Prehľad týždňa 29. jún - 5. júl: Prvý polrok prepisoval rekordy. Prichádza však obrat, ktorý...

Foto: Markus Spiske

Trhy jedným dychom

Bilancia prvého polroka 2026. Prvá polovica roka 2026 je definitívne za nami a priniesla so sebou extrémnu volatilitu, ropný šok, obnovenú debatu o vyšších úrokových sadzbách (pričom ECB už musela pristúpiť k ich prvému zvýšeniu) a, samozrejme, dominujúci príbeh umelej inteligencie. Napriek všetkým čiernym labutiam bol prvý polrok pre akciové trhy mimoriadne úspešný. Pohľad na samotnú Wall Street ukazuje, že situácia dopadla podstatne lepšie, než naznačoval turbulentný úvod roka. Index S&P 500 si do konca júna pripísal vyše 9 %, a to aj napriek tomu, že koncom marca trh mrazil strach z hlbokej korekcie, kedy vojna v Iráne vystrelila ceny ropy a výnosy dlhopisov nahor. Technologický Nasdaq v druhom štvrťroku explodoval o 21 %, čo je jeho najlepší výkon od roku 2020, zatiaľ čo priemyselný Dow Jones uzavrel polrok v slušnom zisku 8,9 %. Ak pôjdeme mimo USA, tak Ázia je jednoznačným víťazom prvého polroka. Juhokórejský index KOSPI vzrástol o 92,7 %, pretože sa stal jednou z najčistejších stávok na pamäťové čipy a infraštruktúru umelej inteligencie. Samsung a SK Hynix, dve najväčšie tamojšie podniky, ktoré sa kvôli nedostatku pamätí stali biliónovými firmami a stoja za najrýchlejšie rastúcim ETF v histórii, dnes tvoria až viac než 52 % indexu. Podobne je na tom aj Taiwan a Japonsko.

7 nedostatočných. Asi tak by sa dala premenovať skupina známa ako Magnificent 7. Na Wall Street totiž dochádza k nečakanej zmene nálady. Malí retailoví investori vo veľkom strácajú záujem o elitný klub akcií Magnificent 7. Počas posledných piatich obchodných dní tvoril retail len 6 % celkového objemu obchodovania s týmito titulmi, čo predstavuje najnižšiu úroveň za posledné štyri roky, pritom v rokoch 2023 a 2024 sa tento podiel bežne hýbal nad hranicou 20 %. Pozornosť drobných investorov sa neprekvapivo presúva k čistým čipovým firmám a špecifickému hardvéru. ETFko zamerané na túto elitnú skupinu sa prepadlo zo svojho historického maxima o 13 %. Tento pokles automaticky znižuje extrémnu koncentráciu indexu S&P 500, keďže technologickí lídri už prestávajú stíhať tempu širšieho trhu. Viac ako tri roky niesol Big Tech celú burzu na svojich pleciach, no jún 2026 priniesolvytriezvenie, kedy investori začali prehodnocovať miliardové kapitálové výdavky smerujúce do umelej inteligencie. Nvidia v júni odpísala vyše 5,1 %, Alphabet klesol o takmer 6,6 %, Amazon padol o 12,2 % a Meta stratila 11,2 %. Úplne najhoršie dopadol Microsoft, ktorý odpísal 17,2 % a zaknihoval svoj najhorší mesiac od splasnutia dot-com bubliny v decembri 2000.

Hardvér vs. Softvér. Prvý polrok na akciovom trhu v roku 2026 sa nesie v znamení súboja medzi hardvérom a softvérom. Akcie čipových spoločností, s výnimkou samotnej Nvidie, vo veľkom ťažili z obrovskej eufórie okolo pamäťových modulov, úložísk a rastúcej potreby tradičných procesorov pri vývoji umelej inteligencie. Symbolom tejto pamäťovej horúčky sa stal Micron, ktorý prepisuje historické rekordy. Na opačnej strane barikády však stoja softvérové a platformové giganty, ktoré investori aktuálne označujú za epicentrum výpredajov spôsobených paradoxne tou istou umelou inteligenciou. Vývoj softvéru sa totiž stal jedným z najpokročilejších praktických využití AI v reálnom svete. Wall Street sa obáva, že nástup plne autonómnych AI agentov, ako je Claude Cowork od spoločnosti Anthropic, definitívne zničí tradičný biznis model založený na predplatnom za ľudského používateľa. Keďže firmy budú potrebovať menej softvérových licencií pre živých zamestnancov, sektorový ETF fond iShares Expanded Tech-Software v priamom porovnaní s hardvérovými a čipovými titulmi extrémne stráca a prepadá sa do červených čísiel.

Medvede obsadili zlaté tehličky. Poďme na najznámejšiu komoditu, zlato. Ešte v januári to totiž  vyzeralo, že zlato je nezastaviteľné, keď po takmer 30 % raste prepisovalo historické rekordy na úrovni okolo 5 600 USD za uncu. Odvtedy však prišiel tvrdý pád, ktorý drahý kov zrazil pod psychologickú hranicu 4 000 USD. Od januárového maxima tak odpísalo takmer 30 %, čo ho oficiálne uvrhlo do teritória medvedieho trendu. Za týmto výpredajom stojí kombinácia rastúcich výnosov štátnych dlhopisov, silného amerického dolára a predovšetkým obáv, že americká centrálna banka bude musieť opäť pritvrdiť v menovej politike.

Dlhopisy opäť na radare. Aby sme pochopili pokles zlata musíme sa pozrieť aj na dlhopisy. Globálny dlhopisový trh si v roku 2026 prešiel tromi jasne definovanými fázami, ktoré kopírovali vývoj konfliktu v Iráne v prostredí rastúcich úrokových sadzieb. Prvá fáza trvala od začiatku roka do vypuknutia krízy 27. februára, druhá priniesla eskaláciu napätia medzi 27. februárom a 19. májom a tretia, súčasná fáza, je v znamení rokovaní a predbežného uvoľňovania tlaku od 19. mája. Faktom však ostáva, že výnosy 10-ročných dlhopisov sú od začiatku roka vyššie a definitívne sme tak  opustili svet ultranízkych sadzieb. Pre zlato nie je dobrá správa. Keď dlhopisy ponúkajú vyšší výnos, časť investorov si povie, že radšej zoberie istý úrok, než držať aktívum, ktoré samo o sebe žiadny výnos nenesie.

V hre je namiesto znižovania sadzieb ich zvyšovanie. Poďme sa ešte pozrieť na to, čo sa očakáva od Fedu. Medián očakávaní členov FOMC pre kľúčovú sadzbu v roku 2026 vyskočil z 3,4 % na 3,9 %, čo otočilo základný scenár na ktorý sa mnoho investor spoliehalo. Z jedného zníženia na jedno zvýšenie sadzieb v tomto roku. Nový šéf Kevin Warsh nedal takmer žiadne vodítko pre ďalší postup. Fed navyše zvýšil odhad jadrovej inflácie PCE pre rok 2026 z 2,7 % na 3,3 % a pripúšťa, že zostane nad cieľom až do roku 2028. Problém už zjavne nepovažuje za prechodný výkyv spôsobený len ropou. Keďže jadrová zložka PCE sa už teraz pohybuje blízko 3,5 %. Keďže inflácia vyskočila na trojročné maximum a trh práce vykazuje nečakanú silu, ekonómovia Bank of America odhadujú, že Fed tento rok dokonca zdvihne sadzby až o 0,75 percentuálneho bodu. Trh zatiaľ tomuto agresívnemu scenáru pripisuje len 11,5 % šancu. Aj keď index S&P 500 historicky dokázal rásť aj počas uťahovania menovej politiky, v troch z posledných ôsmich cyklov dosiahot svoj vrchol do 18 mesiacov od prvého zvýšenia. Najväčším varovným signálom je fakt, že akcie sú dnes drahšie než pred ktorýmkoľvek z minulých cyklov. Jedinou výnimkou bol rok 1999, po ktorom nasledovalo, presne tak, prasknutie dot-com bubliny.

Potulky svetom

Americká schizofrénia. Ešte na chvíľu ostaňme v USA. Spojené štáty sa blížia k oslavám svojho 250. výročia od založenia národa, pričom politické vzorce sa verte či neverte opakujú. Už v histórii chcel William McKinley clami donútiť Kanadu stať sa 45. štátom Únie a Woodrow Wilson aj Warren Harding kandidovali s heslom „America first“. V roku 2026 sa to však zdá byť mierne odlišné. Donald Trump doviedol USA do obchodných či diplomatických konfliktov v podstate s každým. Zaviedol clá na spojencov, nepriateľov aj neutrálne krajiny. Spojenci sú vnímaní len cez optiku finančných príspevkov a nepriatelia sú striedavo vyzývaní na súboj a následne odmietaní. Zahraniční pozorovatelia vidia Ameriku ako absolútne nevyspytateľného partnera. Táto erózia dôvery v americkú nepredvídateľnosť prináša hmatateľné kontúry. Najlepšie ju je vidieť cez rezervy centrálnych bánk. Kým v roku 2000 tvoril americký dolár takmer 59 % všetkých svetových rezerv, do konca roka 2025 jeho podiel klesol na 39 %. Dolár stále zostáva najväčším jednotlivým aktívom, no centrálne banky už viac ako dve desaťročia systematicky diverzifikujú svoje portfóliá preč od Washingtonu. Víťaz tohto trendu? Zlato.

Zemetrasenie na Balkáne: Srbský prezident Aleksandar Vučić cez víkend šokoval verejnosť oznámením, že v priebehu najbližších týždňov rezignuje. Vučić pritom dominuje domácej politickej scéne už od roku 2012, kedy sa jeho Srbská pokroková strana (SNS) chopila moci. Jeho osobná popularita však utrpela úder po tragédii na železničnej stanici v roku 2024, ktorá si vyžiadala 16 obetí. Táto udalosť v krajine rozpútala masívne celoštátne protikorupčné protesty namierené proti zanedbanej infraštruktúre a vyústila do vytrvalého tlaku na jeho odchod. Mnohí však upozorňujú, že Vučićov krok je skôr chladným politickým kalkulom než altruizmom. Predčasnou rezignáciou totiž vyvolá skorší termín volieb, v ktorých plánuje opätovne kandidovať na post premiéra s cieľom upevniť si mocenskú pozíciu pred jesenným riadnym termínom. Výsledok volieb ukáže, či sa Srbsko priblíži k Európskej únii, alebo sa jeho integračná cesta opäť zasekne. Prístupové rozhovory s Európskou úniou totiž dlhodobo zamrzli práve na bodoch, v ktorých Brusel vyčíta Vučićovmu režimu systematický úpadok demokracie a oslabovanie právneho štátu.

Mrak nad Volkswagenom sa zväčšuje. Ešte jedna smutná správa z Nemecka. Éra nedotknuteľného tamojšieho automobilového priemyslu sa totiž otriasa v základoch. Dravá ázijská konkurencia a klesajúci dopyt pritlačili Volkswagen, ktoré akcie za posledných 5 rokov klesli o polovicu, k múru a donútili ho k radikálnemu kroku, aký Európa desiatky rokov nezažila. V snahe znížiť náklady plánuje európsky líder zrušiť až 100 000 pracovných miest a definitívne zatvoriť štyri závody v Nemecku. Podľa denníka Financial Times pôjde o jedno z najväčších prepúšťaní v korporátnej histórii, ktoré zasiahne každého šiesteho zamestnanca koncernu a rozsahom prekoná aj historické reštrukturalizácie v General Motors (zrušených 74 000 miest) či IBM (zrušených 60 000 miest). Hlavným spúšťačom paniky sú lacné a technologicky vyspelé čínske elektromobily, ktoré za prvých päť mesiacov roka 2026 tvorili už takmer 10 % všetkých predaných nových áut v Európe. Šéf koncernu Oliver Blume priznal, že riziká neboli nikdy väčšie. Automobilke komplikujú situáciu aj nové americké clá, napätie na Blízkom východe a slabnúci záujem spotrebiteľov. Cieľom VW je ušetriť 6 miliárd EUR ročne. V snahe získať okamžitú hotovosť už koncern predal svoju divíziu lodných motorov Everllence americkému fondu Bain za 7,4 miliardy EUR a plánuje rozpredávať ďalší majetok.

Ekonomika pod Tatrami

Budúcnosť modelu Cayenne visí na vlásku. Problémy nemeckého koncernu Volkswagen však naplno zasahujú aj jeho najziskovejšiu európsku dcéru. V bratislavskom závode sa už nerozhoduje iba o predajoch jedného modelu, ale o osude investícií za stovky miliónov EUR, tisíckach pracovných miest a vôbec prvom veľkom batériovom projekte luxusnej značky Porsche na Slovensku. Volkswagen Slovakia pritom za minulý rok predviedol famózne výsledky, pričom hlavným pilierom tohto úspechu bol práve model Porsche Cayenne, ktorý sa tu od roku 2017 vyrába exkluzívne pre celý svet. Automobilka Porsche však oficiálne priznala, že svoj pôvodný plán, dosiahnuť do konca desaťročia 80 % podiel elektromobilov na predajoch nie je reálny. To však ohrozuje závod na výrobu batériových systémov v Hornej Strede. Okolo neho totiž vzniká celý reťazec, ktorý zamestnáva stovky zamestnancov. Ak by sa očakávané objemy elektrického Cayennu prehodnotili smerom nadol o tretinu či polovicu, alebo by sa výroba presunula mimo Slovenska, okamžite by to pocítil celý región.

Slovensko úspešne kopírovalo európsky dezinflačný trend. Inflácia v júni medziročne zrýchlila na 3,5 %, čo je slušný pokles oproti májovým 4,0 %, pričom v medzimesačnom porovnaní ceny dokonca o 0,2 % klesli. Ide o najnižšiu úroveň inflácie od decembra 2024. V rámci eurozóny nám s touto hodnotou aktuálne patrí deviate najhoršie miesto, pričom najrýchlejšie rástli ceny v Litve (5,5 %) a Bulharsku (5,3 %). Júnové domáce brzdenie cien potiahli najmä potraviny. Teplé počasie a mimoriadne bohatá úroda stlačili ceny sezónneho ovocia a zeleniny medzimesačne nadol. Druhým faktorom boli lacnejšie palivá na čerpacích staniciach, keďže globálny pokles cien ropy sa do cien benzínu a nafty premieta s minimálnym oneskorením. Radosť z klesajúcich čísel však kazí pohľad pod povrch ekonomiky. Jadrová inflácia, očistená o nestále ceny potravín a energií, zostala tvrdohlavo zakliata na májovej úrovni 3,6 %. V tejto kľúčovej kategórii sme sa spolu s Chorvátskom a Španielskom ocitli na druhom najhoršom mieste v celej menovej únii. Medziročná inflácia v eurozóne zaznamenala úroveň 2,8 %, čo predstavuje výrazné spomalenie oproti májovým 3,2 %.