Foto: Getty Images

Obe iniciatívy nadväzujú na už schválený záchranný balíček proti dôsledkom pandémie koronavírusu vo výške 1,9 bilióna dolárov. Spolu s už doteraz schválenými investíciami by tak USA na obnovu svojej ekonomiky a hospodárstva mohli minúť dokopy viac ako 7 biliónov dolárov. Pri pohľade na tieto čísla Európa výrazne zaostáva. Aj keď sa predstavitelia Európskej únie (EÚ) minulý rok dohodli na vytvorení fondu obnovy, finančné prostriedky sú zatiaľ stále v nedohľadne.

Prezident už teraz navrhuje rozpočet na budúci rok

Prezident Joe Biden pred niekoľkými dňami predstavil prvý návrh výdavkov na rok 2022. Požaduje takmer 16-percentné zvýšenie financovania naprieč ministerstvami. Výnimkou je však ministerstvo obrany. Návrh odráža vodcovskú vieru Bieleho domu, podľa ktorej väčšia a lepšie vybavená vláda môže lepšie vyriešiť politické a hospodárske výzvy krajiny.

Mnohé z programov, ktoré sa Biden snaží začať financovať, sú iniciatívy, ktoré boli pozastavené počas vlády jeho predchodcu Donalda Trumpa. Ten napríklad počas svojho funkčného obdobia minul značné sumy na obranu. Bidenov nový návrh v nadchádzajúcom fiškálnom roku plánuje zvýšenie výdavkov na armádu len o 2 %.

Prístup administratívy však zákonodarcov rozdelil na dve skupiny. Republikáni obvinili prezidenta z podkopávania silnej pozície USA a tvrdia, že takýto prístup znevýhodní krajinu voči Číne. „Plán prezidenta posiela ,strašnú správu´ spojencom a protivníkom USA, a spochybňuje vôľu administratívy postaviť sa Číne,“ varoval republikán Mitch McConnell v rozhovore pre agentúru Reuters. Senátor Bernie Sanders a ďalší liberáli medzitým požadovali ešte dôraznejšie zníženie vojenského rozpočtu, hoci podporili domáce investície, ktoré predložil Biden.

Čo obsahuje Bidenov návrh rozpočtu

Podľa Bidenovho návrhu by sa rozpočet ministerstva školstva, v porovnaní so súčasným rozpočtom, zvýšil o zhruba 41 %. V budúcom fiškálnom roku by tak dosiahol výšku 102 miliárd dolárov. Väčšina z finančných prostriedkov je zameraná na financovanie škôl v chudobných častiach krajiny. Z historického hľadiska by išlo o najväčšie jednorazové zvýšenie výdavkov školstva za posledných 55 rokov.

Plán tiež navrhuje zvýšenie rozpočtu o 23 % pre ministerstvo zdravotníctva a sociálnych služieb. Viac ako 8,7 miliardy dolárov by dostalo Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb. Išlo by o najväčšie zvýšenie rozpočtu agentúry pre verejné zdravie za posledné dve desaťročia.

Ďalej by sa vytvorila nová federálna agentúra s názvom Agentúra pre pokročilé výskumné projekty v oblasti zdravia, zameraná na inovatívny výskum rakoviny, cukrovky a Alzheimerovej choroby. Biden sa dlho intenzívne zaujíma o liečbu rakoviny, najmä po smrti svojho syna Beaua, ktorý zomrel na rakovinu mozgu v roku 2015.

Rozpočet ďalej predpokladá vyčlenenie prostriedkov vo výške takmer 69 miliárd dolárov na financovanie verejného bývania. To je 15-percentné zvýšenie oproti sumám prijatým v roku 2021. Suma má pomôcť získať dostupné ubytovanie hlavne rodinám s nízkym príjmom.

Ďalším významným bodom rozpočtu je zvýšenie financovania ochrany životného prostredia o celkovo 14 miliárd dolárov. Peniaze poputujú na zníženie emisií a výskum zelenej energie. „USA má spoločnú šancu nielen vrátiť sa späť do stavu pred pandémiou, ale aj možnosť začať budovať lepšiu, silnejšiu a bezpečnejšiu Ameriku,“ uviedla rozpočtová riaditeľka Shalanda Youngová pre portál CNBC.

Cieľom je tiež obnova infraštruktúry

Plán rozpočtu dopĺňa už schválený záchranný balíček za 1,9 bilióna dolárov. Ten schválil Kongres aj Senát na jar tohto roku, pričom jeho hlavným cieľom bolo podporiť ekonomiku USA, ktorú zasiahla pandémia koronavírusu. V nadväznosti naň chce Biden zvýšiť aj výdavky na infraštruktúru a klimatické zmeny vo výške 2,2 bilióna dolárov.

Ak by bol návrh podpísaný v predstavenej podobe, zaradil by sa medzi najväčšie federálne snahy o zlepšenie životného prostredia. Biden sa pred vstupom do úradu zaviazal, že chce smerovať krajinu k nulovým emisiám uhľovodíka do roku 2050.

Opatrenie s názvom Americký plán pracovných miest zahŕňa výdavky vo výške 174 miliárd dolárov na podporu trhu s elektrickými vozidlami a odklon od automobilov na spaľovací pohon. Taktiež navrhuje vymeniť všetky olovené potrubia v krajine a zrekonštruovať vodné systémy, aby bola zaistená bezpečnosť pitnej vody. „Ak budeme konať teraz, o 50 rokov sa ľudia obzrú a povedia: toto bol okamih, keď Amerika vyhrala budúcnosť,“ povedal Biden pri predstavovaní plánu.

Iniciatíva zahŕňa financovanie inštalácie pol milióna nabíjacích staníc po celej krajine do roku 2030, stimuly pre Američanov, aby kupovali elektromobily a peniaze na prestavbu tovární, ktoré znečisťujú ovzdušie. Elektrické autá v USA tvoria v súčasnosti iba 2 % z celkového trhu.

Súčasťou návrhu je aj financovanie modernizácie elektrickej siete v krajine vo výške 100 miliárd dolárov a zvýšenie odolnosti voči zhoršujúcim sa klimatickým katastrofám. Podnetom na túto zmenu bol napríklad rozsiahly výpadok prúdu v Texase zo začiatku tohto roka spôsobený snežnou búrkou.

USA chce obnoviť aj starnúcu infraštruktúru za celkovo 620 miliárd dolárov – hlavne cesty a mosty, aby boli odolnejšie voči poveternostným javom, ako sú suchá, záplavy a požiare. Prezident žiada Kongres, aby investoval tiež 35 miliárd dolárov do výskumu a technológií na zmiernenie klimatických zmien. Pribudnúť majú aj nové pracovné miesta v oblastiach, akými sú zachytávanie uhľovodíkových emisií a rozvoj veterných elektrární na mori.

Plán počíta aj so zrušením stoviek ropných a plynových vrtov a so zatvorením starých uhoľných baní. Otázkou je však, čo sa stane s pracovníkmi v týchto oblastiach. Biden chce vyhradiť 16 miliárd dolárov na ich zamestnanie v iných oblastiach.

Európa sa mesiace hádala, kým dospela ku kompromisu

Kým Amerika plánuje od začiatku pandémie minúť dokopy takmer 7 biliónov dolárov na obnovu ekonomiky, Európa za ňou zatiaľ výrazne zaostáva. V podstate už od vypuknutia pandémie koronavírusu sa predstavitelia Európskej únie nevedia zhodnúť na podobe záchranného balíka.

Rozuzlenie rokovaní prišlo až v decembri minulého roka. Európska únia vtedy schválila sedemročný rozpočet vo výške 1 bilióna eur a založenie fondu obnovy EÚ vo výške 750 miliárd eur. Ten bude pozostávať z grantov vo výške 390 miliárd eur a pôžičiek vo výške 360 miliárd eur, a bude pripojený k novému sedemročnému rozpočtu. Celkový finančný balík sa tak zvýši na 1,82 bilióna eur.

Rokovania trvali niekoľko mesiacov. Napredovaniu bránili najmä postoje Maďarska a Poľska. Obidva štáty odmietali podpísať návrh rozpočtu. Maďarský premiér Viktor Orbán a jeho poľský kolega Mateusz Morawiecki však na samite v Bruseli svoje námietky stiahli, takže sa napokon podarilo dospieť k všeobecnému kompromisu.

Členské krajiny EÚ peniaze na obnovu zatiaľ nedostali

Odvtedy však fond obnovy EÚ zostal stáť na mŕtvom bode. Do fondu by mali postupne prispieť všetky krajiny Európskej únie, to sa však nedeje. Minulý týždeň toto čakanie skritizoval napríklad francúzsky minister financií a hospodárstva Bruno Le Maire.

„My (Francúzsko) sme na dobrej ceste. Bodom, ktorý však nie je na dobrej ceste, je plán hospodárskej obnovy Európy. Nevideli sme jediný cent zo 750 miliárd eur, o ktorých sa rozhodlo v roku 2020,“ uviedol Le Maire v rozhovore pre portál Bloomberg.

Brusel očakáva, že všetkých 27 národných plánov obnovy a odolnosti bude predložených do 30. apríla a fond bude môcť začať vyplácať prostriedky pre všetky zainteresované krajiny. „Intenzívne spolupracujeme s členskými štátmi na príprave ich plánov obnovy a odolnosti už niekoľko mesiacov,“ uviedla minulý týždeň prostredníctvom vyhlásenia Európska komisia.

Le Maire ďalej vyhlásil, že krajiny EÚ potrebujú čo najrýchlejšiu ekonomickú podporu na to, aby „čelili výzvam Číny a USA“. Jeho komentáre nadväzujú na varovania prezidentky Európskej centrálnej banky Christine Lagardeovej z minulého mesiaca, ktorá poukázala na „prokrastináciu“ pri zriaďovaní fondu.

Pokiaľ ide o ratifikáciu fondu v národných parlamentoch, štyri krajiny – Rakúsko, Poľsko, Maďarsko a Holandsko – stále nemajú presný harmonogram. Komisia však trvá na tom, že ratifikačný proces bude podľa plánu ukončený do konca júna 2021. Nie je to prvýkrát, čo Le Maire kritizuje schému EÚ. V januári tohto roku označil program obnovy za „príliš pomalý a komplikovaný“.