Prehľad týždňa 27. apríl - 3. máj 2026: AI boom, ropný šok a nervózne centrálne banky

Foto: Unsplash

Trhy jedným dychom

Otázka za 700 miliárd USD. Americké akciové trhy zavŕšili vynikajúci apríl 2026 na nových rekordných maximách. Motorom rastu sa stal Big Tech. Celkovú dôveru potvrdila stabilná výsledková sezóna, ktorá ukazuje, že boom umelej inteligencie nie je len bublinou, ale reálnym generátorom ziskov. Technologickí giganti (Amazon, Microsoft, Alphabet, Meta a Apple) však nenechávajú nič na náhodu. Ich kľúčovým odkazom pre tento rok je drastický nárast kapitálových výdavkov. Prvé štyri firmy plánujú v roku 2026 spoločne preinvestovať viac ako 700 miliárd USD, primárne do čipov a infraštruktúry pre AI, aby si udržali náskok v technologických pretekoch. Otázka dňa znie: Kedy sa to investorom vráti? Kým technologické indexy žiaria, energetický trh zostáva v pasci menom Hormuz. Ropa Brent rastie už druhý týždeň v rade a prekročila hranicu 110 USD za barel, čo predstavuje týždenný nárast o 12 %. Dôvodom je neústupčivosť Teheránu. Iránsky najvyšší vodca Modžtába Chameneí vylúčil dohodu s USA a potvrdil, že Irán sa nevzdá kontroly nad Hormuzským prielivom ani svojich jadrových ambícií.

Akciový samuraj sa prebudil a ide naplno. Japonský akciový trh prežíva svoju najlepšiu éru v dejinách. Referenčný index Nikkei 225 oficiálne prekonal hranicu 60 000 bodov, čím potvrdil štvrtý rok mimoriadne silného býčieho trendu. Pre Japonsko ide o historickú satisfakciu, po tom, čo vo februári 2024 definitívne padlo maximum z éry bubliny v roku 1989, trh nabral novú dynamiku a posledné tri roky si pripisuje priemerný ročný výnos vyše 20 %. Tento úspech je výsledkom reforiem v správe spoločností, ktoré prinútili japonské firmy viac dbať na efektivitu a návratnosť kapitálu pre akcionárov.

Centrálne banky v šachu. Májové zasadnutia centrálnych bánk priniesli očakávané ponechanie sadzieb, no s nečakanou dávkou napätia. Americký Fed ponechal úroky v pásme 3,5 – 3,75 %, ale vnútri banky došlo k historickému rozkolu. Rozhodnutie prešlo pomerom 8:4, čo je najtesnejší výsledok od roku 1992. Guvernéri nemajú moc priestoru, keďže marcová inflácia kvôli drahým energiám zrýchlila na 3,3 %, čo bráni znižovaniu sadzieb, no slabý trh práce zároveň nedovoľuje ich ďalšie zvyšovanie. Európa zvolila stratégiu vyčkávania. ECB ponechala depozitnú sadzbu na 2 %, čím si kúpila čas na vyhodnotenie dopadov konfliktu v Iráne na ropný trh. Ak však ceny energií neklesnú, trhy už teraz započítavajú možné júnové sprísnenie menovej politiky. Podobne reagovala aj Bank of England, ktorá drží sadzby na 3,75 %. Vojna v Iráne a blokáda Hormuzu tak premenili zasadnutia centrálnych bankárov na krízové štáby, kde stabilita cien bojuje s rizikom hospodárskej recesie.

Korporátny motor beží naplno. Americké firmy pokračujú v návrate kapitálu akcionárom a to vo veľkom. Kumulatívny trojmesačný objem buybackov (akcií, ktoré firma odkúpi od trhu naspäť a tým zníži celkový počet akcií na trhu) sa pohybuje v blízkosti historických maxím. Tento trend potvrdzuje, že korporátny sektor má stále dostatok hotovosti. Na druhej strane, história investorov nabáda k ostražitosti. Rekordné objemy spätných odkupov sa zvyknú objavovať v neskoršej fáze rastového cyklu, keď sú zisky na vrchole a na trhu vládne až nekritický optimizmus. Súčasné čísla tak možno interpretovať nielen ako prejav finančnej sily firiem, ale aj ako signál, že býčí trh sa nachádza vo svojej záverečnej fáze. Treba však aj poznamenať, že je to len jeden z mnohých ukazovateľov a určite ho netreba brať ako signál k predaju. 

Potulky svetom

Rozchod na 1. mája. Utorok prišlo oznámenie, že Spojené arabské emiráty (SAE) od 1. mája opúšťajú kartel OPEC aj rozšírenú skupinu OPEC+. Prezident Donald Trump tento krok promptne podporil a označil ho za dobrú vec, ktorá pomôže znížiť globálne ceny energií. Dôvody SAE sú ekonomické aj bezpečnostné. Emiráty do ťažby masívne investovali a ich kapacity dosahujú 4,3 milióna barelov denne, no kvóty OPEC-u ich dlhodobo obmedzovali na produkciu len 2,4 milióna barelov. Abú Zabí už odmietalo doplácať na iných členov, ktorí svoje kvóty nedokážu naplniť alebo ich, naopak, nerešpektovali (ako Irán či Kazachstan). Navyše, vzťahy vnútri kartelu podkopali opakované útoky Iránu (mimochodom tiež člena OPEC) na infraštruktúru emirátov. Odchod SAE je pre kartel bolestivejší než predchádzajúce odchody Kataru či Angoly. SAE sú totiž tretím najväčším producentom v skupine. Ich slobodná produkcia na trhu môže byť pre ceny ropy, ktoré po útoku na Irán vyleteli nahor, kľúčovým schladzujúcim faktorom.

Kanada ide po vzore Nórska. Kanadský premiér Carney oznámil založenie vôbec prvého štátneho investičného fondu krajiny. Fond kanadskej sily (Canada Strong Fund) odštartuje s počiatočným kapitálom 25 miliárd kanadských dolárov (15,6 miliardy EUR). Hlavným cieľom tohto ambiciózneho projektu je podpora strategických odvetví, ktoré majú znížiť hospodársku závislosť Kanady od Spojených štátov, keďže sa pán Trump oháňa clami každý boží týždeň a dokonca padli aj slová o tom, že Kanada má byť 51. štátom USA. Fond sa sústredí najmä na energetiku, infraštruktúru a ťažbu kritických nerastov. Premiér Carney sa otvorene inšpiruje nórskym modelom. Nórsko, podobne ako Kanada, profituje z bohatých prírodných zdrojov, no už desaťročia časť ziskov ukladá do štátneho majetkového fondu. Ten ku koncu marca 2026 dosiahol astronomickú hodnotu 1,83 bilióna EUR. Kanada chce týmto krokom zabezpečiť, aby výnosy z jej surovín nezmizli v bežnej spotrebe, ale slúžili ako kapitálový základ pre budovanie odolnejšej ekonomiky, a to najmä v čase, keď sa svet radikálne mení. 

Záhradník už dopestoval. A nie, nehovorím o kvetoch, ale o drogách. Mexická armáda totiž zajala nástupcu bossa najmocnejšieho drogového kartelu v Mexiku, Jalisco New Generation (CJNG). Počas operácie, do ktorej sa zapojilo šesť vrtuľníkov, štyri lietadlá a viac ako 100 vojakov, bol zajatý Audias Flores Silva, známy pod prezývkou „El Jardinero“ (Záhradník). Na jeho hlavu vypísali USA odmenu 5 miliónov USD keďže bol považovaný za hlavného kandidáta na nástupníctvo po februárovom zabití vodcu kartelu, El Mencha. Po smrti El Mencha sa Mexikom prehnala vlna násilia, podpaľačstva a blokád ciest, ktorá si vyžiadala viac ako 70 obetí. Kartel CJNG svojím vplyvom už oficiálne prekonal aj známy kartel Sinaloa. Americká DEA potvrdila jeho prítomnosť v 21 z 32 mexických štátov a jeho chápadlá siahajú do viac ako 100 krajín sveta, vrátane USA.

Kolumbia ako za čias Escobara. Ešte chvíľu v Južnej Amerike zostaneme. V Kolumbii sa totiž o necelý mesiac budú konať voľby a súčasné obdobie sa dá nazvať, ako jedno z najnásilnejších za posledné dve desaťročia. Víkendový bombový útok na rušnej diaľnici v provincii Cauca si vyžiadal už 21 obetí. Explózia, ktorá po sebe zanechala 204-metrový kráter, je najsmrteľnejším útokom od roku 2003. Vláda reagovala vypísaním rekordnej odmeny 1,4 milióna USD za informácie vedúce k dolapeniu strojcu tohto činu, zatiaľ čo ozbrojené skupiny stupňujú útoky, aby demonštrovali svoju silu pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami. Bezpečnosť sa stala ústrednou témou kampane. Súčasný ľavicový prezident Gustavo Petro čelí kritike za neschopnosť obmedziť násilie, čo nahráva konzervatívnym a pravicovým kandidátom.

Prestrelka na linke Ukrajina - Izrael. Ukrajina a Izrael sa na sociálnej sieti X pustili do ostrej slovnej prestrelky. A dôvod? Pšenica. Je to tak. Volodymyr Zelenskyj ostro kritizoval Izrael po tom, čo loď Panormitis, plaviaca sa pod panamskou vlajkou, dorazila do prístavu Haifa. Podľa monitorovacích služieb a ukrajinských tajných služieb vezie viac ako 25 000 ton pšenice a jačmeňa, ktoré Rusko ukradlo na okupovanom juhu Ukrajiny. Kyjev si okamžite predvolal izraelského veľvyslanca a žiada o zablokovanie vykládky. Vyšetrovanie izraelského denníka Haaretz odhalilo, že sa to nestalo prvýkrát. Tento rok mali v Izraeli vyložiť už najmenej štyri podobné zásielky. Od začiatku invázie Rusko podľa odhadov ukradlo z ukrajinských sýpok minimálne 15 miliónov ton obilia, ktoré následne cez nastrčené firmy a sieť prostredníkov predáva do sveta. Pre Izrael ide o mimoriadne citlivú tému, keďže nákup kradnutého tovaru porušuje aj jeho vlastné zákony, no zároveň čelí tlaku na zabezpečenie potravinovej stability v čase prebiehajúceho konfliktu v regióne.

Ekonomika pod Tatrami

Slovensko to má za A. Ratingová agentúra S&P Global, jedna z troch najväčších ratingových agentúr na svete (tie zvyšné dve nám znížili rating už dávnejšie), znížila Slovensku úverový rating o jeden stupeň z A+ na A. Dôvod? Ten nie je žiadnym prekvapením. Verejné financie sú v zlom stave, deficit rastie, dlh sa nafukuje a ekonomika tento rok podľa odhadov pridá len slabých 0,5 %. Agentúra pritom otvorene pomenovala aj politicky citlivé miesto, štedré sociálne výdavky vrátane 13. dôchodkov, ktoré štát stoja približne miliardu EUR ročne. Výsledok? Deficit môže narásť na 4,7 % HDP, teda ešte vyššie, než sama vláda plánovala (4,1 %). Minister financií Ladislav Kamenický situáciu upokojuje s tým, že trhy už zhoršenie ratingu dávno započítali. Čiastočne má pravdu, no či je on v postavení, aby upokojoval trhy, je otázne. Pre porovnanie Česko si drží výrazne vyššiu známku AA-.

Stavte na zelenú. Na obnoviteľné zdroje sa často pozerá iba cez emisie či megawatty, no je tu ešte jedna výhoda. Obnoviteľné zdroje energie sa na Slovensku stávajú novým priemyselným pilierom. Podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) v tomto sektore momentálne pracuje viac ako 22 000 ľudí, čo je porovnateľné s prínosom jednej veľkej automobilky vrátane jej subdodávateľov. Prognóza je, že do roku 2030 by zelený priemysel mohol vytvoriť ďalších 50 000 pracovných miest. Celosvetový výkon obnoviteľných zdrojov rastie ročne o viac ako 15 % a súčasná energetická kríza tento dopyt ešte viac akceleruje. V rámci EÚ už tento sektor zamestnáva 1,8 milióna ľudí, čo predstavuje viac ako polovicu počtu pracovníkov v automotive sektore. Trend je teda jasný, prvýkrát za takmer 100 rokov totiž svet vyrobil viac elektriny z obnoviteľných zdrojov ako z uhlia. Ak Slovensko zachytí tento trend, zelená energia sa môže stať jedným z kľúčovým motorom investícií. 

Recept NBS na lacnejšie byty? Vyššie dane. Národná banka Slovenska (NBS) vnáša do diskusie o cenách nehnuteľností nečakaný paradox: riešením drahého bývania môže byť vyššia daň z nehnuteľností. Podľa expertov centrálnej banky by totiž vyhliadka na vyššie budúce poplatky za vlastníctvo bytu či domu prirodzene schladila dopyt a znížila ochotu kupujúcich akceptovať dnešné rekordné predajné ceny. Potvrdzujú to aj skúsenosti z Číny a niektorých štátov v USA. Aktuálne čísla Eurostatu za rok 2024 ukazujú, že Slovensko je v zdaňovaní majetku „skanzenom“ Európy. Celkové majetkové dane u nás dosahujú len 0,49 % HDP, čo nás radí na chvost EÚ (24. miesto z 27), kde je priemer až 1,79 %. Výnos 633 miliónov EUR nepokryje ani náklady na 13. dôchodky. Líder v tejto kategórii, Francúzsko, vyberie na majetkových daniach 160-násobne viac. NBS preto navrhuje znížiť extrémne zdanenie práce, ktoré brzdí ekonomiku, a časť tohto bremena preniesť na majetok. Takýto krok by nielen zvýšil stabilitu rozpočtu, ale zároveň motivoval ľudí viac pracovať a investovať do produktívnych oblastí namiesto špekulatívneho skupovania nehnuteľností.