Prehľad týždňa 25. - 31. máj 2026: Týždeň rekordov, miliárd a veľkých stávok

Foto: Pexels

Trhy jedným dychom

Na západe nič nové. Asi tak by sa dala opísať súčasná rally na akciových trhoch poháňaná AI. V tomto týždni sa navyše pridala aj nádej na upokojenie situácie na Blízkom východe. Investori čoraz viac stávkujú na scenár, že diplomatické zmiernenie napätia by mohlo viesť k opätovnému otvoreniu strategického Hormuzského prielivu, čo by znamenalo lacnejšie energie pre svetový priemysel. Výsledkom tohto optimizmu je, že kľúčový americký index S&P 500 zaznamenal už deviaty rastový týždeň v rade, čím opäť prekonal svoje historické maximum a pripísal si najdlhšiu víťaznú šnúru od roku 2023. Technologický index Nasdaq 100 nezostal pozadu a pripísal si silný rast o 3 %. Na druhej strane komoditný trh zažíva obrovskú úľavu. Ceny ropy prudko padajú a čierne zlato aktuálne smeruje k svojmu najväčšiemu mesačnému poklesu od krízového roku 2020. Rovnako brutálne rástli aj ázijské trhy, ktoré extrémne profitujú z obrovských globálnych investícií do hardvérovej AI infraštruktúry. Japonský index Nikkei 225 vyletel o 4,7 % a vôbec prvýkrát v histórii magicky prekonal hranicu 65 000 bodov. Absolútnym skokanom týždňa sa však opäť stal juhokórejský index KOSPI, ktorý vystrelil o neuveriteľných 8 %. Na chvoste tohto ošiaľu naopak zostávajú európske a čínske akciové indexy, ktoré doplácajú na to, že v nich moderné technológie nemajú dostatočne silné zastúpenie.

Brutálna výsledková sezóna. Viem, že sa veľa hovorí o bubline AI, no kvartálna sezóna na Wall Street je prakticky na konci a zanecháva za sebou dychberúce štatistiky. Technologická elita „Magnificent 7“ spolu s ostatnými 493 spoločnosťami z indexu S&P 500 doručili investorom najvyšší rast ziskov od roku 2021. Čistým extrémom boli opäť výsledky samotnej sedmičky najväčších gigantov. Ich zisky rozdrvili predbežné odhady analytikov o 32,5 %. V konečnom zúčtovaní tak „Magnificent 7“ zaknihovali za prvý štvrťrok medziročný skok čistých ziskov o neuveriteľných 63,2 %, čo je ich najlepší výkon za posledných päť rokov. Skvelou správou pre trh je to, že párty sa nekonala len v Silicon Valley. Zvyšných 493 firiem z indexu S&P 500 dokázalo rásť kombinovaným tempom 17,4 %, čo jasne dokazuje, že americká firemná ekonomika má napriek vysokým úrokom a drahému benzínu prekvapivo tuhý korienok.

Na trhu je viac fondov ako samotných akcií. Na finančných trhoch však dochádza aj k fascinujúcemu a trochu bizarnému paradoxu. Zatiaľ čo celkový počet verejne obchodovaných firiem (akcií) dlhodobo klesá, alternatívnych spôsobov, ako investovať, neustále pribúda. Dnes už máme na trhu viac investičných nástrojov než samotných akciových titulov. Za týmto trendom stojí najmä nárast populácie ETF (fondov obchodovaných na burze), ktorá sa za posledných osem rokov zhruba zdvojnásobila. To, čo v roku 1993 začalo ako úzka špecializovaná kategória reprezentovaná prvým indexovým fondom SPDR S&P 500 (SPY), sa rozrástlo do až nezmyselného ekosystému aktívne spravovaných, tematických či na krypto naviazaných produktov.

Pamäťový ošiaľ. Keď sme pri tých ETF. Umelá inteligencia už nepotrebuje len výpočtové čipy, ale aj extrémne rýchle pamäte na presun dát, čo odpálilo nevídanú rally. Juhokórejský SK Hynix sa stal symbolom tejto zmeny, keď jeho akcie za rok vyleteli o 1000 % a firma pokorila trhovú hodnotu 1 bilión USD. V tesnom závese za ním vystrelil americký Micron posilnil za deň o 19 % a taktiež prvýkrát prekonal hranicu jedného bilióna USD. Ako brutálne Wall Street prehodnotil tento sektor, dokazuje fakt, že Micronu trvalo len 48 obchodných dní, kým zdvojnásobil svoju kapitalizáciu z 500 miliárd na bilión USD. Tento obrovský záujem sa premietol aj do sveta fondov a priniesol absolútny historický rekord. Tematické Roundhill Memory ETF od svojho aprílového debutu vzrástlo o 118 % a stalo sa najrýchlejšie rastúcim ETF v celých dejinách finančných trhov. Na pokorenie hranice 10 miliárd USD v spravovaných aktívach mu stačilo rekordných 43 dní, čím o celý týždeň prekonalo doterajšieho kráľa, iShares Bitcoin Trust ETF.

Kam miznú korporátne miliardy? Celý rast má jeden veľký otáznik. Americké firmy síce generujú rekordné zisky, no investorom vracajú cez dividendy a spätné odkupy čoraz menej hotovosti. Voľné peniaze totiž vo veľkom miznú v budovaní dátových centier a nákupoch GPU čipov pre AI. Ukazovateľ Free Cash Flow Yield sa kvôli tomu prepadol na najnižšiu úroveň za posledných dvadsať rokov a podľa Goldman Sachs sa pohybuje na úrovni len 2,7 %. Súčasné rekordné oceňovanie akciového trhu tak stojí oveľa viac na obrovských očakávaniach budúcich ziskov než na reálnej tvorbe hotovosti v prítomnosti. Veľká časť tohto AI boomu sa navyše odohráva vo vnútri úzko prepojeného kruhu niekoľkých gigantov, ktorí často fungujú zároveň ako investori, zákazníci aj dodávatelia jeden druhému. Toto kruhové financovanie tak umelo nafukuje tržby prostredníctvom jednej sady peňazí a v prípade spomalenia dopytu hrozí vážnym dominovým efektom pre celý technologický biznis. Wall Street tak roztáča jednu z najväčších investičných stávok modernej éry. Ak tieto gigantické investície prinesú očakávaný skok v produktivite, technologickí lídri si upevnia dominanciu na celé dekády. V opačnom prípade však trhu hrozí nepekné vytriezvenie.

Potulky svetom

Egypt a Katar spoja sily, aby k nám dostali cyperský plyn. Neklamme si, Európa po ropnom a plynovom šoku zúfalo hľadá stabilné a diverzifikované dodávky energií. Vo východnom Stredomorí sa možno rodí odpoveď. Spoločnosti QatarEnergy a ExxonMobil podpísali s Egyptom dohodu o preprave zemného plynu z cyperských morských ložísk priamo do egyptských skvapalňovacích terminálov, odkiaľ bude vo forme LNG smerovať na európsky trh. Egypt si tým definitívne poistil pozíciu dominantného energetického uzla celého regiónu. Pre Starý kontinent je táto trasa mimoriadne dôležitým bodom v geopolitickej šachovej partii. Aj keď samotný cyperský plyn nemá taký obrovský objem, aby od základu prepísal energetickú bilanciu Európy, pridáva do skladačky veľmi dôležitú alternatívu. Po tom, čo ruská agresia na Ukrajine a aktuálny konflikt na Blízkom východe v podstate ochromili tradičné energetické toky, znamená každá nová potrubná či lodná trasa mimo rizikových zón obrovské plus pre Európu.

9 000 vojakov NATO cvičí priamo pod nosom Ruska. Zatiaľ čo pobaltským nebom otriasajú neustále incidenty s dronmi, vo fínskom vojenskom centre Vuosanka, ktoré leží sotva 30 kilometrov od ruských hraníc, už viac ako mesiac prebieha rozsiahle vojenské cvičenie s názvom Northern Star. Do manévrov sa zapojilo 9 000 vojakov z desiatich krajín Európy. Hlavnou prioritou cvičenia je urýchlená modernizácia odstrašujúcich síl NATO. Aliancia reaguje na tvrdé lekcie z ukrajinského bojiska a nacvičuje scenáre zamerané na boj proti nasadeniu nepriateľských dronov a čoraz agresívnejšiemu ruskému rušeniu GPS signálu, ktoré pravidelne paralyzuje civilnú aj vojenskú navigáciu nad celým Pobaltím. To všetko v čase, keď Biely dom sa v rámci doktríny „America First“ definitívne sťahuje z roly hlavného garanta európskej bezpečnostnej architektúry. USA plánujú postupne vyradiť zo spoločných zásob zdrojov NATO kľúčovú techniku, ku ktorej mali doteraz spojenci v prípade vojny či invázie okamžitý prístup. Zoznam techniky, ktorú Washington pre Európanov uzamkne, zahŕňa moderné stíhačky, prieskumné drony, ponorky aj bojové lode.

Bruselský magnet opäť funguje. Kým NATO sa pod Trumpom rozpadá, Európska únia sa po rokoch skepticizmu môže rozrásť na nečakaného ekonomického a bezpečnostného giganta. Dlhé desaťročia pritom bohatý sever kontinentu zostával mimo Bruselu, pretože si to vďaka rope a rybolovu mohol dovoliť. Tento status quo sa však v roku 2026 radikálne mení. Islandská vláda už plánuje integračné referendum a v Nórsku silnejú hlasy za vstup do EÚ. Pre krajiny susediace s Ruskom je totiž v ére, kedyTrump vyvádza to, čo vyvýdza nebezpečné spoliehať sa výhradne na americké záruky. Do hry vstupuje aj Grónsko, kde Trumpove vyhlásenia o získaní ostrova strašia ľudí dodnes. Kým sever Európy hľadá odpovede na existenčné otázky, na západnom Balkáne naberá integrácia reálne kontúry. Adeptom číslo jedna? Čierna Hora, pri ktorej Európska komisia očakáva uzavretie rokovaní už v priebehu tohto roka. Celý tento európsky ošiaľ len podčiarkuje hlbokú frustráciu v Spojenom kráľovstve, ktoré prechádza bolestivou fázou takzvaného „Bregretu“, čo je ľútosti nad odchodom z bloku. Ekonomická stagnácia a strata statusu ženú britské elity k prehodnocovaniu minulosti a v Londýne sa už v zákulisí otvorene rokuje o tom, za akých podmienok by sa Briti mohli do EÚ raz vrátiť.

Koniec sci-fi v púšti? Futuristický sen o 170 kilometrov dlhom zrkadlovom mrakodrape uprostred púšte narazil na ekonomickú realitu. Saudská Arábia oficiálne odložila kľúčové práce na svojom megaprojekte NEOM, ktorý je vlajkovou loďou korunného princa Mohammeda bin Salmána. Pod ťarchou rastúceho finančného tlaku kráľovstvo zmrazilo výdavky na ústredný bod celého projektu, megalomanské líniové mesto The Line v hodnote 1 bilióna USD. Stopku dostali aj luxusné turistické destinácie pri Červenom mori či horské stredisko Trojena, o ktorom sa hovorilo, že by malo v roku 2029 hostiť Zimné ázijské hry. Či tieto projekty ešte niekedy uvidia nejaké peniaze, je nateraz vo hviezdach. Dôvod tohto náhleho vytriezvenia si pravdepodobne tipnete. Áno je zo vojna v Iráne. Tá donútila Rijád prehodnotiť priority a presunúť miliardy z vizionárskych sci-fi projektov. Na čelo rebríčka naliehavosti sa dostali dátové centrá a prístavy. Z celého projektu NEOM tak zostali aktívne len tie najpraktickejšie a najproduktívnejšie časti. Príkladom je priemyselný prístav. Ani neobmedzené ropné bohatstvo nedokáže financovať utópiu, keď za humnami vybuchujú rakety.

Dávid vs. Goliáš. Poďme aj na východ. Svet globálnych financií práve prepísal učebnice geopolitiky a priniesol dokonalú modernú verziu príbehu o Dávidovi a Goliášovi. Malý, len 23-miliónový ostrovný Taiwan, ktorý navyše čelí permanentnej vojenskej hrozbe zo strany Číny, dokázal z hľadiska trhovej hodnoty akciového trhu poraziť indického obra s 1,5 miliardou obyvateľov. Kým indický index Nifty 50 odpísal 9 % a zahraniční investori z neho v panike stiahli 24 miliárd USD, celková hodnota taiwanského trhu vystrelila na 5 biliónov USD. V celosvetovom rebríčku sa tak tento demografický trpaslík katapultoval na fantastické piate miesto, pričom pred ním zostávajú už len nedosiahnuteľné Spojené štáty (s trhom cez 75 biliónov USD), kontinentálna Čína, Japonsko a Hongkong. Tento neuveriteľný úspech má jednoznačné meno, TSMC. Firma vyrába najpokročilejšie mikročipy planéty a funguje ako jadrový reaktor taiwanskej burzy. Koncern má na domácom trhu také dominantné postavenie, že sám tvorí približne 42 % celého národného benchmarku.

Ekonomika pod Tatrami

Európu zaplaví čínsky drak. Európsky automobilový priemysel čelí brutálnemu tlaku z oboch strán zemegule. Americký prezident Donald Trump zasadil sektoru ťažký úder zvýšením ciel na dovoz európskych áut do USA. Skutočná hrozba však prichádza z Ázie. Čínske automobilky už Európu nedobýjajú len exportom, ale začínajú skupovať samotné továrne. Domáci výrobcovia, zoslabnutí drahými energiami a slabým dopytom po elektromobiloch, totiž sedia na obrovských nevyužitých kapacitách a v snahe o holé prežitie hľadajú kapitál. Kým BYD stavia obriu fabriku v Maďarsku za 4 miliardy EUR, aby obišiel európske clá, koncern Stellantis prebytok kapacít rieši spoločnými podnikmi s čínskymi automobilkami. Nissan a Ford zase predávajú časti svojich závodov značkám Chery a Geely. Pre európskych výrobcov ide o krátkodobú finančnú náplasť, no analytici varujú pred paralelou s trhom solárnych panelov. Ten Európa pred pätnástimi rokmi kompletne prenechala dotovanému čínskemu biznisu a hádajte čo, ten zbankrotoval. Autopriemysel je pre Úniu násobne dôležitejší. Tvorí 7 % HDP a živí 13 miliónov ľudí. No pravda je taká, že Číňania dokážu elektromobily vyrábať o 20 až 30 % lacnejšie. A čo teda čaká Slovensko? No, čo sa asi stane s krajinou, keď padne sektor, ktorý v nej tvorí vyše polovicu priemyselnej výroby a zamestnáva 256-tisíc ľudí s ročnou produkciou 1 070 000 vozidiel a najväčšou výrobou áut na obyvateľa na svete?

Slovák zarobí čistého menej ako Turek. Nepotešia ani najnovšie dáta OECD za rok 2025, ktoré radia Slovensko v čistom príjme v parite kúpnej sily na nelichotivé 35. miesto z 38 členských krajín. Slovenská čistá priemerná mzda dosiahla 28 865 USD ročne, čo je len 62 % priemeru OECD. Horšie sú na tom už len Mexiko, Čile a Kolumbia, pričom priemerný Slovák z hľadiska kúpnej sily zaostáva za Kostarikou aj Tureckom. Najviac to bolí v porovnaní s Poľskom. V roku 2010 štartovali obe krajiny na rovnakej úrovni (okolo 15 000 USD), no dnes poľský zamestnanec odnesie domov 40 471 USD a je o 40 % bohatší než Slovák. Slovensko sa za celé štvrťstoročie prepadlo v rebríčku o dve miesta nadol. Čo za tým hľadať? Extrémne zaťaženie práce. Zamestnávateľ odvedie na odvodoch 36,2 % z hrubej mzdy a zamestnanec ďalších 14,4 %. Celkové odvodové zaťaženie na úrovni 50,6 % je štvrté najvyššie v celej Európskej únii, hneď za Nemeckom, Slovinskom a Francúzskom. Žijeme tak v krajine, kedy kvôli nenásytnému štátnemu aparátu dostávajú naši ľudia čistý príjem na úrovni rozvojových krajín.

Mierny závan optimizmu pri štátnej kase? Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) mierne zlepšila výhľad pre slovenské verejné financie a odhadovaný deficit pre rok 2026 znížila v porovnaní s aprílom o 46 miliónov EUR. Neradujem sa predčasne. Ak totiž vláda neprijme dodatočné opatrenia, celkový schodok by mal dosiahnuť 4,3 % HDP, čo znamená sekeru vo výške 6,1 miliardy EUR. Pre splnenie vládneho rozpočtového cieľa to stále predstavuje stredné riziko. Hlavným problémom rozpočtu zostáva neprekvapivo výpadok na daniach a odvodoch, ktorý dosahuje až 635 miliónov EUR. Pomalší rast spotreby slovenských domácností viditeľne okresáva výnosy z DPH, zatiaľ čo nižšie mzdy tlačia nadol dane z práce a odvody. Pomyselným klincom do rakvy plnenia štátnej pokladnice sú aj nižšie príjmy z korporátnej dane od firiem. Takže suma sumárum, ozdravovanie verejných financií bude bez oživenia domácej spotreby, povedzme to mierne, náročné.

Ready Made Maklér

Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.

Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.