Prehľad týždňa 27. júl - 2. august: Čínska technológia vystrašila Západ, Apple opäť kraľuje a Big Tech na scéne

Foto: AI

Akcie, komodity, dlhopisy a témy, ktoré hýbu trhom

Horská etapa na Wall Street. Z akciovými trhmi to na začiatku týždňa šlo z kopca, no postupne naberali výšku. Najlepší výkon podala pražská burza s 2,9 % indexu PX. Americký technológiami nabitý Nasdaq-100 aj európsky Euro Stoxx 50 si zhodne pripísali 0,9 %, kým ázijské trhy zaostávali na čele s čínskym CSI 300, ktorý klesol o 1,3 %. Miernemu predajnému tlaku čelili aj zlato a bitcoin. Americká centrálna banka ponechala základnú úrokovú sadzbu v pásme 3,5 až 3,75 %. Obavy vyvoláva vyššia inflácia podporovaná Trumpovými clami a drahšími energiami v dôsledku vojenského konfliktu v Iráne. Nový šéf Fedu Kevin Warsh neposkytol žiadne jednoznačné výhľady, čo vytvára na trhoch neistotu. Americká ekonomika pokračuje v raste pri silných investíciách a stabilnom trhu práce, no jej tempo sa spomaľuje a návrat inflácie k 2 % cieľu sa očakáva až v roku 2028, čím zostáva výsledok nadchádzajúceho septembrového zasadnutia úplne otvorený. Okrem toho, ekonomika eurozóny v 2. štvrťroku 2026 medziročne vzrástla o 1 % a ekonomika celej EÚ o 1,2 %, čo predstavuje zrýchlenie oproti tempu 0,5 %, respektíve 0,8 % v 1. štvrťroku.

Medvede medzi čipmi. Dvadsať najhodnotnejších svetových polovodičových spoločností prišlo od piatkového zatvorenia trhov do štvrtku o viac ako 1,3 bilióna USD z trhovej kapitalizácie. Vlnu výpredajov viedla Nvidia so stratou 238 miliárd USD, pričom ťažké straty utrpeli aj SK Hynix a Samsung. Spolu s americkým Micronom prišli dohromady o viac ako 460 miliárd USD. Napriek takmer 20 % korekcii (vstup na medvedie územie) za posledný mesiac si však širší Index polovodičov vo Philadelphii (SOX) stále udržiava medziročný nárast o 92 %. Prepady na burze sprevádzal panický odchod drobných investorov. Retailoví klienti počas jediného dňa vypredali akcie v čistej hodnote 243 miliónov USD, čo predstavuje najväčší jednodňový odliv kapitálu individuálnych investorov od začiatku pandémie v roku 2020. Koniec týždňa však tieto straty vo veľkej miere vymazal.

Za všetkým hľadaj Čínu. Pondelkový výpredaj má jedného spoločného menovateľa, Čínu. Tá zasiahla globálny polovodičový sektor dvoma zásadnými správami, ktoré vyvolali vlnu nervozity ohľadom technologického náskoku Západu. Na šanghajskej burze debutoval štátom podporovaný výrobca pamäťových čipov CXMT. Jeho akcie v prvý deň vyleteli o závratných 466 %, čím z firmy okamžite spravili najhodnotnejšiu spoločnosť kótovanú v na čínskej burze a odštartovali presun kapitálu smerom k ázijským čipovým hráčom. Paralelne s tým trhy vystrašila správa, že čínska spoločnosť spustila sériovú výrobu vlastných DUV litografických systémov. Inak povedané, strojov na prenášanie jemných vzorov na kremíkové dosky.

Ozveny roku 2007? Rozhodnutie Fedu a raketové útoky Iránu posielajú 30-ročné dlhopisy na 19-ročné maximá, keď ich výnosy vzrástli o viac ako 8 bázických bodov na 5,236 %, čím sa dostal na najvyššie úrovne od leta 2007. Referenčné 10-ročné dlhopisy sa posunuli nahor o 7 bázických bodov na 4,7 % a 2-ročné dlhopisy vzrástli na 4,289 %. Výnosovú krivku nahor tlačí kombinácia jednoznačne jastrabia rétorika Fedu ohľadom budúceho nastavenia menovej politiky a obávy, že trvalo vyššie úroky zostanú s nami dlhšie, než sa pôvodne očakávalo. Ďalším kľúčovým spúšťačom výpredaja na dlhopisovom trhu bola náhla eskalácia napätia na Blízkom východe, kde Irán prišiel s ďalším útokom balistickými raketami na americké sily po niekoľkodňovom prímerí bez vzájomných úderov. Vyššie ceny energií totiž komplikujú snahy centrálnej banky stlačiť infláciu späť k cieľu.

Ropa obchádza vojnu, faktúra ide hore. Aj keď si Irán a USA opäť sadli za rokovací stôl, mier nemal dlhého. Jemenskí Hútíovia zaútočili na zariadenia spoločnosti Saudi Aramco v prístavných mestách Džizán a Janbú v Červenom mori. Terminál Janbú predstavuje mimoriadne zraniteľné miesto, keďže cez neho po zablokovaní Hormuzského prielivu prúdi až 98,6 % saudskej ropy. Akékoľvek narušenie tejto kľúčovej tepny by okamžite znamenalo nový cenový šok pre energetické trhy aj celosvetovú logistiku. To však nie je jediný problém. Obchádzanie rizikových úsekov okolo úžiny Báb al-Mandab predlžuje námorné trasy o celých deväť dní, čo núti prepravcov využívať drahšie alternatívne riešenia vrátane prémiových sadzieb za kamiónovú dopravu. Podniky si tak môžu vybrať nižšie ziskové marže, alebo prenesenie vyšších nákladov na spotrebiteľa.

Páky sú fajn, ale iba jedným smerom. Juhokórejský akciový trh prechádza prudkým výpredajom po tom, ako sa benchmarkový index KOSPI prepadol o takmer 40 % zo svojho júnového maxima a v júli zaznamenal rekordný 33 % pokles (piatok vzrástol o 18 %). Krajina, ktorá ešte začiatkom roka patrila k najvýnosnejším trhom sveta, zažila už deväť aktivácií bezpečnostných ističov prerušujúcich obchodovanie pri poklesoch presahujúcich 8 %. Tento extrémny výkyv odhalil zraniteľnosť trhu spôsobenú obrovskou koncentráciou kapitálu v dvoch čipových firmách, Samsung Electronics a SK Hynix. To je len jedna časť problému. Druhou je správanie drobných investorov, ktorí vo veľkom nakupovali pákové ETF naviazané na jednotlivé akcie. Inak povedané, nešlo len o klasické stávky na rast Samsungu či SK Hynix, ale o produkty, ktoré pohyb týchto akcií ešte násobili. Keď ceny rástli, zisky vyzerali atraktívne. Keď sa však trh otočil, straty sa začali nabaľovať omnoho rýchlejšie. Regulačné orgány preto zasiahli a zaviedli 20 % strop pre retailovú alokáciu v pákových ETF viazaných na jediné akcie.

Výmena stráži. V rebríčku najhodnotnejších firiem sveta sa pohli ľady a to hneď na jeho vrchole. Spoločnosť Apple, ktorá ešte vlani čelila kritike za to, že zmešká AI revolúciu, premenila svoju opatrnosť na hlavnú prednosť. Jej trhová hodnota prvýkrát krátko prekročila hranicu 5 biliónov USD potom, čo predbehla Nvidiu a opäť sa stala najhodnotnejšou verejne obchodovanou firmou sveta. Akcie Applu si od začiatku roka pripísali 24,9 % a výrazne prekonávajú konkurentov zo zoskupenia Magnificent 7. Zatiaľ čo rivali ako Alphabet, Amazon, Meta či Microsoft nalievajú stovky miliárd dolárov do vývoja vlastných dátových centier a zadlžujú sa, Apple si zvolil kapitálovo efektívnu cestu.

Zuckenberg pridáva pod kotol AI. Situácií nepohol ani ďalší člen Big Techu, Meta. Najvýraznejším varovným signálom v najnovších hospodárskych výsledkoch spoločnosti sa stal vývoj jej hotovostného toku. Kapitálové výdavky dosiahli 31,1 miliardy USD, čo predstavuje medziročné takmer zdvojnásobenie a medzikvartálny nárast o približne 57 %. Tento agresívny investičný cyklus sa však okamžite odrazil na tvorbe čistej hotovosti. Voľný cash flow spoločnosti klesol na skromných 784 miliónov USD, čo medziročný pokles až o 91 %. Pre investorov to predstavuje jasný dôkaz, že prechod na AI infraštruktúru výrazne odčerpáva likviditu aj z tým najziskovejších technologických gigantov, pričom návratnosť týchto obrovských kapitálových vstupov zostáva nateraz asi najväčšou otázkou Wall Street.

Schizofrénia v luxuse. Poďme do Európy a pozrime sa na to sektor, ktorý starý kontinent vždy zdobil, no v poslednom období stráca lesk, luxus. Sektor európskeho luxusu prechádza náročným obdobím od vtedy, ako sa skončil popandemický boom a zlyhali očakávania spojené s rýchlym oživením čínskeho trhu. Zatiaľ čo LVMH ponúkla záblesk správou o návrate k rastu v kľúčovej divízii módy a koženého tovaru, akcie Hermès utrpeli prudký prepad o 11 %. Pre spoločnosť išlo o najhorší obchodný deň za viac ako 15 rokov, počas ktorého a z jej trhovej hodnoty „vyparilo “ takmer 20 miliárd EUR. Čínsky trh zatiaľ výrazné oživenie neponúkol. Európske luxusné značky dnes narážajú na viacero problémov naraz. V Číne slabne realitný trh, spotrebitelia sú opatrnejší a časť zákazníkov začína dávať prednosť domácim značkám, ktoré ponúkajú prémiový dizajn za dostupnejšiu cenu. Luxusným domom nepomáha ani geopolitické napätie na Blízkom východe, ktoré brzdí cestovanie a tým aj nákupy bohatých klientov v mestách, kde luxus tradične zarába najviac.

Centrálne banky sa opäť pustili do zlata. Celkový dopyt po zlate sa v druhom štvrťroku medziročne nezmenil a zastavil sa na úrovni 1 269 ton, čím celkový objem za prvý polrok dosiahol 2 522 ton pri miernom 2 % medziročnom raste. Faktorom číslo jedna boli opäť centrálne bánky, ktoré po spomalení v prvom štvrťroku opäť dosiahli úroveň štandardnú pre posledné štyri roky. Naopak, zlaté ETF fondy sa ocitli pod tlakom z dôvodu kombinovaných odlivov kapitálu v Severnej Amerike aj Ázii. Fyzické investície do tehličiek a mincí zostali stabilné na úrovni 307 ton. Na strane ponuky sa toho veľa nezmenilo. Ťažba zlata síce vzrástla o 2 %, no tento nárast vymazal 6 % pokles recyklácie. Majitelia starších šperkov a zlatých predmetov totiž neboli ochotní predávať pri nižších medzištvrťročných cenách. Celková ponuka zlata na trhu tak zostala prakticky bez zmeny.