Prehľad týždňa 18. - 24. máj 2026: Čo hýbalo svetom tento týždeň?

Foto: Pexels

Trhy jedným dychom

Akciový ošiaľ pokračuje. Priemyselný index Dow Jones prepisuje historické maximá a širší index S&P 500 zaznamenal rast už ôsmy týždeň v rade, čo podčiarkuje najrýchlejšie tempo rastu firemných ziskov za posledné štyri roky. Keďže výsledková sezóna za prvý štvrťrok je už z 95 % uzavretá, jasnými lídrami trhu sú polovodičové firmy a energetický sektor, ktoré sa na celkovom raste ziskov podieľajú viac ako polovicou. Globálny optimizmus navyše živí nádej na úspešný koniec mierových rokovaní na Blízkom východe, čo spolu s brutálnymi výsledkami Nvidie vystrelilo takmer všetky svetové indexy nahor. Výnimkou boli len čínske akcie, naopak, japonský Nikkei 225 a európsky Euro Stoxx 600 si pripísali luxusné zisky presahujúce 3 %. Skutočným zemetrasením pre investorov je však správa z dielne vizionára Elona Muska. Spoločnosť SpaceX totiž oficiálne podala žiadosť o vstup na burzu NASDAQ pod symbolom $SPCX.

Maják AI éry nesklamal. Najväčšiu pozornosť na akciových trhoch však ukradla Nvidia. Tá dnes už dávno nie je len obyčajným výrobcom grafických čipov. Stala sa neoficiálnym majákom celej éry umelej inteligencie, ktorého kvartálne výsledky sledujú investori na Wall Street s rovnakým napätím ako rozhodnutia Fedu o úrokových sadzbách. Rovnica je postavená asi nejako takto: ak Nvidia doručuje brutálny rast, technologickí giganti stále veria v AI biznis a lejú miliardy do dátových centier. Ak by tento stroj začal brzdiť, spľasnutie AI bubliny by bolo veľmi hlučné. Kvartálne čísla však akékoľvek pochybnosti nateraz zmietli zo stola. Spoločnosť si drží dychberúcu hrubú maržu na úrovni 75 %, investorov potešila masívnym spätným odkupom akcií (buyback) za astronomických 80 miliárd USD a jej trhová kapitalizácia vystrelila na neuveriteľných 5,4 bilióna USD. Ekonomickú váhu tohto giganta najlepšie ilustruje bizarné, no veľavravné porovnanie s globálnou ekonomikou. Ak by sme trhovú hodnotu Nvidie postavili vedľa ročného HDP jednotlivých štátov, firma by sa zaradila medzi štyri najväčšie ekonomiky sveta. V rebríčku by za sebou nechala ekonomických gigantov ako Japonsko, India či Spojené kráľovstvo. AI stroj tak stále beží na absolútne plné obrátky, konkurenti, ako Intel či AMD mu nestíhajú a pesimisti v týchto číslach zatiaľ márne hľadajú akékoľvek trhliny.

Hormuz zavretý, ropa v poklese. Už dlhšie sme nerozoberali čierne zlato, tak sa na to poďme pozrieť. Ceny americkej ropy tento týždeň klesli pod hranicu 100 USD za barel. Podľa správ arabských médií Al Hadath sú totiž USA a Irán po týždňoch napätia blízko k dohode. Kľúčovú úlohu prostredníka v tomto konflikte zohral Pakistan, pričom jeho armádny veliteľ Asim Munir letí do Iránu predložiť finálny návrh textu. Trh na túto diplomatickú aktivitu okamžite zareagoval, hoci stávkari na platforme Polymarket zostávajú skeptickí. Tomu, že sa lodná doprava v strategickom Hormuzskom prielive vráti do normálu do konca júna, dávajú momentálne šancu len 33 %. Zatiaľ čo Blízky východ vysiela aspoň nejaké známky mieru, v otázke protiruských sankcií vypukol medzi západnými spojencami rozpor. Britská vláda šokovala Európu zverejnením neobmedzenej licencie, ktorá legálne umožňuje dovoz nafty a leteckého paliva vyrobeného z ruskej ropy cez krajiny ako Turecko a India, kde sa ruské suroviny nakupujú v obrovských zľavách. Londýn tak spravil len deň po tom, čo americký minister financií Scott Bessent potvrdil, že Washington už tretíkrát predlžuje výnimku pre ruskú ropu na mori kvôli energeticky zraniteľným krajinám, aké šľachetné.

Inflácia rozdelila maloobchod na dva svety. Najnovšie bleskové indexy nákupných manažérov (PMI) v USA vysielajú do sveta varovný signál: náklady podnikov prudko vzrástli ,a to tempom, aké sme nezažili od energetického šoku v roku 2022. Firmy už nedokážu tieto tlaky absorbovať a prenášajú ich priamo na zákazníkov vo forme vyšších predajných cien. Aprílová inflácia v USA vyskočila na 3,8 % a americké domácnosti zasiahla tam, kde to bolí najviac, pri benzíne a mäse. Tento inflačný tlak rozdelil maloobchodný sektor na dva úplne odlišné svety podľa toho, akú príjmovú skupinu zákazníkov firmy obsluhujú. Na jednej strane stojí imúnny zákazník s vysokými príjmami, čo dokonale zdokumentoval módny dom Ralph Lauren. Jeho akcie po zverejnení výsledkov vyleteli o takmer 14 %. Spoločnosť prepísala odhady, doručila silný výhľad na fiškálny rok 2027 a zvýšila dividendu o 10 %, pričom jej šéfka Patrice Louvetová potvrdila, že bohatá klientela finančné tlaky vôbec nepociťuje. Úplne opačnú drámu však prežíva diskontný gigant Walmart, ktorého akcie sa prepadli o 7,3 %. Finančný riaditeľ firmy varoval pred vážnou tiesňou nízkopríjmových rodín. Ako dôkaz uviedol, že priemerný objem natankovaného paliva na ich pumpách klesol pod 10 galónov na zákazníka, čo je najnižšia od krízového roku 2022.

Dlhopisový masaker v priamom prenose. Vývoj výnosov 10-ročných štátnych dlhopisov vo veľkých ekonomikách ukazuje, koľko dnes štáty musia zaplatiť investorom za to, že im požičajú peniaze napríklad na 10 rokov. Náklady na pôžičky, ktoré v konečnom dôsledku hýbu celou globálnou ekonomikou, opäť zažívajú prudký nárast a posielajú finančným trhom nechcené správy. Najnovšie obavy vyvolal aprílový skok inflácie v USA na 3,8 %, čo spustilo veľký výpredaj na trhu s fixnými výnosmi. Výnos 10-ročných amerických štátnych dlhopisov vyskočil za posledných päť obchodných dní z 4,41 % až na 4,67 %, čím prepísal maximá od začiatku minulého roka. Ešte horšie je, že 30-ročný výnos na úrovni 5,18 % zaparkoval na najvyšších číslach od júla 2007, teda od obdobia tesne pred vypuknutím globálnej finančnej krízy. Pre akciové indexy to nie je bohviečo. Matematika nepustí: vyššie úrokové sadzby automaticky znamenajú, že budúce očakávané zisky firiem majú po prepočítaní na dnešné doláre oveľa nižšiu hodnotu. Kým technologické tituly doteraz žili vo vlastnej AI bubline, realita extrémne drahého kapitálu ich opäť môže pomaličky sťahovať k zemi.

Potulky svetom

Prognóza na jar 2026. Začnime túto časť zhrnutím ekonomiky v podaní Európskej komisie. Globálna ekonomika mala pred vypuknutím konfliktu na Blízkom východe našliapnuté na sľubný odraz. Napriek clám z USA a vojne na Ukrajine trhy ťažili z klesajúcej inflácie a masívneho investičného cyklu poháňaného revolúciou menom AI. Aj hospodárstvo Európskej únie si viedlo slušne. Opieralo sa o silný trh práce a solídne bilancie firiem, aj keď slabá konkurencieschopnosť a verejné financie už vtedy nejednému ekonómovi dvíhali obočie. Tento nablýskaný obraz však bleskovo rozmetal konflikt v Perzskom zálive, ktorý spôsobil jedno z najvážnejších globálnych prerušení dodávok energie v novodobých dejinách, a to len necelých päť rokov po šoku vyvolanom ruskou agresiou na Ukrajine. Praktické zablokovanie strategického Hormuzského prielivu ochromilo námorné toky ropy o 15 % a skvapalneného zemného plynu (LNG) o 20 %. Situáciu kriticky vyhrotili cielené útoky na energetickú infraštruktúru a rafinérie priamo v regióne. Keďže Perzský záliv je kľúčovým globálnym centrom na spracovanie palív a alternatívne trasy pre hotové produkty takmer neexistujú, narušenie exportu nafty a leteckého paliva zasiahlo Starý kontinent plnou silou. Dáta z Jarnej hospodárskej prognózy hovoria, že medzi koncom februára, kedy USA a Izrael zaútočili na Irán, a koncom apríla vyskočili ceny plynu o 50 %, ceny ropy o 65 % a rafinérske marže vyleteli na historické maximá. Ekonomika eurozóny tak namiesto hladkého pristátia opäť čelí stagflačnému kokteilu drahých energií a prísnej menovej politiky.

Vzdušný priestor Pobaltia cieľom hybridnej vojny. Ministri zahraničných vecí krajín NATO sa narýchlo stretávajú vo Švédsku, aby riešili najvážnejšiu bezpečnostnú krízu aliancie za posledné obdobie. Od začiatku mája bolo totiž v pobaltskom a fínskom vzdušnom priestore zaznamenaných najmenej šesť incidentov, ktoré nedajú spávať celému východnému krídlu. Naposledy včera ráno ochromil litovský Vilnius hodinový poplach, kvôli ktorému museli kompletne uzavrieť letisko a prezidenta Gitanasa Nausėdu spolu s premiérkou Ingou Ruginienėovou narýchlo evakuovať do podzemných úkrytov.  Európska únia už dlhšie varuje, že hybridné útoky zo zahraničia budú do roku 2030 realitou, a preto Brusel vyčlenil astronomických 800 miliárd EUR na vybudovanie železnej steny, teda opevnenia 3 500 kilometrov kedy sa Gréci dlhej pozemnej východnej hranice. Stalo sa tak deň po tom, čo Estónsko oznámilo, že NATO zostrelilo dron nad jeho územím, o ktorom predpokladá, že išlo o ukrajinský projektil, ktorý bol vychýlený z kurzu ruským elektronickým rušením. 

Nasdaq vzrástol 120 %, a? Pýtajú sa Gréci. Poďme viac na juh, kde Aténska burza poráža Nasdaq. Je to možno neuveriteľné, ale je to tak. Grécko, ktoré bolo pred desiatimi rokmi synonymom absolútneho finančného kolapsu, dnes predvádza jednu z najväčších investičných otočiek modernej éry. Pamätníci si ešte spomínajú na čierne ráno 29. júna 2015, kedy sa Gréci zobudili do reality zatvorených bánk, výberov z bankomatov obmedzených na 60 EUR denne a úplne paralyzovanej burzy, pričom krajina ako prvá v eurozóne prišla o investičný rating. Strih do súčasnosti: za posledných päť rokov priniesol aténsky akciový trh celkový výnos dychberúcich 146 %. Prekonala tak aj technologický index, Nasdaq 100, napumpovaný steroidmi značky AI. Padol aj S&P 500, ktorý v porovnaní s Aténami doručil sotva polovičný a európsky Euro STOXX 50 len tretinový výkon. Tým sa však renesancia nekončí, indexový gigant MSCI momentálne posudzuje definitívny návrat Grécka z kategórie do akciových indexov.  

Donald na nákupoch. Dajme priestor aj najlepšiemu investorovi súčasnosti, Donaldovi Trumpovi. Ten v prvom štvrťroku 2026 rozhodne nelenil a na finančných trhoch bol aktívnejší ako priemerný denný trader. Podľa federálnych výkazov zrealizoval viac ako 3 600 akciových transakcií pri finančnom rozpätí 220 do 750 miliónov USD. Presnú cifru sa nedozvieme, keďže americká legislatíva vyžaduje zverejňovanie len v širokých finančných pásmach. Obchody zahŕňali technologických gigantov ako Nvidia, Apple, Microsoft či Amazon, ale aj špecifické priemyselné mená ako AMD, Intel, Marvell Technology či dokonca vesmírnu spoločnosť Intuitive Machines.

Hoci americkí prezidenti nemajú obchodovanie na burze zakázané a voči Trumpovi nebolo vznesené žiadne formálne obvinenie z insider tradingu, obrovský stret záujmov viac biť do očí ani nemôže. Donald totiž realizoval stovky predajov s dychberúcimi ziskami, pri vybraných technologických a priemyselných tituloch bežne inkasoval výnosy cez 20 % a v niektorých prípadoch dokonca viac ako 100 %. Keď totiž štát oznamuje dotácie a regulácie pre konkrétne sektory a najvyšší politický predstaviteľ v nich zároveň točí stovky miliónov, hranica medzi genialitou investora a vplyvom moci sa prakticky zotiera.

Ekonomika pod Tatrami

Benzínové déja vu z roku 2022. Ceny palív bohužiaľ letia nahor a slovenskí motoristi zažívajú na pumpách poriadny šok. Cena benzínu Natural 95 na známych mestských čerpacích staniciach vyskočila na 1,81 eura za liter. Podobne drahý benzín sme naposledy tankovali v lete 2022, pár mesiacov po ruskej „špeciálnej párdňovej operácii“. Scenár sa opakuje. Pôvodne blesková operácia USA a Izraela proti Iránu sa nám trošku pretiahla s stále drží tankery v Hormuzskom prielive. Ak by ste chceli natankovať u susedov v rakúskom Wolfstahle, pri benzíne za 1,818 eura a najmä nafte za 1,897 eura si priplatíte ešte viac. V prípade nafty však Slovensko momentálne zažíva historickú anomáliu. Vďaka opätovnému spusteniu ropovodu Družba po trojmesačnej výluke prúdi do Slovnaftu lacná ruská surovina bohatá práve na destiláty. Výsledok? Podľa dát Európskej komisie má Slovensko najlacnejšiu naftu bez daní v celej kontinentálnej EÚ (0,89 eura). S daňami je to horšie, keďže sa naša nafta hýbe okolo 1,74 eura za liter, čo z nej aj tak robí piatu najlacnejšiu v Únii. V regióne nás napriek tomu predbiehajú Česi a Poliaci, ktorých vlády pristúpili k zníženiu spotrebných daní na palivá. Kabinet Roberta Fica takýto krok rázne odmietol s argumentom, že lacnejší benzín by definitívne potopil už aj tak zbabranú konsolidáciu verejných financií.

Nezamestnanosť bičujú prísnejšie dávky. Slovenský trh práce predviedol v apríli nečakane silný výkon, hoci celková miera nezamestnanosti zostala stabilne visieť na úrovni 6,1 %. Počet evidovaných nezamestnaných totiž klesol najvýraznejšie za posledné tri roky a vrátil sa na hodnoty z vlaňajšieho novembra. Nie je to, žiaľ, zásluhou masívnej tvorby nových pracovných miest zo strany firiem. Do hry výrazne prehovorila legislatíva a postupné sprísňovanie podmienok pri poberaní dávok v nezamestnanosti. Štátny bič zafungoval a odlev uchádzačov z úradov práce vyskočil najviac za rok a pol, keďže ľudia stratili chuť špekulovať a mali podstatne vyššiu motiváciu reálne sa zamestnať. Pod nablýskaným povrchom štatistík o úteku z evidencie sa však začínajú objavovať prvé trhliny. V apríli totiž prudko vyskočil počet ľudí prepustených v rámci hromadných výpovedí. Prírastok nezamestnaných z tohto dôvodu zasiahol najmä Nitriansky, Trnavský a Trenčiansky kraj. Práve v týchto regiónoch totiž definitívne zatvárajú svoje brány dlhoroční kľúčoví exportéri, Foxconn a Samsung.

Obálky s dôchodkovými prognózami môžete hodiť do koša. Po vzore západnej Európy sa dôchodkové prognózy definitívne udomácnili aj u nás. Pohľad na tieto takzvané oranžové obálky niekoho môže uspokojiť, ale za mňa, viac random čísla som už dlho nevidel. Ak vám Sociálna poisťovňa napíše, že o tridsať rokov budete mať dôchodok ako švajčiarsky rentier, netreba hneď otvárať katalóg plavieb po Karibiku. Stačí si spomenúť, že systém už dnes potrebuje 3 miliardy EUR navyše, pracujúcich bude menej, seniorov viac a inflácia má taký talent požierať peniaze, že by mohla vystupovať v cirkuse. Základné scenáre Sociálnej poisťovne počítajú do roku 2032 s trvalým rastom miezd a pri druhom pilieri dokonca doslova, ale naozaj doslova, snívajú o ročnom výnose indexových fondov na úrovni 10,7 % až 15,4 %. Pre porovnanie, reálny trh vyjadrený akciovým indexom MSCI World priniesol za posledných tridsať rokov v priemere len 7,93 % ročne. Nehovoriac o tom, že mnoho ľudí má časť druhého piliera zainvestovanú v dlhopisových fondoch. Takže ak 20-ročný človek uvidí na papieri prognózu 1 130 EUR, môže to vyzerať znesiteľne, no v čase jeho odchodu do dôchodku bude kvôli inflácii priemerná mzda na úrovni 2 000 EUR a reálna miera náhrady príjmu klesne pre demografiu zo súčasných 48 % na mizerných 33 %. Každý by mal preto ignorovať ružové okuliare štátu a rovno sa zariadiť podľa pesimistického scenára. Prečo? Slovenské hospodárstvo čaká kvôli nutnej konsolidácii a starnutiu populácie tvrdé pristátie, ktoré štátny dôchodkový pilier jednoducho neunesie.