Foto: Shutterstock

Eurozóna skončí v plytkej recesii

„Globálny ekonomický rast by sa mal v roku 2023 pohybovať okolo dvojpercentného tempa. Bol by tak tretím najpomalším v 21. storočí za pandemickým rokom 2020 a rokom 2009 ovplyvneným dosahmi finančnej krízy po zhruba trojpercentnom raste v práve sa končiacom roku,“ konštatuje bankový analytik Stanislav Pánis.

Gro spomalenia sa podľa jeho slov bude týkať vyspelých krajín, ktorých rast by nemusel dosiahnuť ani jedno percento. Nad túto hranicu sa z najväčších ekonomík dostane zrejme len Japonsko. Naopak, americká ekonomika môže rásť len niečo málo nad 0,5 % a eurozóna skončí v plytkej recesii okolo nuly.

Dynamika rastu emerging sveta by sa mohla pohybovať okolo 3,5 %, čo predstavuje dokonca mierne zrýchlenie oproti roku 2022. Výrazne ho bude podporovať najmä Čína, ktorej rast by mohol po uvoľnení politiky nulovej tolerancie koronavírusu zrýchliť nad 4-percentnú hranicu. India by si mala udržať solídnu vyše 6-percentnú dynamiku rastu.

Inflačný protivietor

„Protivetrom hospodárskeho rastu, najmä v rozvinutých ekonomikách, sa stáva mimoriadne rýchle a synchronizované uťahovanie menovopolitických oprát centrálnymi bankami cez zvyšovanie úrokových sadzieb a aj kvantitatívne sprísňovanie s cieľom bojovať proti najvyššej inflácii na globálnej úrovni za ostatné štyri dekády,“ myslí si analytik.

Ako uvádza ďalej, vysoká inflácia a účty za energie budú ukrajovať z reálnych príjmov domácností, čo sa negatívne podpíše na spotrebe spolu s vyššími úrokovými sadzbami, ktoré negatívne ovplyvnia aj firemnú investičnú aktivitu, podobne ako snaha Ruska a Číny narušiť unipolaritu sveta. Okrem toho fiškálna politika už nebude natoľko prorastová.

Spomaľovanie rastu cien

Jedno z mála pozitív v budúcom roku bude zvoľňovanie inflačných tlakov. Okrem vyššej porovnávacej bázy k tomu prispieva aj rýchle zlepšovanie logistických reťazcov s normalizáciou cien kontajnerovej dopravy, stabilizácia cien energií, pokles cien agrokomodít, zvoľnenie agregátneho dopytu, ako aj výsledok hospodárskeho spomalenia.

Hoci sa tempo rastu spotrebiteľských cien spomalí, vo väčšine významných ekonomík zostane výrazne nad cieľmi centrálnych bánk. V Spojených štátoch okolo 4 %, v eurozóne nad 6 %, v Spojenom kráľovstve okolo 8 % a v Indii nad 5 %. Len Japonsko a Čína by nemali mať zásadnejší problém s infláciou, ktorá by sa mohla pohybovať na úrovni okolo 2 %.

Dlhopisy a akcie

Dobrá správa pre investorov je, že výnosy vládnych dlhopisov pri 10-ročnej splatnosti by mohli byť v druhej polovici budúceho roka nižšie ako na konci roka 2022 a značne pod základnými sadzbami centrálnych bánk. „Z tohto uhla pohľadu by mohli byť vybrané štátne a podnikové dlhopisy v budúcom roku investíciou s mimoriadne atraktívnym pomerom výnosu k podstupovanému riziku,“ upozorňuje S. Pánis.

Zároveň tiež dodáva, že stabilizácia dlhopisových výnosov či ich pokles ako dôležitého valuačného diskontného faktora by mali znamenať pokles predajných tlakov na akciových trhoch.

„Napriek tejto úľave sa však akciové burzy v rozvinutých krajinách nemusia výrazne odraziť. Brániť v tom im v lepšom prípade bude stagnácia a v horšom prípade pokles firemných ziskov v dôsledku ekonomického spomalenia a prísnejších finančných podmienok. Nemuselo by to však platiť o emerging trhoch, ktoré by mohli doručiť solídne zisky vďaka zrýchleniu ekonomického rastu spolu s rastom firemných ziskov pri nižších protivetroch silného dolára,“ dodáva odborník.