Prehľad týždňa 13. - 19. júl: Čipy koketujú s medvedím trendom, SpaceX pod IPO cenou a iránsky rial na historickom minime

Foto: Redakcia FR

Akcie, komodity, dlhopisy a témy, ktoré hýbu trhom

Na burzách dusne atmosféra. Finančné trhy sa v poslednom týždni sfarbili do červena, pričom najvýraznejšie straty zaznamenala Ázia, kde japonský index Nikkei 225 odpísal 6,4 % a čínsky CSI 300 klesol o 5,3 %. Tlaku neunikli ani americké technologické tituly, v dôsledku čoho index Nasdaq 100 stratil 4,3 %, zatiaľ čo širší benchmark S&P 500 zaznamenal miernejší pokles o 1,3 %. Počas tohto týždenného výpredaja sa nedarilo ani alternatívnym aktívam ako zlato či bitcoin. Napriek tomuto prechodnému zakolísaniu však väčšina hlavných globálnych akciových indexov zostáva od začiatku roka v solídnom pluse a dlhodobý rastový trend nateraz nie je ohrozený. Protiváhou trhovej nervozity sa stal excelentný štart výsledkovej sezóny, ktorú tradične otvorili veľké americké bankové domy. Ich polročné výnosy vzrástli medziročne o 24 %. Na európskom kontinente medzitým firmy z indexu Stoxx Europe 600 smerujú k najsilnejšiemu rastu ziskov za posledné tri roky. Hlavným motorom tohto úspechu je energetický jackpot. Podľa aktuálnych odhadov LSEG majú korporátne zisky v druhom štvrťroku medziročne vzrásť o 16,7 %, pričom bez započítania energetického sektora by tento rast dosiahol len 6,4 %.

Americká inflácia podlieza očakávania. Júnová inflácia v USA priniesla trhom veľké prekvapenie, keď medziročne klesla na 3,5 % (medzimesačne o 0,4). Za týmto poklesom stál najmä prepad cien benzínu, čo stlačilo energetický index medzimesačne o 5,7 %, najviac od začiatku pandémie. Kľúčová jadrová inflácia medziročne vzrástla len o 2,6 %, čím zvrátila predošlý rastový trend. Táto nečakaná dezinflácia okamžite schladila očakávania jastrabov. Pravdepodobnosť, že Fed na blížiacom sa júlovom zasadnutí zvýši úrokové sadzby, sa podľa nástroja CME FedWatch prepadla z vyše 37 % na 17 %. Skvelé správy z ekonomiky navyše podčiarkli aj veľkoobchodné ceny (PPI), ktoré medzimesačne nečakane klesli o 0,3 % (očakávala sa nulová zmena), čím sa ročné tempo rastu výrobných cien spomalilo z májových 6 % na 5,5 %. Pre akciové trhy ide o ideálny scenár, ktorý opäť oživuje nádej na uvoľnenejšiu menovú politiku.

Polovodičový index koketuje s medvedím trhom. Umelá inteligencia a s ňou spojené technologické tituly opäť diktujú tempo na Wall Street, no tentoraz v smere nadol. Možno Vám to nikto nepovedal, ale väčšina veľkých technologických akcií sa už nachádza v medveďom trende, čiže od svojich maxím sú nižšie o 20 a viac %. Akcie výrobcov čipov sa ocitli na hranici technického medvedieho trhu, čo potvrdzuje prudký prepad indexu PHLX Semiconductor Index (SOX). Situácií nepomohli ani slabšie kvartálne výsledky streamovacieho giganta Netflix. Nervozitu na americkom trhu navyše vystupňoval technologický posun v Ázii, kde čínska spoločnosť Moonshot AI uviedla na trh svoj nový open-source model Kimi K3, ktorý podľa prvých testov údajne prekonáva popredné americké modely od Anthropic a OpenAI.

Čínsky model má trhliny. Druhá najväčšia ekonomika sveta v druhom štvrťroku 2026 výrazne zakopla, keď medziročne vzrástla iba o 4,3 %. Tento výsledok predstavuje najslabšie tempo hospodárskeho rastu od konca roka 2022, pričom zaostal aj za konzervatívnymi očakávaniami ekonómov na úrovni 4,5 % a prudko spomalil z 5 % tempa zaznamenaného v prvom kvartáli. Čísla zároveň po prvýkrát od pandemických rokov stlačili ekonomickú expanziu pod dolnú hranicu celoročného cieľa Pekingu, ktorý bol pre rok 2026 stanovený v pásme 4,5 až 5,0 %. Ide o najnižší oficiálny rastový cieľ od začiatku 90. rokov, odkedy vláda tieto usmernenia pravidelne zverejňuje. Slabý domáci výkon tak prehlbuje neistotu na svetových trhoch a vyvoláva silný tlak na tamojších tvorcov politík, aby urýchlene prišli s novými stimulmi.  Peking sa navyše v snahe o ozdravenie ekonomiky pokúša obmedziť nadmerné výrobné kapacity a zastaviť cenové vojny v priemysle, čo síce môže mať dlhodobo ozdravný účinok, no v krátkodobom horizonte to brutálne brzdí akékoľvek súkromné investície.

115 rokov nezažila IBM horší deň. Stálica Wall Street IBM vyvolala tento týždeň doslova zemetrasenie. Akcie spoločnosti sa prepadli o 25,2 %, čím zaznamenali absolútne najhorší jednodňový percentuálny pokles za celú 115-ročnú históriu svojej existencie. Počas jediného obchodného dňa sa z trhovej kapitalizácie podniku vyparilo 69 miliárd USD. Tento prepad je o to bolestivejší, že len pred pár mesiacmi zažilo IBM podobný, rovnako hlboký výpredaj o 25 %. Hlavným dôvodom neboli len samotné slabšie čísla, ale najmä fakt, že kapitálu sa presúva do hardvéru a tým ohrozuje celé softvérové spektrum. Firmy po celom svete síce vo veľkom požadujú integráciu umelej inteligencie, no ich celkové IT rozpočty sa nedajú nafúknuť. Keď ceny pamätí raketovo rastú a hardvérové servery či dátové úložiská sa stávajú extrémne drahým a nedostatkovým tovarom, podnikom jednoducho nezostávajú peniaze na nákup softvéru. Práve preto spustila správa o predbežných výsledkoch firmy IBM taký výplach na softvérových firmách.  

Hormuz sa zatvára, opäť. Washington a Teherán opäť skĺzli do plnohodnotného vojenského konfliktu po tom, čo prezident Donald Trump nariadil obnovenie námornej blokády Iránu. Teherán okamžite kontroval vyhlásením strategického Hormuzského prielivu za uzavretý. Z pohľadu Iránu predošlá dohoda definitívne zlyhala, keďže jeho zmrazené finančné aktíva neboli nikdy uvoľnené, zatiaľ čo lode sponzorované USA naďalej obchádzali severný iránsky koridor. Po sérii nových iránskych útokov na prepravné trasy v južnom Ománe odpovedalo americké letectvo náletmi na stovky cieľov pozdĺž iránskeho pobrežia, čím sa prímerie definitívne zrútilo. Prieliv je v podstate opäť nepriechodný a tankerová doprava tam za posledné dni klesla pod kritických 15 % predvojnovej úrovne. Irán na to nepotrebuje prevahu na mori, stačí mu pomocou protilodných striel a dronov urobiť tranzit natoľko nebezpečným, aby vystrašil posádky a prinútil poisťovne zrušiť krytie lodí, čo spoľahlivo blokuje dopravu bez ohľadu na americký vojenský sprievod.

Houston máme problém. Raketový debut spoločnosti SpaceX na Wall Street vystriedalo tvrdé pristátie. Akcie spoločnosti zaznamenali straty v deviatich z posledných desiatich obchodných dní a od svojho ostro sledovaného zaradenia do indexu Nasdaq-100 sa prepadli o takmer 23 %. Koncom týždňa dokonca po prvýkrát v histórii nakrátko prepadli pod svoju pôvodnú upisovaciu cenu z IPO na úroveň 135 USD. Len pre predstavu, podnik Elona Muska mal mimoriadne silný štart a v prvý deň obchodovania jeho akcie vystrelili o 19 % až na maximum 193 dolárov, odvtedy však ich hodnota iba klesá. Inými slovami, od svojich historických maxím sú nižšie o 40 %. Tento negatívny trend nedokázalo zvrátiť ani okamžité zaradenie titulu do prestížnych indexov Nasdaq-100 a Russell 1000.

Dvadsať rokov na nule. Keď už spomínam tie banky, nedá mi nenapísať pár slov o Bank of America. Keď sa totiž akcie tejto banky naposledy obchodovali na úrovni 56 USD, investičná banka Lehman Brothers ešte stále fungovala a svet nemal ani tušenia, čo ho čaká. Písal sa rok 2006. Celá moderná história globálneho finančného systému a najväčšia kríza od čias Veľkej hospodárskej krízy sa odohrali až po tom, čo cena akcií tejto banky sa dostala na úroveň približne 3 USD. Nasledoval vládny záchranný balík, stratené desaťročie pod prísnym dohľadom regulátorov, nekonečné súdne spory a extrémne bolestivá obnova dôvery. Investor, ktorý nakúpil akcie Bank of America na ich absolútnom vrchole v roku 2006, tak strávil dlhých dvadsať rokov čakaním na to, aby sa jeho investícia dostala aspoň na nulu. Súčasný návrat na predkrízové maximá si však zaslúži spravodlivú analýzu, ktorá odhaľuje, kde banka dnes generuje svoje zisky. Pohľad pod povrch jej hospodárenia ukazuje, že až 63 % celkového rastu tržieb v roku 2026 pochádzalo z činností, ktoré sú extrémne citlivé na trhové turbulencie. Konkrétne z tvorby trhu, investičného bankovníctva a maklérskych poplatkov. Tieto divízie vykazujú skvelé výsledky len dovtedy, kým ich umelo živí prehriata nálada na Wall Street. Bank of America tak síce po dvadsiatich rokoch prelomila prekliatie, no urobila to s portfóliom, ktoré opäť výrazne stojí na premenlivej priazni finančných trhov.

Americká blokáda funguje. Kým trhy analyzujú Trumpove úvahy (ak je on vôbec schopný úvah) o rozšírení vojenských operácií, americká blokáda podľa WSJ úspešne likviduje iránsku ropnú infraštruktúru a znemožňuje tankerom vstup do Perzského zálivu. Tento tlak poslal národnú menu na historické minimá, v dôsledku čoho má tamojšia oficiálna mesačná minimálna mzda na  hodnotu už len približne 87 USD. Medzinárodný menový fond preto drasticky zrevidoval výhľad a očakáva, že iránska ekonomika sa v roku 2026 namiesto mierneho rastu scvrkne o 6,1 %. Krajina momentálne čelí najtvrdšej kombinácii vojnového prepadu a inflácie v regióne, pričom plošné zdražovanie má dosiahnuť až 68,9 %. MMF pripisuje tento kolaps priamemu poškodeniu energetických a dopravných sietí, prepadu exportu a narušeniu tranzitu cez Hormuzský prieliv. Pád rialu extrémne predražuje dovážané suroviny aj lieky, čo v kombinácii s dlhoročnými sankciami a vojnovými škodami definitívne paralyzuje kúpyschopnosť tamojších domácností a podnikov.