Pripravuje sa osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Ktoré subjekty zasiahne najviac?

Foto: Shutterstock

fb_share

Podmienkou je zisk 3 milióny eur

Podľa návrhu zákona by po zmene takzvaného osobitného odvodu z podnikania museli platiť špeciálnu daň všetky subjekty, na ktoré dohliada Národná banka Slovenska s výnimkou bánk. Zároveň platí, že nový odvod sa má týkať len tých firiem, ktorých zisk prekročí hranicu troch miliónov eur. 

Novela počíta s tým, že štát by v rámci odvodu od týchto spoločností zinkasoval mesačne minimálne 30-tisíc eur, respektíve 360-tisíc eur za rok. Firmy by po novom mali v rámci odvodu každý mesiac platiť 1 % zo svojho celoročného zisku pred zdanením. Za rok by tak zaplatili 12 % zo zisku.

To by podľa odborníkov mohlo najviac poškodiť subjekty, ktorých zisk sa nachádza tesne nad hranicou troch miliónov eur. Pre mnohé z nich by to mohlo byť likvidačné.

V súčasnosti platia špeciálny odvod poisťovne, energetické či farmaceutické spoločnosti. Po novom by aj tieto firmy platili odvod v novej výške, v porovnaní so súčasnou hodnotou by však išlo o zásadne vyššiu sumu. Odvod pre nové firmy by sa podľa informácií poslanca M. Vetráka mal zaviesť rýchlo, a to čo najskôr po schválení parlamentom. Nové regulované subjekty by tak mohli mať prvé odvodové obdobie už v decembri tohto roku. Subjekty ho budú musieť platiť na mesačnej báze.

Neštandardné riešenie

Návrh zmeny osobitného odvodu má formálne nedostatky a neprešiel štandardným zákonodarným procesom. To priznáva aj samotný poslanec. „Súhlasím, že je to neštandardné riešenie, ale skrátka v dobrých časoch sa malo takto špekulovať okolo toho, nie v zlých časoch, keď potrebujeme zvýšiť príjmy do rozpočtu,“ uviedol M. Vetrák v parlamente.

Poslanec chce takýmto spôsobom získať zdroje napríklad na „rodinný balíček“ ministra financií Igora Matoviča, vyšší odvod však má kompenzovať aj náklady štátu spojené s pandémiou koronavírusu a s vojnou na Ukrajine. Konkrétne vyčíslenie príjmového plusu predkladateľ zákona nespomína, no vyhlásil, že do rozpočtu by malo „pritiecť asi sto miliónov eur“. 

Finanční agenti majú vážne výhrady

Asociácia leasingových spoločností Slovenskej republiky, Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP), Asociácia obchodníkov s cennými papiermi (AOCP) a Slovenská asociácia sprostredkovateľov v poisťovníctve (SASP) bezprostredne po predstavení novely spísali spoločné stanovisko. V ňom vyjadrili „vážne výhrady k spôsobu prípravy návrhu novely, ako aj k jej obsahu.“

Ak by parlament schválil návrh novely zákona o osobitnom odvode z regulovaných odvetví, po novom by ho platili aj najväčšie firmy z oblasti finančného sprostredkovania. V roku 2021 sa podarilo presiahnuť zisk troch miliónov eur siedmim samostatným finančným agentom. Mnohým z týchto firiem rastie zisk kontinuálne a nový odvod by ich v budúcnosti mohol významne zasiahnuť. 

Asociácie združujúce finančné subjekty predkladateľovi zákona vyčítajú, že pripravovaná novela prichádza bez diskusie s odborníkmi či verejnosťou. Poslanec Vetrák podľa asociácie novelu nekonzultoval ani s centrálnou bankou či Ministerstvom financií SR. Samostatní finanční agenti vyjadrili tiež obavy, aký výsledný návrh predkladanej novely bude prijatý v parlamente. Situácia v súvislosti s ním sa im javí ako veľmi neprehľadná.

Asociácia leasingových spoločností a Asociácia obchodníkov s cennými papiermi vo svojom spoločnom stanovisku upozornili aj na to, že tento „návrh nezasahuje subjekty pôsobiace na finančnom trhu Slovenskej republiky so sídlom mimo Slovenskej republiky, čím domáce subjekty priamo diskriminuje oproti subjektom finančného trhu pôsobiacim na Slovensku zo zahraničia.“ Novému odvodu sa tak môžu vyhnúť napríklad aj poisťovne Generali či Uniqa, ktoré na Slovensku pôsobia od roku 2021 ako zahraničné pobočky.

Osobitný odvod zasiahne mnohé firmy

Odvod by po novom mali platiť finančné subjekty s povolením na činnosť od Národnej banky Slovenska (okrem bánk), najväčšie médiá, mobilní operátori a napríklad aj firma poverená výberom mýta (SkyToll). 

Ak sa pozrieme na to, ktoré firmy potrebujú povolenie na činnosť od NBS, ide napríklad o lízingové spoločnosti, ktoré obsluhujú spotrebiteľov, obchodníkov s cennými papiermi, správcovské firmy, dôchodkové správcovské spoločnosti, poisťovne či finančných sprostredkovateľov. 

Vetrák z OĽANO tiež zvažuje návrh rozšíriť aj na elektronické médiá. Z televíznych a rozhlasových vysielateľov by sa týkal len TV Markíza a prevádzkovateľa rádií Expres, Europa 2 a Melody. V prípade spravodajských webov by išlo o najväčšie vydavateľstvá pôsobiace na Slovensku, ako napríklad Ringier Slovakia Media či News Media Holding. Všetky spomínané spoločnosti totiž majú ročný zisk vyšší ako 3 milióny eur.

Podľa predstaviteľov médií tento krok nemá žiadne racionálne opodstatnenie a pripomína to maďarskú cestu vyvíjania ekonomického tlaku na médiá. Označili ho za nesystémový, diskriminačný a plný logických chýb.

Poslanec Vetrák zdôvodňuje začlenenie nových subjektov platiacich osobitný odvod potrebou preklenúť koronakrízu, dosiahnuť konsolidáciu verejných financií a aj „z dôvodu zabezpečenia opatrení vyplývajúcich z daňovej revolúcie“.

Návrh chce pripomienkovať aj NBS

NBS zatiaľ verejne nepomenovala výhrady k návrhu poslanca Vetráka. Je však ďalšia v poradí, kto pri zavádzaní osobitného odvodu volá po riadnom legislatívnom procese. Podľa vyjadrení by rada predložila svoje pripomienky a verejne o nich diskutovala s odborníkmi z brandže.

Na stiahnutie návrhu už poslanca verejne vyzvali lízingové spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi a sprostredkovatelia. Rovnako to žiadala aj Republiková únia zamestnávateľov, podľa ktorej návrh patrí k tým, ktoré majú najnegatívnejší dosah na podnikateľov.