Prehľad týždňa 22. - 28. jún 2026: AI eufória naráža na realitu, Fed pritvrdzuje a investori strácajú istotu

Foto: Unsplash

Trhy jedným dychom

Wall Street v červenom. Tento týždeň sa akciovým trhom veľmi nedarilo. Technologický Nasdaq Composite, padal v podstate celý týždeň. Začiatkom týždňa sa trhy začervenali z dôvodu veľkého vyberania ziskov z kórejskej burzy. V strede týždňa úvod seansy vyzeral famózne. Akcie Micron Technology vystrelili o 15,7 % v reakcii na rekordné kvartálne výsledky s medziročným nárastom tržieb o 346 % a hrubou maržou na úrovni 85 %, čo okamžite nakoplo celý pamäťový segment. Rally sa však bleskovo zrútila po nečakanom šoku od giganta Apple, ktorého akcie padli o 6,1 %. Spoločnosť priznala, že pre pretrvávajúci deficit pamäťových modulov a ich rapídne zdražovanie musí drasticky zvýšiť ceny MacBookov a iPadov. Na trhu vzrástla panika, že ak už ani Apple nedokáže absorbovať vyššie náklady na hardvér, hyperscaleri ako Alphabet či Microsoft čoskoro narazia na limity a priškrtia svoje agresívne investície do AI infraštruktúry. Olej do ohňa priliala aj preferovaná inflácia Fedu (index PCE), ktorá v máji medzimesačne stúpla o 0,4 %, čím ročná miera inflácie vyskočila na nové trojročné maximum 4,1 %. Jadrový index PCE vzrástol medziročne o 3,4 %, čo investorov po jastrabích signáloch Fedu utvrdzuje v tom, že zvyšovanie sadzieb je v tomto roku reálne v hre. Nervozitu na trhoch podčiarkuje aj pokračujúci prepad kryptomien. Bitcoin sa zosypal na 59 500 USD, ocitol sa v blízkosti svojich tohtoročných miním a definitívne vypadol z elitného rebríčka 15 najhodnotnejších aktív sveta.

Zlato v medveďom trende. Ešte v januári to vyzeralo, že zlato je nezastaviteľné, keď po takmer 30 %  raste prepisovalo historické rekordy na úrovni okolo 5 600 USD za uncu. Odvtedy však prišiel tvrdý pád, ktorý drahý kov zrazil pod psychologickú hranicu 4 000 USD, čím najznámejšia komodita vymazala všetky zisky od novembra. Od januárového maxima tak odpísalo takmer 30 %, čo ho oficiálne uvrhlo do teritória medvedieho trendu. Za týmto výpredajom stojí kombinácia rastúcich výnosov štátnych dlhopisov, silného amerického dolára a predovšetkým obáv, že Federálny rezervný systém bude musieť opäť pritvrdiť v menovej politike. Prvá tlačová konferencia nového predsedu Fedu Kevina Warsha totiž prinútila investorov prehodnotiť svoje očakávania a začať reálne započítavať scenár zvýšenia úrokových sadzieb ešte v tomto roku. Podľa aktuálnych trhových konsenzov je v hre aspoň jedno zvýšenie sadzieb do konca roka.

AI mánia na hrane reality. Umelá inteligencia síce poháňa globálne trhy už tretí rok v rade, no jej akcelerácia dostáva burzové ocenenia do extrémnych výšin. Shillerovo cyklicky očistené P/E (CAPE) aktuálne atakuje kritickú hranicu 40 bodov. V celej histórii finančných trhov sa tento ukazovateľ nachádzal vyššie iba jediný raz, áno uhádli ste, na absolútnom vrchole neslávne známej dot-com bubliny v roku 1999. Súčasné valuácie akcií v rámci celého IT a AI ekosystému sú nastavené tak optimisticky, že do cien už vopred započítavajú enormne silný, dvojciferný priemerný ročný rast korporátnych fundamentov, čiže teda tržieb, ziskov a peňažných tokov, pre väčšinu týchto spoločností na celých najbližších desať rokov.

Vzbura rozvíjajúcich sa trhov. Pozrime sa aj na rozvíjajúce sa trhy, pretože na nich sa odohráva niečo, čo popiera dekády overené investičné pravidlá. Tradičná poučka hovorí, že silný americký dolár pôsobí ako spoľahlivý protivietor pre rozvíjajúce sa trhy, pretože sťahuje kapitál späť do USA a predražuje rozvojovým krajinám splácanie dolárových dlhov. No aj keď sa dolárový index aktuálne obchoduje na najvyšších úrovniach za viac ako rok, rozvíjajúce sa trhy namiesto pádu mieria presne opačným smerom. ETF iShares MSCI Emerging Markets (EEM) uzavrel týždeň na nových maximách. Tieto trhy za posledný rok potichu vzrástli o 50 %, čím dokonca prekonali americké akcie. Hlavným motorom tohto anomálneho rastu je opäť umelá inteligencia. Dodávateľský reťazec AI totiž vedie priamo cez Taiwan a Južnú Kóreu, kde sa fyzicky vyrábajú najmodernejšie čipy sveta, pričom z konjunktúry profitujú aj komoditní exportéri v Latinskej Amerike. Skeptici však dvíhajú varovný prst: silný dolár zvyčajne nakoniec vyhrá a ak bude vo svojom raste pokračovať, môže rozvíjajúce sa trhy stiahnuť späť.

Potulky svetom

Zemetrasenie vo Fede. Ak ste si to nevšimli, tak americká centrálna banka má nového šéfa, Kevina Warsha. Ten ruší veštenie z krištáľovej gule a vracia trhy do reality tvrdých dát Prvá tlačová konferencia nového šéfa Fedu Kevina Warsha priniesla štrukturálny zlom v tom, ako centrálna banka USA komunikuje s finančným svetom. Warsh rázne uťal dekádu trvajúcu éru takzvaného „forward guidance“ (vopred poskytovaného usmerňovania trhov) a odmietol dať akýkoľvek výhľad na budúci vývoj menovej politiky. Fed sa podľa neho musí vzdať neustáleho vodenia investorov za ručičku. Zároveň zakladá pracovné skupiny, ktoré od základov prehodnotia komunikačnú stratégiu, veľkosť obrej súvahy Fedu aj samotný inflačný rámec. To spôsobilo najväčší výpredaj v prvé zasadnutie nového bankára v dejinách trhov.

Dátové centrá pre AI zhltnú viac peňazí ako čínska železničná sieť. Je mnoho porovnaní, koľko dnes stojí AI, ale toto za mňa stojí za to. Ak si niekto myslí, že doterajšie investície do technológií boli veľké, odhady spoločnosti McKinsey ho vyvedú z omylu. Budovanie globálnych dátových centier do roku 2030 bude stáť astronomických 6,7 bilióna USD, čo v prepočte znamená takmer 2 bilióny USD ročne. Ide o absolútne bezprecedentnú úroveň kapitálových výdavkov v dejinách biznisu. Aby sme toto číslo zasadili do reálneho kontextu. Čína za posledných 15 rokov minula na vybudovanie svojej, takmer 40 000 kilometrov dlhej siete vysokorýchlostných železníc odhadom 350 až 500 miliárd USD. Celý tento gigantický čínsky infraštruktúrny projekt pritom mnohí investori dodnes považujú za brutálne a neefektívne plytvanie kapitálom. Súčasný svetový AI boom však plánuje rovnaký objem peňazí, aký Čína investovala do tisícov kilometrov koľajníc za pätnásť rokov, preinvestovať do dátových centier a čipov každých niekoľko mesiacov.

Európske junk bondy v pasci. O veľkej priepasti medzi americkými a európskymi kapitálovými trhmi sa hovorí roky. Bohužiaľ nejde len o akademickú debatu, ale o veľmi konkrétny problém v cenách dlhu. Napríklad rrozdiel v rizikových prirážkach (spredoch) dlhopisov s nízkym ratingom CCC medzi Európou a USA sa nie a nie zmenšiť, čo odzrkadľuje pretrvávajúci strach investorov o európsky priemysel. Kým pred rokom 2022 sa prirážky hýbali podobne, po energetickom šoku sa ich cesty rozišli. Najslabšie európske firmy odvtedy musia platiť výrazne vyšší úrok než ich náprotivky za Atlantikom. Pre tieto rizikové korporácie to v praxi znamená drahší prístup ku kapitálu a zložitejšie refinancovanie starých dlhov. Finančný trh týmto cenovým nastavením otvorene deklaruje, že pri najslabších európskych dlžníkoch stále nevidí rovnaký komfort a stabilitu ako na americkom trhu.

Trhliny v ropnom karteli. Organizácia krajín vyvážajúcich ropu čelí potenciálnemu rozpadu. Len dva mesiace po odchode Spojených arabských emirátov z kartelu OPEC údajne hrozí rovnakým krokom aj Irak. Bagdad, ktorý je druhým najväčším producentom ropy v rámci zoskupenia, tlačí na rázne prehodnotenie svojich limitov. Krajinu totiž brutálne zasiahla vojna s Iránom a tamojšia vláda, ktorej príjmy stoja takmer výhradne na predaji čierneho zlata, zúfalo potrebuje naplniť štátnu kasu. Pred vypuknutím konfliktu bola kvóta Iraku v rámci OPEC stanovená na približne 4,4 milióna barelov denne. V dôsledku zablokovaného Hormuzského prielivu sa však jeho reálna májová produkcia prepadla pod 1,5 milióna barelov, keďže tankery nemali ako preplávať.

Klimatická bomba tiká. Prirodzený klimatický jav El Niño v Tichom oceáne je späť a vedci varujú, že by mohol prepísať doterajšie historické rekordy. Kým silné epizódy z rokov 1982 či 2015 zdvihli teplotu morskej hladiny o 2 °C a spôsobili veľké neúrody, tohtoročné predpovede hovoria o bezprecedentnom raste až o 3 °C. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) dvíha varovný prst najmä nad oblasťami Sahelu, južnej Afriky, južnej Ázie a Strednej Ameriky, kde v najbližších mesiacoch hrozia katastrofálne suchá s 50 % pravdepodobnosťou, zatiaľ čo Severnú Ameriku a Africký roh môžu zasiahnuť ničivé záplavy. Historické precedensy ukazujú, že ekonomické dôsledky tohto fenoménu bežne presahujú biliónové hodnoty. Napríklad vlna z rokov 1997 až 1998 odčerpala z globálneho HDP až 5,7 bilióna USD. Až 80 % poľnohospodárskych dopadov tohto javu zasiahne chudobnejšie rozvojové krajiny. V Indii hrozí extrémne oslabenie letného monzúnu, čo bezprostredne ohrozí úrodu ryže a kukurice v sektore, ktorý zamestnáva až 45 % celkovej pracovnej sily krajiny. Situáciu navyše dramaticky zhoršuje aktuálny geopolitický kontext. Vojna v Iráne a s ňou spojené narušenie lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv drasticky zdražili a obmedzili dostupnosť hnojív na svetových trhoch práve v momente, kedy sa farmári pripravujú na sejbu.

Ekonomika pod Tatrami

Sme pristarí na vysoký dlh. Dlhodobá fiškálna zraniteľnosť Slovenska prudko rastie a aj keď krajina aktuálne nečelí bezprostrednej hrozbe štátneho krachu, výhľad do budúcnosti nie je bohviečo. Nová výskumná štúdia kvantifikovala riziko takzvaného neodvratného defaultum teda pravdepodobnosť, že sa štát v budúcnosti už nedokáže vyhnúť bankrotu. Kým v roku 2010 bolo toto riziko na takmer nulovej úrovni 0,3 %, do roku 2025 vystrelilo až na 10,9 %. Ak sa nastavenie vládnych politík zásadne nezmení, do roku 2040 presiahne toto riziko kritických 50 %. Hlavným motorom tejto dlhovej deštrukcie je demografia. Starnúca populácia totiž dramaticky znižuje schopnosť štátu vytvárať v budúcnosti primárne rozpočtové prebytky a financovať nahromadené záväzky. V starnúcej ekonomike sa vysoký dlh stáva omnoho toxickejším a nebezpečnejším. Spoliehať sa výhradne na priaznivejší hospodársky rast už v tejto fáze nestačí. Ak chce štát zabrániť scenáru, kedy situáciu definitívne stratí spod kontroly, musí okamžite zastaviť rast dlhu a zosúladiť budúce verejné výdavky s reálnymi finančnými možnosťami slovenskej ekonomiky.

Ekonomické dno Európy. Slovenská ekonomika oficiálne narazila na tvrdú realitu a v rámci Európskej únie skončila v indexe konkurencieschopnosti na úplne poslednom mieste. Podľa najnovších dát združenia Klub 500 nejde o žiadne náhodné alebo jednorazové zakolísanie, ale o výsledok dlhodobého strácania dychu a ignorovania reforiem. Kým ešte v roku 2022 patrilo Slovensku vo svetovom rebríčku 49. miesto, dnes sme sa prepadli až na 63. priečku z celkovo 70 hodnotených krajín sveta. Drasticky zaostávame nielen za priemerom Európskej únie, ale kompletne nás valcuje aj celá zvyšná zostava krajín Vyšehradskej štvorky. Slovensko zostáva zúfalo visieť na chvoste, pričom nás bez problémov predbehli už aj Rumunsko či Bulharsko, ktoré boli v domácom diskurze dlhé roky povýšenecky považované za ekonomicky najslabšie články celej EÚ.