Lagardová.

„Sadzby upravíme do leta tohto roku,“ vyhlásil člen Rady guvernérov ECB Francois Villeroy de Galhau. „Uponáhľať to nie je múdre ani prospešné. Pre vás a ekonomiku. Ešte totiž nie sme tam, kde by sme potrebovali byť, a diabol sa tradične skrýva v detailoch,“ dodal guvernér NBS Peter Kažimír.

Inflácia klesá aj v okupovanej Ukrajine

Inflácia klesá aj vo vojnou zmietanej Ukrajine. V prvom štvrťroku tohto roku dokonca klesla viac, ako sa pôvodne očakávalo. Príčinou je, že mierna zima viedla k vyššej produkcii potravín a podnikateľom znížila vstupné náklady.

Miestna centrálna banka znížila odhad priemernej miery inflácie za celý rok 2024 z pôvodných 8,6 % na 8,2 %. A preto znížila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na 13,5 %. Navyše očakáva, že hrubý domáci produkt (HDP) by sa už v priebehu tohto roku mal zväčšiť o 3 %, v nasledujúcom roku o 4,5 % a v tom ďalšom o 5 %. Dôvodom je najmä pomoc zo strany spriatelených, respektíve solidárnych krajín.

Turecko má mimoriadne vysoké percentá

Krajina na pomedzí Európy a Ázie má dlhodobo jednu z najvyšších inflácií na svete. Rast spotrebiteľských cien v krajine sa naposledy zvýšil na 68,5 %, a dosiahol tak najvyššie tempo od novembra 2022. 

Aj preto turecká centrálna banka ponechala svoju kľúčovú úrokovú sadzbu naďalej nezmenenú na úrovni 50 %. Upozornila však, že s ňou môže hýbať oboma smermi, a to podľa potreby. V uplynulom mesiaci zvyšovala sadzbu o celých 5 percentuálnych bodov, pričom centrálne banky iných krajín už svoje sadzby znižujú, alebo o tom aspoň intenzívne uvažujú.