Foto: Shutterstock

Nezamestnanosť na trojročnom minime

Miera evidovanej nezamestnanosti klesla v marci 2023 na 5,6 %, čomu zodpovedá 156,9-tisíc nezamestnaných schopných nastúpiť do zamestnania ihneď. Nezamestnanosť sa tak približuje k úrovniam, ktoré boli evidované tesne pred vypuknutím pandémie koronavírusu.

V januári a februári 2020 dosahovala miera evidovanej nezamestnanosti úrovne okolo 5 %, teda približne 138-tisíc uchádzačov o prácu. Koronakríza však predĺžila rady nezamestnaných na úradoch práce. Najdlhšie boli v apríli 2021 s mierou nezamestnanosti na úrovni 8 %, čo predstavuje 219,3-tisíc ľudí bez práce. Lockdowny a sprísnené opatrenia prinášali so sebou nárast počtu nezamestnaných, po uvoľneniach zase prišlo k nárastu počtu pracovných ponúk a opätovnému prijímaniu ľudí do zamestnania.

Kde pribudlo najviac zamestnancov

Na Slovensku bol v roku 2022 priemerný počet zamestnancov vykázaný na úrovni 2,395 milióna. Na hodnoty spred pandémie v roku 2019 na úrovni 2,416 milióna to však nestačilo. Aj napriek tomu niektoré odvetvia a regióny nielenže vlani prekonali úrovne pred koronakrízou, ale dosahovali dokonca rekordne vysoké počty zamestnaných.

Sú to predovšetkým odvetvia, ako zdravotníctvo a sociálna pomoc, odborné, vedecké a technické činnosti, vzdelávanie, informačné technológie a komunikácie (IKT), ale aj doprava a skladovanie. V každom tomto odvetví za posledných päť rokov pribudlo 10- až 17-tisíc zamestnancov. Naopak, najväčší úbytok za posledných päť rokov zaznamenal priemysel s poklesom počtu zamestnancov o takmer 31-tisíc na necelých 513-tisíc.

Spomedzi regiónov dominuje Bratislavský kraj, v ktorom počet zamestnancov od roku 2017 do roku 2022 vzrástol o takmer 33-tisíc na vyše 513-tisíc. Bratislavský kraj si tak z celkovej zamestnanosti ukrajuje aktuálne viac ako pätinu. Naopak, najvýraznejší úbytok eviduje za posledných päť rokov Košický kraj s poklesom počtu zamestnancov o vyše 13-tisíc na 288-tisíc. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR.

Rekordne vysoká inflácia spôsobuje reálny pokles platov

Vlani sa priemerná mzda v hospodárstve vyšplhala na 1 304 eur. Na druhej strane sme boli svedkami prudkého zdražovania. Inflácia dosiahla priemernú úroveň 12,8 %, na prelome rokov 2022 a 2023 sa dokonca štyri mesiace držala nad úrovňou 15 %.

Rekordne vysokej inflácii v roku 2022 nedokázal konkurovať ani „celkom slušný“ nominálny rast platov na úrovni 7,7 %. Platy Slovákov a Sloveniek tak zaznamenali reálny pokles o –4,5 %. Stalo sa tak po prvýkrát za posledných 10 rokov, naposledy platy v slovenskom hospodárstve reálne klesli v roku 2012, a to o –1,2 %.

Home office pracovným trhom neotriasol

Obmedziť mobilitu a zároveň neprerušiť prevádzku umožňoval firmám počas pandémie home office. Údaje Eurostatu za rok 2021, naplno zasiahnutého pandémiou, však nepotvrdzujú, že by pandémia dokázala výraznejšie zvýšiť podiel pracujúcich z domu. A to aj napriek tomu, že chodenie do práce bolo počas lockdownov podmienené potvrdením od zamestnávateľa a režim home office bol v prípade kancelárskych zamestnaní výrazne odporúčaný.

Počet zamestnaných, ktorí vymenili kanceláriu za obývačku, predstavoval 15 %, pričom 8,4 % ľudí pracovalo z domu len občas a 6,6 % pravidelne. Tesne pred pandémiou bol podiel pracujúcich z domu vykázaný na úrovni 9,5 %.

Najväčší potenciál pre prácu na diaľku majú odvetvia, ako informácie a komunikácia, administratívne služby alebo finančné a poisťovacie činnosti. Tieto oblasti však zamestnávajú iba viac ako desatinu zo všetkých zamestnaných. Aj v odvetviach, kde je home office možný, prináša z dlhodobého hľadiska viac problémov ako úžitku.

Človek je tvor spoločenský a osobný kontakt s kolegami a firemnou kultúrou ho formuje aj osobnostne. Aj preto sa novým „normálom“ stáva mix práce z domu a v kancelárii. Hybridný model spočíva v tom, že niekoľko dní v týždni vykonáva zamestnanec svoju prácu na pracovisku a zvyšné dni pracuje z domu, napríklad v pomere 3 : 2.

Čo čaká slovenský trh práce v najbližšom období?

Očakávame, že v tomto roku sa počet nezamestnaných evidovaných na úradoch práce ešte mierne zníži. Miera nezamestnanosti by sa tak mohla v priemere nachádzať na úrovni ako vlani, teda okolo 6 %.

Odhad inflácie pre tento rok hovorí o 10 %, pričom okolo podobnej úrovne by sa mohol pohybovať aj nominálny rast platov. To v praxi znamená, že Slováci by si zo svojich platov mohli v priemere dovoliť porovnateľné množstvo tovarov a služieb ako vlani.

Zaujímavé bude sledovať aj to, ako sa firmy postavia k práci na diaľku. Kým pre niektoré, zväčša menšie alebo stredne veľké, firmy je práca z domu už len povinnou jazdou z čias pandémie, pre väčšie nadnárodné (najmä americké) spoločnosti je home office naďalej aktuálnou témou. Predpokladáme, že podiel pracujúcich z domu (na základe dát Eurostatu) sa bude nachádzať aj naďalej v blízkosti už dosiahnutých 15 %.