Produkujeme takmer 100 kilogramov potravinového odpadu ročne

Foto: Unsplash

V našej aktuálnej analýze sme sa pozreli na to, koľko potravinového odpadu na Slovensku vytvárame, ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami Európskej únie, ale aj na to, aké skúsenosti majú samosprávy s jeho zberom a či v súčasnosti platná regulácia nie je príliš prísna.

Dve tretiny odpadu pochádzajú z domácností

Na Slovensku sme v roku 2021 vytvorili 537,5-tisíc ton potravinového odpadu. V prepočte na jedného obyvateľa tak pripadá 99 kilogramov takéhoto odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali až 67 %, teda 66 kilogramov na obyvateľa.

Zvyšných 33 %, teda 33 kilogramov na hlavu, predstavoval potravinový odpad vytvorený v prvovýrobe (4 %), v potravinárskom priemysle (23 %), v maloobchode alebo pri distribúcii (3 %) a v stravovacích zariadeniach (2 %). Vyplynulo to z najaktuálnejších dát Európskeho štatistického úradu za rok 2021. Eurostat zároveň revidoval dáta aj za rok 2020.

Slovensko si medziročne polepšilo, pretože produkcia potravinového odpadu poklesla oproti roku 2020 o 7 %, respektíve o 7 kilogramov na osobu. Stalo sa  tak najmä vďaka poklesu tvorby potravinového odpadu v prvovýrobe, a to o 9 kilogramov na obyvateľa. Naopak, v prípade reštaurácií a stravovacích zariadení či domácností prišlo k miernemu nárastu, v oboch prípadoch o 1 kilogram na obyvateľa.

Najviac Cyperčania, najmenej Slovinci

Potravinami sa neplytvá iba na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách Európskej únie. V analyzovanom roku 2021 sa v EÚ vyhodilo približne 131 kilogramov potravín na obyvateľa. Z tohto objemu európske domácnosti vyprodukovali 53 %, čo predstavuje 70 kilogramov na obyvateľa. Zvyšných 47 % tvoril odpad z prvovýroby, výroby potravín, z maloobchodu a distribúcie či zo stravovacích zariadení.

Podľa dát Eurostatu (z rokov 2020 a 2021) najviac potravinového odpadu pripadá na jedného Cyperčana, a to až 397 kilogramov. Nasledujú Belgicko a Dánsko (262 a 230 kg na obyvateľa). Vo všetkých troch spomínaných ekonomikách sa pod vysoké čísla podpisuje potravinový odpad pochádzajúci z výroby potravín. Naopak, najmenej potravinového odpadu pripadá na hlavu v Slovinsku (68 kg) a v Chorvátsku (71 kg). Slovensku v tomto pomyselnom rebríčku patrí siedma priečka zospodu.

Nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách EÚ vzniká potravinový odpad prevažne v domácnostiach. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny.

Ako triedime kuchynský odpad

Samosprávy na Slovensku majú od 1. júla 2021 povinnosť realizovať triedený zber kuchynského bioodpadu (KBO) pre svojich občanov. Cieľom tohto opatrenia je minimalizovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Dôvod je prioritne environmentálny – ak takýto odpad skončí na skládkach, stáva sa významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov.

Práve táto zložka odpadu je totiž zdrojom nebezpečného skládkového plynu (LFG, z angl. Landfill Gas), ktorý vzniká pri hnilobných procesoch v odpade. LFG sa skladá z približne 50 % metánu (primárnej zložky zemného plynu), 50 % oxidu uhličitého (CO2) a malého množstva nemetánových organických zlúčenín. Pre zaujímavosť, len samotný metán má približne 25-násobne výraznejší vplyv na tvorbu skleníkového efektu ako oxid uhličitý.

Výnimku a odklad do 31. decembra 2022 mali iba Bratislava, Košice a Prešov, ktoré zo zmesového komunálneho odpadu vyrábajú teplo a elektrinu v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Povinnosť zaviesť triedený zber KBO sa dodnes netýka tých samospráv alebo ich častí, ktorých domácnosti bioodpad z kuchyne na 100 % kompostujú.

Potenciál, kvalita a vzdialenosť

V súvislosti s triedením a spracovaním bioodpadu z kuchyne odborníci asi najčastejšie skloňujú pojmy „potenciál, kvalita a vzdialenosť“. Slovenské domácnosti sa síce triedeniu kuchynského bioodpadu nebránia, ale zatiaľ netriedia naplno, a tak časť bioodpadu z kuchyne končí aj naďalej v čiernych nádobách určených pre zmesový komunálny odpad.

„Vytriedený KBO zároveň často obsahuje zvyšky mikroplastov, napríklad z obalov. Draho vyzbieraný kuchynský bioodpad tak nekončí vždy v bioplynovej stanici alebo v kompostárni, ale na skládkach alebo načierno na poliach. Niektoré lokality majú zase problémy s nedostatkom zariadení na spracovanie, a preto je ich bioodpad často prepravovaný neprimerane ďaleko, aj stovky kilometrov. To nie je ani ekonomicky a ani environmentálne správne riešenie,“ zhrnul Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu SR (ZOP SR) a jeden z autorov Bielej knihy odpadového hospodárstva v SR.

Príliš prísna regulácia

Podľa odborníkov zo ZOP SR je súčasné nastavenie zberu bioodpadu z domácností až príliš regulované a nastavené plošne pre všetky samosprávy bez ohľadu na ich individuálne potreby a špecifiká. Ide predovšetkým o frekvenciu vývozu, ktorá sa odvíja od obdobia roka a typu používanej nádoby. To však odborníci považujú za zbytočnú prekážku, ktorá môže brániť efektívnejšiemu triedenému zberu KBO, pričom celý systém je potrebné deregulovať a prispôsobovať regionálnym podmienkam.

Ready Made Maklér

Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.

Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.

„Snaha o určité zvýhodnenie jedného systému zberu a spracovania kuchynského odpadu v podobe používania nádob s otvormi sa neosvedčila. Rovnako ani fixná frekvencia nastavená podľa druhu nádoby nedáva v mnohých prípadoch ekonomický ani ekologický zmysel. Kompostovateľné vrecká, ktoré sa musia rozložiť v dostatočnom čase v kombinácii s dierkovanými nádobami, možno dávajú zmysel pre kompostárne, no pre bioplynové stanice sú výraznou technologickou komplikáciou,“ spresnil odborník.

Náklady spojené so zberom a spracovaním kuchynského odpadu patria k najdrahším položkám v odpadovom hospodárstve miest a obcí. „Rozhodovanie sa o najlepšom systéme zberu kuchynského odpadu by preto malo ostať výhradne na samosprávach, zberových spoločnostiach a koncových zariadeniach na spracovanie odpadu,“ dodal J. Chovanec.