Prehľad týždňa 20. - 26. apríl 2026: Chaos, rekordy a návraty z popola

Foto: Freepik

Trhy jedným dychom

Trump prikazuje ničiť lode, akciové trhy si idú svoje. Prezident Donald Trump prepína medzi úlohou nekompromisného vojenského veliteľa a mierotvorcu. V reakcii na pokračujúcu blokádu a zamínovanie Hormuzského prielivu vydal americkému námorníctvu rozkaz: „strieľať a zničiť každú loď“, ktorá kladie míny. Potom prepol a ohlásil predĺženie prímeria medzi Izraelom a Libanonom o tri týždne, po čom sme boli svedkami historickej pozvánky do Bieleho domu pre premiéra Netanjahua a prezidenta Aouna, čo by bolo mimochodom stretnutie, aké svet nevidel desaťročia. Len pár hodín nato Hizballáh odpálil rakety na sever Izraela, na čo izraelská armáda odpovedala okamžitým protiúderom. Trhy na túto schizofréniu reagujú po svojom. Ropa Brent prirodzene zdražela na 105 USD za barel, zatiaľ čo zlato kleslo pod 4 682 USD, čím zaznamenalo prvý týždenný pokles (-2,5 %) po mesiaci rastu. Európske akcie (Stoxx 600) strácali v podstate každý deň v týždni kvôli drahým energiám, pričom náladu nezlepšil ani prepad Deutsche Telekomu o 4,6 % pre obavy z fúzie. Európskym akciám nepomohli ani firmy Siemens Energy či L’Oréal. Prvý menovaný si po skvelých výsledkoch pripísal 7,1 % rast akcií a francúzsky L’Oréal sa dokonca môže pochváliť výsledkami, po ktorých jeho akcie zažili najväčší rast za 18 rokov.

Zmŕtvychvstanie Intelu. Americké akcie v tomto týždni rástli, no najväčšiu pozornosť pútal technologický sektor, ktorý zažíva nevídanú jazdu. Sektor polovodičov prepisuje dejiny a index PHLX Semiconductor (SOX) natiahol víťaznú sériu na slušných 18 obchodných dní v rade. Čipové spoločnosti zaznamenali svoje 13. rekordné denné maximum za sebou. Euforickú náladu podporila firma Texas Instruments, ktorá zaznamenala najväčší nárast akcií za posledných 25 rokov. No trh má v tomto týždni iného hrdinu, je ním Intel. Akcie firmy sa po 26 rokoch dostali na nové historické maximá. Spoločnosť, ktorú ešte nedávno analytici odpisovali, vyradili ju z indexu Dow Jones a musela zastaviť dividendy, predviedla historický comeback. Po zverejnení hospodárskych výsledkov akcie vyleteli o takmer 26 % a prekonali tak hodnoty z čias dot-com bubliny. Za posledný mesiac vzrástli o 87 %, čo je najlepší výkon firmy za polstoročie.

Apple mení kapitána po 15 rokoch rekordov. Okrem Intelu vyčnievala v korporátnej Amerike ešte jedna správa. Tim Cook 1. septembra odstupuje z pozície CEO spoločnosti Apple a sťahuje sa do správnej rady. Jeho nástupcom sa stane John Ternus, doterajší šéf hardvérového inžinierstva. Cook, ktorý prevzal žezlo v roku 2011 po legendárnom Steveovi Jobsovi, zanecháva po sebe firmu v bezprecedentnej finančnej kondícii. Pod jeho velením akcie Apple vzrástli o dychberúcich 2 277 % a trhová hodnota spoločnosti vystrelila z vtedajších miliárd na súčasné približne 4 bilióny USD, viac majú iba spoločnosti Nvidia a Google. 

Koniec americkej výnimočnosti? Americké štátne dlhopisy sú dlhodobo považované za najbezpečnejšie aktívum na svete. Investori ich brali ako istotu a niečo, čo drží hodnotu aj v krízach. To sa však začína meniť.  Problém je prostý, USA si požičiavajú čoraz viac. Každý rok vytvárajú obrovské deficity, ktoré už dosahujú približne 2 bilióny USD. Celkový dlh krajiny sa vyšplhal na približne 39 biliónov USD a len na úrokoch zaplatí vláda okolo 1 bilión USD ročne. Aby to vláda pokryla, musí vydávať stále viac dlhopisov. Keď je ich na trhu priveľa, investori už o ne nemajú taký záujem ako kedysi. Výsledok? USA musia ponúknuť vyšší výnos, aby ich vôbec niekto kupoval. Veľké technologické firmy si požičiavajú obrovské sumy na projekty okolo umelej inteligencie a ponúkajú investorom zaujímavé výnosy na svojich korporátnych dlhopisoch. Rozdiel medzi výnosmi štátnych dlhopisov a najkvalitnejších firemných dlhopisov sa tak zmenšuje a v niektorých prípadoch sa dokonca dostáva do záporných hodnôt. To je historicky nezvyčajná situácia. Medzinárodný menový fond preto varuje, že USA sa dostávajú do situácie, ktorú už nebude možné ignorovať. Ak sa dlh nezačne brzdiť, bude rásť ďalej a s ním aj tlak na vyššie úroky.

Oprášte svoje gramofóny. Kým svetové trhy riešia dlhy a vojny, hudobný priemysel zažíva návrat ku koreňom. Predaj vinylových platní len v USA v minulom roku po prvýkrát od roku 1983 prekonal hranicu 1 miliardy USD. Motorom tohto trendu je Taylor Swift. Jej najnovšieho albumu „The Life of a Showgirl“ sa len na vinyle predalo 1,6 milióna kusov (päťkrát viac než akékoľvek iné vydanie v roku 2025). Keď to porovnáme so streamovaním, celkové príjmy zo streamovania, ako je Spotify, po 50-násobnom raste od roku 2021 stagnujú. No vinyl si pripisuje už 19. rok rastu v rade. Asi nikto by nepredpokladal, že v ére umelej inteligencie si bude čítať o gramofónoch a vinylových platniach.

Potulky svetom

Európa stráca krídla. Dnes to bude dosť o Európe. Už v minulej časti som písal o tom, že Starý kontinent má letecké palivo na 6 týždňov a že, šéf IEA Fatih Birol varuje pred najväčšou energetickou krízou v dejinách. Dôvodom je situácia v Hormuzskom prielive, ktorý sa ocitol pod dvojitou blokádou. Výsledkom je výpadok 13 miliónov barelov ropy denne a zastavenie dodávok kerozínu. Európa, ktorá bola pred vojnou závislá od Blízkeho východu až pri 75 % dovozu leteckého paliva, je dnes na nule. Nedostatok paliva už prináša prvé obete v aerolinkách. Nemecká Lufthansa oznámila, že do októbra ruší 20 000 letov, čo znamená okamžité škrtnutie 120 spojov denne. Zrušením letov sa Lufthansa snaží ušetriť aspoň 40 000 ton paliva, no pre milióny cestujúcich to znamená, že si musia opäť prekopať letné plány.  

HDP Ruska stúpa vďaka tankom. Presuňme sa na východ Európy, do Ruska. Tamojšia ekonomika na začiatku roka 2026 klesla o 1,5 %, čo je mimochodom najtvrdšia rana od zavedenia sankcií. Oficiálne čísla síce stále hovoria o raste, no faktom ostáva, že mzdy spomaľujú, reálne príjmy stagnujú a inflácia zhlta takmer všetko, čo si ľudia zarobia. Štát navyše priznáva rastúci deficit aj rekordné zadlžovanie, pričom tisíce firiem už vykazujú straty. Za týmto paradoxom nestojí žiadny kúzelnícky trik, ale zbrojárstvo. To dnes pohltí približne 40 % rozpočtu a vytvára ilúziu výkonu. Keď sa vyrobí tank za 2 milióny EUR a o pár dní skončí ako šrot, HDP síce stúpne, ale reálna hodnota nie. Západné sankcie tak fungujú. Napríklad ruský priemysel platí za komponenty (za najpokročilejšie čipy) do zbraní o 125 až 300 % viac než pred vojnou. Z ekonomiky, ktorá sa chcela približovať Západu, sa stáva systém, ktorý namiesto rastu spaľuje zdroje. Inými slovami, Rusko dnes neukazuje, ako rýchlo dokáže bohatnúť, ale ako rýchlo vie premeniť peniaze a suroviny na horiaci kus železa.

Zo stíhačky MiG-29 do premiérskeho kresla. Rusko sa aspoň môže tešiť z vývoja politickej situácie v Bulharsku. Kým Maďari poslali Viktora Orbána do politického dôchodku, Bulharsko podľa výsledkov ôsmych volieb za posledných päť rokov mieri do náručia podobného lídra. K moci sa v nedeľu dostal Rumen Radev, bývalý elitný pilot stíhačiek MiG-29 či F-16 a niekdajší prezident, ktorý zložil funkciu, aby ovládol parlament. Radev sa netají obdivom k Orbánovi či Ficovi a je známy svojím silným proruským sentimentom, keďže v minulosti odmietol označiť Putina za agresora a dlhodobo kritizuje európske sankcie aj vojenskú podporu Ukrajiny. Pre Európsku úniu a NATO predstavuje Radevov triumf nové riziko na juhovýchodnom krídle, najmä v čase, keď Bulharsko len nedávno prijalo euro a zápasí s energetickou krízou spôsobenou vojnou na Blízkom východe.

Zem si pripomína svoj deň. Možno ste si to nevšimli, ale v stredu sme oslavovali Deň Zeme, tak si o tom niečo málo povedzme. Pred 57 rokmi šokoval svet obraz horiacej rieky Cuyahoga v Ohiu, ktorú zapálil priemyselný odpad. Nie metaforicky, normálne horela. Tento absurdný moment nakoniec viedol k prvému Dňu Zeme (22. apríla 1970) a vzniku kľúčových zákonov na ochranu klímy. Aj keď sa môže zdať, že túto tému nikto nerieši, opak je pravdou. Súčasné geopolitické napätie a cenové šoky energií  menia pohľad na závislosť od fosílnych palív. Podľa dát Medzinárodnej energetickej agentúry sa zelená transformácia zrýchľuje. Solárna energia sa prvýkrát v histórii stala najväčším zdrojom nových energetických kapacít. Čína dokonca znižuje emisie vďaka veľkým investíciám a India zvýšila veternú a solárnu kapacitu o rekordných 60 %, pričom emisie CO₂ po rokoch prestali rásť. Takže zatiaľ čo svet rieši vojny, infláciu a energetické šoky, výsledkom je až prekvapivá irónia. Práve kríza, ktorá mala ropu posilniť, ju môže definitívne poslať do úzadia.

Ekonomika pod Tatrami

Ropa opäť potečie. Ropovod Družba sa po mesiacoch odmlky prebúdza a spor medzi Kyjevom a Budapešťou dostáva konečne trochu racionálnejší smer. Ukrajina úspešne dokončila opravy úseku ropovodu Družba pri meste Brody, no kohútiky sa neotvárajú len tak zadarmo. Volodymyr Zelenskyj obnovenie prevádzky priamo podmienil odblokovaním 90-miliardovej pôžičky EÚ. Viktor Orbán po 16 rokoch končí a nastupujúci Péter Magyar hneď na úvod ukázal, že ide skôr pragmatickou než ideologickou cestou a blokáciu balíčka stiahol. Zelenskyj tiež žiada od Magyara vrátenie majetku v hodnote 40 miliónov USD, 35 miliónov EUR a 9 kg zlata, ktoré maďarské úrady v marci zhabali ukrajinskej štátnej Oščadbanke počas kontroverzného incidentu s prevozom hotovosti. Ak testy potrubia prebehnú úspešne, ropa by mohla na Slovensko a do Maďarska pritiecť v priebehu mája. Pre lídra strany Tisza išlo o prvú veľkú skúšku pragmatizmu, ale výmena ukrajinskej ropy a finančnej pomoci za odblokovanie zmrazených eurofondov pre Maďarsko, je povedzme si úprimne, win-win situácia.

Maďarský útok na euro. Nová maďarská vláda strany TISZA pod vedením Pétera Magyara oficiálne potvrdila strategický cieľ, ktorým je zavedenie eura, pravdepodobne v rokoch 2030 alebo 2031. Kým Viktor Orbán spoločnú menu roky démonizoval, Magyar poukazuje na úspešný príklad Bulharska a opiera sa o veľkú domácu podporu (euro chce až 75 % Maďarov).  Pre Slovensko však táto správa nie je len o stabilite suseda, ale celkom nečakane môže byť aj o strate kľúčovej konkurenčnej výhody. Od roku 2009 euro fungovalo ako magnet, ktorý odstraňoval menové riziko, znižoval náklady na kapitál a dodával investorom pocit stability, čím Slovensko vyhrávalo súboje o investície aj napriek horšiemu súdnictvu či napríklad horšej infraštruktúre. Ak Maďarsko prijme euro, toto exkluzívne postavenie v rámci V4 zanikne. Do popredia vystúpia tvrdé dáta, v ktorých Slovensko momentálne prehráva. Prvým faktorom je hodinová cena práce. Slovenský zamestnanec stojí firmu v priemere 19,83 EUR, kým maďarský len 15,20 EUR (najmenej vo V4). Po druhé, dane. Maďarsko sa totiž môže pochváliť najnižšou korporátnou daňou vo V4. Je tu teda možnosť, že po odstránení menového rizika forintu začnú nadnárodné korporácie uprednostňovať Maďarsko pred drahším Slovenskom. Máme teda tak zhruba päť rokov na to, aby sme zásadne zlepšili podnikateľské prostredie.

Cudzincov tu (ne)chceme. Veľa sa v poslednej dobe komunikuje o zvážaní migrantov na slovensko-maďarskú hranicu. Nemálo ľudí si dnes myslí, že cudzinci sú čisté zlo, no pozrime sa na to skrz trh práce. Príspevok cudzincov k slovenskej zamestnanosti dosiahol vlani historické maximum. Na našom trhu momentálne pôsobí 129-tisíc zahraničných pracovníkov, čo predstavuje takmer 6 % celkovej pracovnej sily. Podiel ľudí z tzv. tretích krajín sa za posledných desať rokov viac ako strojnásobil, pričom najpočetnejšou skupinou zostávajú od roku 2019 Ukrajinci, ktorí tvoria až 38 % všetkých pracujúcich cudzincov u nás. Vojna na Ukrajine zásadne zmenila aj tvár slovenských fabrík, ktoré by však bez tejto migrácie čelili nedostatku ľudí. Pravdou teda je, že cudzinci zmierňujú tlak na zamestnávateľov. Slovensko v ich integrácii aj napriek tomu zlyháva. V prístupe a uplatnení na trhu práce sa aj po uľahčení uznávania diplomov radíme na posledné miesto v EÚ. Cudzinci u nás majú napríklad zákaz zakladať politické združenia. Ďalším negatívom je, že plnohodnotný prístup k vzdelaniu majú len deti s povoleným pobytom a podpora znevýhodnených žiakov je minimálna. Slovensko tak síce s radosťou prijíma ruky cudzincov na prácu, no stále nedokáže naplno využiť ich mozgy a potenciál.