Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Produkujeme takmer 100 kilogramov potravinového odpadu ročne

Eva Sadovská Ekonomika Poslať

Na jedného Slováka pripadá ročne 99 kilogramov potravinového odpadu. Až dve tretiny (67 %) z neho pochádza z domácností, zvyšných 33 % vzniká pri prvovýrobe, výrobe potravín, v obchodoch, pri distribúcii či v reštauráciách. Plytvanie jedlom, najmä v domácnostiach, je podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu problémom nielen u nás, ale aj v ostatných európskych ekonomikách. Povinnosť realizovať triedený zber kuchynského bioodpadu (KBO) od občanov má väčšina samospráv na Slovensku od 1. júla 2021, od začiatku roka 2023 sa k nim pridali aj Bratislava, Košice a Prešov.

Na jedného Slováka pripadá 99 kg potravinového odpadu ročne

Foto: Unsplash

V našej aktuálnej analýze sme sa pozreli na to, koľko potravinového odpadu na Slovensku vytvárame, ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami Európskej únie, ale aj na to, aké skúsenosti majú samosprávy s jeho zberom a či v súčasnosti platná regulácia nie je príliš prísna.

Dve tretiny odpadu pochádzajú z domácností

Na Slovensku sme v roku 2021 vytvorili 537,5-tisíc ton potravinového odpadu. V prepočte na jedného obyvateľa tak pripadá 99 kilogramov takéhoto odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali až 67 %, teda 66 kilogramov na obyvateľa.

Zvyšných 33 %, teda 33 kilogramov na hlavu, predstavoval potravinový odpad vytvorený v prvovýrobe (4 %), v potravinárskom priemysle (23 %), v maloobchode alebo pri distribúcii (3 %) a v stravovacích zariadeniach (2 %). Vyplynulo to z najaktuálnejších dát Európskeho štatistického úradu za rok 2021. Eurostat zároveň revidoval dáta aj za rok 2020.

87092

Slovensko si medziročne polepšilo, pretože produkcia potravinového odpadu poklesla oproti roku 2020 o 7 %, respektíve o 7 kilogramov na osobu. Stalo sa  tak najmä vďaka poklesu tvorby potravinového odpadu v prvovýrobe, a to o 9 kilogramov na obyvateľa. Naopak, v prípade reštaurácií a stravovacích zariadení či domácností prišlo k miernemu nárastu, v oboch prípadoch o 1 kilogram na obyvateľa.

Najviac Cyperčania, najmenej Slovinci

Potravinami sa neplytvá iba na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách Európskej únie. V analyzovanom roku 2021 sa v EÚ vyhodilo približne 131 kilogramov potravín na obyvateľa. Z tohto objemu európske domácnosti vyprodukovali 53 %, čo predstavuje 70 kilogramov na obyvateľa. Zvyšných 47 % tvoril odpad z prvovýroby, výroby potravín, z maloobchodu a distribúcie či zo stravovacích zariadení.

Podľa dát Eurostatu (z rokov 2020 a 2021) najviac potravinového odpadu pripadá na jedného Cyperčana, a to až 397 kilogramov. Nasledujú Belgicko a Dánsko (262 a 230 kg na obyvateľa). Vo všetkých troch spomínaných ekonomikách sa pod vysoké čísla podpisuje potravinový odpad pochádzajúci z výroby potravín. Naopak, najmenej potravinového odpadu pripadá na hlavu v Slovinsku (68 kg) a v Chorvátsku (71 kg). Slovensku v tomto pomyselnom rebríčku patrí siedma priečka zospodu.

87356

Nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách EÚ vzniká potravinový odpad prevažne v domácnostiach. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny.

Ako triedime kuchynský odpad

Samosprávy na Slovensku majú od 1. júla 2021 povinnosť realizovať triedený zber kuchynského bioodpadu (KBO) pre svojich občanov. Cieľom tohto opatrenia je minimalizovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Dôvod je prioritne environmentálny – ak takýto odpad skončí na skládkach, stáva sa významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov.

Práve táto zložka odpadu je totiž zdrojom nebezpečného skládkového plynu (LFG, z angl. Landfill Gas), ktorý vzniká pri hnilobných procesoch v odpade. LFG sa skladá z približne 50 % metánu (primárnej zložky zemného plynu), 50 % oxidu uhličitého (CO2) a malého množstva nemetánových organických zlúčenín. Pre zaujímavosť, len samotný metán má približne 25-násobne výraznejší vplyv na tvorbu skleníkového efektu ako oxid uhličitý.

62307

Výnimku a odklad do 31. decembra 2022 mali iba Bratislava, KošicePrešov, ktoré zo zmesového komunálneho odpadu vyrábajú teplo a elektrinu v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Povinnosť zaviesť triedený zber KBO sa dodnes netýka tých samospráv alebo ich častí, ktorých domácnosti bioodpad z kuchyne na 100 % kompostujú.

Potenciál, kvalita a vzdialenosť

V súvislosti s triedením a spracovaním bioodpadu z kuchyne odborníci asi najčastejšie skloňujú pojmy „potenciál, kvalita a vzdialenosť“. Slovenské domácnosti sa síce triedeniu kuchynského bioodpadu nebránia, ale zatiaľ netriedia naplno, a tak časť bioodpadu z kuchyne končí aj naďalej v čiernych nádobách určených pre zmesový komunálny odpad.

„Vytriedený KBO zároveň často obsahuje zvyšky mikroplastov, napríklad z obalov. Draho vyzbieraný kuchynský bioodpad tak nekončí vždy v bioplynovej stanici alebo v kompostárni, ale na skládkach alebo načierno na poliach. Niektoré lokality majú zase problémy s nedostatkom zariadení na spracovanie, a preto je ich bioodpad často prepravovaný neprimerane ďaleko, aj stovky kilometrov. To nie je ani ekonomicky a ani environmentálne správne riešenie,“ zhrnul Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu SR (ZOP SR) a jeden z autorov Bielej knihy odpadového hospodárstva v SR.

Najčastejšie chyby pri triedení kuchynského odpadu:

  • Ignorovanie triedenia zo strany ľudí. Dôvodom môže byť nevedomosť, neochota alebo diskomfort.
  • Odpad z kuchyne vkladáme do nekompostovateľných vreciek, alebo vyhadzujeme rovno s obalmi.
  • Bioodpad z kuchyne nevytriedime dôkladne, do špecializovaných nádob ho vkladáme znehodnotený o plasty, sklo či kovy.

Príliš prísna regulácia

Podľa odborníkov zo ZOP SR je súčasné nastavenie zberu bioodpadu z domácností až príliš regulované a nastavené plošne pre všetky samosprávy bez ohľadu na ich individuálne potreby a špecifiká. Ide predovšetkým o frekvenciu vývozu, ktorá sa odvíja od obdobia roka a typu používanej nádoby. To však odborníci považujú za zbytočnú prekážku, ktorá môže brániť efektívnejšiemu triedenému zberu KBO, pričom celý systém je potrebné deregulovať a prispôsobovať regionálnym podmienkam.

„Snaha o určité zvýhodnenie jedného systému zberu a spracovania kuchynského odpadu v podobe používania nádob s otvormi sa neosvedčila. Rovnako ani fixná frekvencia nastavená podľa druhu nádoby nedáva v mnohých prípadoch ekonomický ani ekologický zmysel. Kompostovateľné vrecká, ktoré sa musia rozložiť v dostatočnom čase v kombinácii s dierkovanými nádobami, možno dávajú zmysel pre kompostárne, no pre bioplynové stanice sú výraznou technologickou komplikáciou,“ spresnil odborník.

Náklady spojené so zberom a spracovaním kuchynského odpadu patria k najdrahším položkám v odpadovom hospodárstve miest a obcí. „Rozhodovanie sa o najlepšom systéme zberu kuchynského odpadu by preto malo ostať výhradne na samosprávach, zberových spoločnostiach a koncových zariadeniach na spracovanie odpadu,“ dodal J. Chovanec.

Päť faktov o potravinách na Slovensku

  • Na potraviny míňame takmer 20 % zo svojich rodinných rozpočtov.
  • Potraviny v našich obchodoch sú jedenáste najlacnejšie v rámci EÚ, ale zároveň najdrahšie v krajinách  V4.
  • V roku 2023 boli potraviny medziročne drahšie v priemere o 17,3 %.
  • Poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre 16 % obyvateľov.
  • Priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur.
logo
Prečítajte si tiež:
26.5.2024 Redakcia FinReport

Diverzita, rovnosť a inklúzia sú o férovosti, ktorá prináša benefity úplne všetkým

Spokojnejší a zdravší zamestnanci, lojálnejší zákazníci a lepší prístup k talentom. To je len niekoľko výhod diverzity a inklúzie na ...

26.5.2024 Redakcia FinReport

Spoločnosť Apple môže mať v súvislosti s prijatím digitálneho eura problém

Dlhodobo pripravovaný projekt na prijatie digitálneho eura rozdeľuje euroobčanov aj odborníkov. Niektorí v ňom vidia budúcnosť európskeho ...

25.5.2024 Redakcia FinReport

O redukciu uhlíkovej stopy sa prepravcovia tovarov usilujú lepším vyťažovaním letov

Objem leteckej prepravy nákladov v minulom roku stúpol oproti poslednému predpandemickému roku 2019 o 10 %. Príčinou je napríklad zvýšený ...

25.5.2024 Redakcia FinReport

Slováci si sporia viac. Vyrovnávajú tak straty spôsobené vysokou infláciou

Slovenské domácnosti v tomto roku zvyšujú svoje úspory. Celkový objem ich vkladov len počas prvých dvoch mesiacov tohto roka medziročne ...

24.5.2024 Redakcia FinReport

Ceny pohonných látok sú opäť o niečo nižšie, nafta sa blíži k hranici 1,50 eura za liter

Ceny pohonných látok na Slovensku priebežne klesajú. Cena nafty sa blíži k hranici 1,50 eura za liter a oba druhy benzínov sú najlacnejšie ...

24.5.2024 Redakcia FinReport

Randall Kroszner: Umelá inteligencia by mala byť vyškolená tak, aby rešpektovala regulácie

„Inovatívne modely umelej inteligencie by mali byť trénované tak, aby rešpektovali ,ústavu´ alebo súbor regulačných pravidiel, čím by ...

24.5.2024 Jana Schochmann

Rastislav Havran: Spochybňovanie status quo ma posúva vpred

Rastislav Havran pôsobí vo funkcii generálneho riaditeľa spoločnosti UNIQA necelý rok. Pred nástupom do najvyššej pozície riadil rezort ...

24.5.2024 Redakcia FinReport

Životné minimum sa od 1. júla 2024 zvýši na 273,99 eura

Životné minimum bude opäť o niečo vyššie. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vypracovalo nové opatrenie, ktoré túto sumu ...

23.5.2024 Robert Juriš

Viac ako 7 % Európanov pracuje dlho, hoci trendom je skracovanie pracovného času

Všeobecným trendom v oblasti zamestnávania a zamestnanosti je zvyšovanie efektivity práce a s tým súvisiace skracovanie počtu odpracovaných ...

22.5.2024 Redakcia FinReport

Produkcia automobiliek klesla o takmer 15 %, spomaľuje aj slovenský priemysel

Významný pokles predaja aj výroby. Tak hodnotia automobilky na Slovensku tohtoročné prvé tri mesiace z pohľadu počtu vyrobených áut. Toto ...

22.5.2024 Redakcia FinReport

Stavebníctvo má za sebou mimoriadne zlý rok a naďalej sa prepadáva. Zlepšenie príde najskôr v roku 2025

Dôvera podnikateľov aj spotrebiteľov v domáce stavebníctvo postupne klesá. Minulý rok bol pre nich jeden z najhorších za posledné ...

21.5.2024 Redakcia FinReport

Podiel disponibilných uchádzačov o prácu v apríli 2024 klesol na 3,82 %

Nezamestnanosť na Slovensku priebežne klesá. V apríli tohto roku to bolo už tretí mesiac za sebou. Podiel disponibilných uchádzačov o prácu ...

21.5.2024 Martin Jamnický

Prídu rekordné pokuty za porušovanie GDPR aj na Slovensko?

Odstrašujúce pokuty za porušenie GDPR sa pomaly dostávajú aj do našich končín. Príkladom je aprílové potvrdenie rozhodnutia českého ...

21.5.2024 Redakcia FinReport

Rezort práce chce zrýchliť zvyšovanie minimálnej mzdy

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR pripravilo návrh novely zákona, ktorým by sa mala zvýšiť výška minimálnej mzdy zo ...

20.5.2024 Redakcia FinReport

Protimonopolný úrad SR preveruje možnú kartelovú dohodu na trhu práce

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (PMÚ) začal správne konanie týkajúce sa možnej dohody medzi zamestnávateľmi obmedzujúcej súťaž ...

18.5.2024 Redakcia FinReport

Slovenské e-shopy čakajú silný rok, tržby im vzrástli o 7 %

Tento rok by pre e-shopy mohol byť úspešnejší ako ten minuloročný. V prvom štvrťroku tohto roku dosiahli v porovnaní s prvým štvrťrokom ...

17.5.2024 Redakcia FinReport

Ceny oboch druhov benzínov aj motorovej nafty konečne výraznejšie klesli

Ceny oboch druhov benzínov predávaných na Slovensku, ako aj motorovej nafty, počas uplynulého týždňa klesli. V porovnaní s predchádzajúcim ...

17.5.2024 Eva Sadovská

Rumunsko „valcuje“ EÚ ekonomicky aj vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie

Rumunsko už niekoľko rokov nie je na chvoste EÚ. Za posledné roky sa jeho ekonomika posunula z pozície „chudobného príbuzného“ výrazne ...

Mobilná aplikácia
VISA MasterCard Maestro Apple Pay Google Pay