Rast eurozóny môžu okrem inflácie ohroziť aj ďalšie riziká

Dobrý štart

HDP Francúzska vzrástlo v štvrtom kvartáli 2016 na 0,4 % z 0,2 % v 3. štvrťroku, pričom spotreba domácností dosiahla medzikvartálne rast 0,6 % (po 0,1 % v 3. štvrťroku). „Zvýšila sa aj tvorba kapitálu, a to medzikvartálne rast 0,8 %. za ktorou sú najmä vyššie investície domácností a výrobných spoločností. V Nemecku dosiahol rast v závere vlaňajška 0,4 % HDP. Výrazne sa na tom podieľali zvýšené výdavky vládneho sektora, ako aj tvorba kapitálu predovšetkým v stavebníctve a spotreba domácností,“ konštatuje Kathia Terzi. To je veľmi dobrá východisková pozícia aj pre tento rok.

Ako ukázal aj nový predbežný odhad rastu ekonomík, západná Európa (Belgicko, Nemecko, Francúzsko a Rakúsko) a pobaltské krajiny (Lotyšsko a Litva) si v závere vlaňajška viedli veľmi dobre, kým na juhu stabilita v Španielsku kontrastuje s miernym spomalením v Taliansku a Portugalsku, či nečakaným prepadom v Grécku.

Za celkovým rastom HDP eurozóny za vlaňajšok v priemere na úrovni 1,7 % možno vidieť viacero dôvodov. 

„Po prvé, euro je stále pomerne slabé, čo má blahodarné účinky na obchod. Po druhé, menová politika ECB je naďalej veľmi uvoľnená, pričom kvantitatívne uvoľňovanie by malo pokračovať do decembra 2017. Aj európske burzy odviedli vlani dobrú prácu, keď sa dôvera v trhy obnovila,“ konštatuje Kathia Terzi. S tým sa ruka v ruke zvýšila aj tvorba pracovných miest, s najrýchlejším tempom od februára 2008.

Pozor na riziká

Rizík ohrozujúcich dobre naštartovanú eurozónu je však hneď niekoľko. Tým prvým je Inflácia. „Inflácia je na vzostupe. Ceny ropy sa pomaly zotavujú z nízkych úrovní za ostatné dva roky. Inflácia si pravdepodobne udrží rastový trend aj v budúcnosti,“ upozorňuje ekonómka Coface. Z 0,2% v roku 2016 sa očakáva jej rast na 1,7 % v roku 2017, čo je pod hranicou stanovenou Európskou centrálnou bankou (2%). Jadrová inflácia rastie pomalšie (0,9% v januári 2017). „Pri rastúcej inflácii sa však nepredpokladá v nasledujúcich mesiacoch výraznejší rast reálnych miezd, ako tomu bolo nedávno. To ovplyvní spotrebu domácností. Rastúca inflácia môže tiež narušiť ziskové marže podnikov,“ upozorňuje ekonómka Coface.

Politické riziko zostane rovnako veľmi horúcou témou nadchádzajúcich mesiacov. Populistické formácie, ako napríklad Národný Front vo Francúzsku, AFD v Nemecku, PPV v Holandsku a do určitej miery aj Hnutie piatich hviezd Beppe Grilla v Taliansku, by mohli významne bodovať v budúcich voľbách a vylúčené nie je ani ich víťazstvo. „Takáto neistota však spúšťa model „wait-and-see“ prístupu (počkáme a uvidíme) zo strany investorov. Ovplyvňuje aj dôveru, o čom svedčí nedávne zníženie ZEW indexu a zvýšenie štátnych výnosov v eurozóne,“ upozorňuje Kathia Terzi. Na druhej strane, nateraz je ťažké predvídať správanie finančných trhov, ktoré ako by boli unavené pokiaľ ide o politické riziká. Ich nedostatočná reakcia na „čierne labute“ (voľby v USA, referendum v Taliansku a podobne) bola podľa Kathie Terzi neprehliadnuteľná.

Eurozóna pritom zápasí aj s ďalšími významnými rizikami. Hoci Maastrichtská zmluva má už 25. narodeniny  za sebou, latentné problémy podkopávajú dôveru v európsky projekt. Medzi nimi napríklad januárové rozhodnutie britskej premiérky Mayovej pre "tvrdý Brexit". „Zďaleka vyriešená nie je ani dlhová kríza v Grécku, ktorej nepomáhajú nezhody medzi EÚ a MMF. To oživuje obavy z hypotetického Grexitu,“ upozorňuje ekonómka Coface. Bankový sektor v Portugalsku a Taliansku je stále veľmi krehký, zaťažený podielom 18 %, respektíve 12 % nesplácaných úverov v celkovom portfóliu. „Aj oživenie protekcionizmu v hlavných ekonomikách, najmä v USA, by mohlo brániť obchodu v celosvetovom meradle. A napokon, Európa sa musí vysporiadať aj s utečeneckou krízou a teroristickými útokmi,“ dodáva ekonómka Coface.