Pripravenosť slovenskej verejnej správy na využívanie umelej inteligencie je podpriemerná

Foto: Shutterstock

Viaceré možnosti uplatnenia

V aktuálnom rebríčku 160 krajín zostavenom za rok 2021 si Slovensko medziročne pohoršilo o štyri priečky a skončilo na 39. mieste. Najlepšie hodnotenie získali za uplynulý rok Spojené štáty americké. Na druhom mieste skončil Singapur, po ktorom nasledujú Veľká Británia, Fínsko a Holandsko. Z krajín V4 sa Poľsko umiestnilo o štyri miesta vyššie ako Slovensko, Maďarsko, naopak, o štyri miesta nižšie, a Česko skončilo na 29. pozícii.

„Umelá inteligencia má vo verejnej správe široké možnosti uplatnenia. Vďaka analýzam dát a strojovému učeniu dnes možno napríklad predpovedať dopravné zápchy, zefektívniť výber daní a identifikáciu daňových či dotačných podvodov, spresniť a zrýchliť diagnostiku v zdravotníctve, alebo zlepšiť poskytovanie služieb občanom pomocou chatbotov,“ približuje country manažér firmy SAS Richard Kraus.

Potrebná je vôľa a vízia vlády

Podľa neho konkrétny potenciál pre využitie umelej inteligencie je napríklad pri odhaľovaní daňových podvodov a znižovaní daňovej medzery v oblasti DPH, ktorú má Slovensko jednu z najvyšších v rámci Európskej únie. Inštitút finančnej politiky nedávno vyrátal, že pri rovnakej úspešnosti výberu DPH, ako je priemer Únie, by si štátna rozpočtová kasa prilepšila každoročne o vyše pol miliardy eur.

Možnosti využitia umelej inteligencie vidí aj na strane samospráv, ktoré začínajú intenzívnejšie zbierať dáta z rôznych senzorov. Problémy im však robí následné spracovanie, analyzovanie a vyhodnocovanie týchto dát.

„Pre využitie potenciálu umelej inteligencie musí v prvom rade existovať vôľa a vízia na strane vlády a interné kapacity, ktoré dokážu takéto projekty naplánovať a zaviesť do praxe. Druhý predpoklad je schopnosť technologického sektora takéto projekty uskutočniť a mať k tomu kvalifikovaných ľudí. V neposlednom rade je nevyhnutná dostupnosť kvalitných dát,“ dodáva na záver.