Prehľad týždňa 13. - 19. apríl 2026: Bublina na prasknutie?

Foto: Freepik

Trhy jedným dychom

Luxusný sektor, luxusný problém. Spojené štáty v Perzskom zálive zvolili zaujímavú taktiku, blokádu blokády. Americké námorníctvo teraz otáča jednu loď za druhou a cieľom USA je ekonomicky obliehať Irán. Ten hrozil blokovaním Červeného mora. Takáto je situácia na bojisku, no globálne akcie vsádzajú na skorý koniec vojny. V kalendároch je teraz červenou zakrúžkovaný dátum 21. apríla, kedy vyprší súčasné dvojtýždňové prímerie medzi USA a Iránom. Do hry však vstupuje ďalšie ultimátum, 10-dňové prímerie medzi Izraelom a Libanonom, kde sa Izrael snaží rozprášiť pozostatky iránskeho proxy spojenca Hizballáh. Ropa sa celý týždeň držala okolo 99 USD za barel, no piatok klesla o 12 %. Irán sa totiž v piatok pridal k poslom dobrých správ a oznámil, že Hormuzský prieliv je úplne otvorený. Taktika USA v tomto prípade zabrala. Zatiaľ čo Wall Street prepisuje historické tabuľky, zvyšok sveta je o niečo opatrnejší. Ázijsko-tichomorské trhy rástli o niečo menej ako ich americké náprotivky. Na starom kontinente to však na nejaké bujaré oslavy nebolo. Paneurópsky index Stoxx 600 vzrástol o 1,4 %. Najväčšiu ranu dostal francúzsky trh, kde sektor luxusu stratil punc stabilného prístavu. Akcie firmy Kering (vlastník Gucci) sa prepadli o 9,3 %. Nákaza v sektore stiahla nadol aj mená ako LVMH či Christian Dior. Klinec do rakvy luxusu zatĺkla paradoxne tá najluxusnejšia firma, Hermès (výrobca kabeliek Birkin či Kelly). Jej akcie zažili najväčší prepad za posledných desať rokov. Dôvod? Prázdne predajne na letiskách v Dohe, Dubaji či Abú Zabí, kde doteraz milionári míňali peniaze za módne kúsky.

Týždeň rekordov, Nasdaq aj S&P 500 prepisujú históriu. Americké akciové trhy sú v tempe a chvíľami to vyzerá, že vojna v Iráne nikdy neexistovala a že ceny benzínu v marci na čerpacích staniciach v USA nezaznamenali najväčší mesačný rast od roku 1967. Tento týždeň totiž na Wall Street nastali momenty, ktoré sa zapíšu do kroník. Technologický Nasdaq Composite zavŕšil svoju najdlhšiu víťaznú sériu od júla 2009, keď rástol 13 dní po sebe a uzavrel na rekorde nad 24 100 bodmi. Ešte pôsobivejší je výkon indexu S&P 500, ktorý po prvýkrát v dejinách prekonal hranicu 7 000 bodov a definitívne tak rozplynul reči o korekcii. Tento návrat na historické maximum z viac ako 9 % prepadu bol pre index S&P 500 piatym najrýchlejším v histórii. Rast je momentálne poháňaný kombináciou ohláseného 10-dňového prímeria medzi Izraelom a Libanonom a AI upravenej fotografie Donalda Trumpa ako Ježiša Krista. No dobre, tak to druhé za tento rast nemôže, ale aj to sa v tomto týždni objavilo na Trumpovom profile. Tým druhým faktorom je zatiaľ mimoriadne silná výsledková sezóna, kde firmy prekonávajú odhady ziskov v priemere o 13 %. Zabrali najmä členovia Big Techu, ako Nvidia, Alphabet, Apple, Amazon a Microsoft. Tieto firmy stoja až 40 % ziskov celého trhu od konca marca.

Buffettov indikátor bliká na červeno. Kým optimizmus tlačí ceny akcií nahor, jeden z najpresnejších ukazovateľov trhu už nejakú tú dobu bliká na červeno. Buffettov indikátor, ktorý porovnáva celkovú trhovú kapitalizáciu amerických firiem s výkonom americkej ekonomiky (HDP), dosiahol najvyššiu hodnotu v histórii, 232 %. Pre lepšiu predstavu, dlhodobý priemer je 106 %. Sám Veštec z Omahy v minulosti varoval, že akonáhle toto meradlo prekročí 200 %, trhy sa ocitajú v nebezpečnej zóne. Súčasná cena akcií totiž počíta s budúcnosťou, ktorá musí byť priam „zázračná“, aby tieto ocenenia ospravedlnila. Matematika je neúprosná najmä v kontexte menovateľa tejto rovnice, a to reálnej ekonomiky. Rast amerického HDP za posledný štvrťrok bol totiž drasticky revidovaný smerom nadol z 1,4 % na chudobných 0,5 %. To znamená, že kým reálna ekonomika prudko spomaľuje, trhová hodnota akcií naďalej rastie do neudržateľných výšin. Takže buď nastane zázračné zrýchlenie ekonomiky, alebo nás čaká bolestivá korekcia, teda aspoň to tvrdí indikátor najlepšieho investora všetkých čias.

Krvavý diamant? Skôr krvácajúce ceny. Akciové trhy sú tak opäť na maxime a možno mnohí z Vás hľadajú ďalšie možnosti investovania. Do čoho rozhodne neinvestujte sú diamanty! Trh s prírodnými diamantmi prežíva totiž historický kolaps. Ich cena od roku 2022 klesla o viac ako 50 % a ocitla sa na najnižších úrovniach v histórii. Príčinou nie je len slabší dopyt po luxuse, ale technologické KO v podobe laboratórne vypestovaných diamantov. Počujete dobre, v laboratóriách sa vyrábajú už aj diamanty. Sú vizuálne aj chemicky identické, no radikálne lacnejšie. Kým 1-karátový prírodný kameň stojí okolo 4 200 USD, jeho laboratórny dvojník vyjde na menej ako 1 000 USD. Mladá generácia navyše čoraz častejšie vníma prírodné diamanty nie ako symbol statusu, ale ako etickú záťaž spojenú s „krvavou“ ťažbou, nútenou detskou prácou, korupciou a ničením životného prostredia. Ako už býva zvykom, všetko má svoje dôsledky. Pokles cien prírodných diamantov naplno pociťuje štátna pokladnica v Botswane, kde diamanty tvoria tretinu štátnych príjmov. Botswana tak čelí vážnej rozpočtovej kríze a je nútená narýchlo hľadať nové zdroje obživy. Sveto-známa firma Pandora začala predávať diamanty z laboratória už v roku 2021 a ich podiel na celkových tržbách sa neustále zvyšuje. Diamant totiž nikdy nebol investíciou (aspoň nie taký, ktorý si môžeme kúpiť my obyčajní smrtelníci), ale estetickým výdavkom. Ak niečo vyzerá rovnako, svieti rovnako a nestálo to ľudské životy ani drancovanie prírody, „status vzácnosti“ sa stáva mýtusom.

Potulky svetom

Masaker v srdci Afriky. Začnime tam, kde sme skončili, v Afrike. Zatiaľ čo svetové trhy sledujú ceny ropy a Trumpove výstrelky na sociálnych sieťach, v Sudáne sa strieľa už tri roky v kuse, keďže prvý výstrel padol 15. apríla 2023. Po troch rokoch občianskej vojny medzi vládnymi silami (SAF) a milíciami RSF sa krajina prepadá do priepasti. Násilne vysídlených bolo približne 14 miliónov ľudí, z čoho takmer 4,5 milióna hľadá záchranu v zahraničí. Od začiatku bojov prišlo o život najmenej 59 000 ľudí, čo znamená priemer 53 zabitých civilistov denne. Násilie zasiahlo všetkých 18 štátov krajiny, pričom RSF pod svojou kontrolou drží západný Darfúr, kým armáda ovláda východné a centrálne oblasti vrátane Chartúmu. Okrem priamych bojov krajinu pustoší hladomor. Akútnemu nedostatku potravín čelí 21 miliónov ľudí, pričom milióny sú v kritickom stave. Správy OSN navyše prinášajú svedectvá o systematických masakroch a sexuálnom násilí. Podľa vyšetrovaní stoja jednotky RSF až za 87 % zdokumentovaných prípadov rodovo podmieneného násilia. Právom sa tak hovorí o genocíde a mierové riešenia sú v nedohľadne.

Kuba v kŕčoch. Karibský ostrov prežíva najťažšie obdobie od pádu Sovietskeho zväzu. Po tom, čo americká armáda v januári zajala venezuelského prezidenta Nicolása Madura, prišla Kuba o svojho hlavného dodávateľa ropy, ktorý ju vyše 20 rokov zásoboval čiernym zlatom často aj výmenou za služby lekárov. Výsledkom amerického úsilia je totálna energetická blokáda, ktorá nechala 10 miliónov obyvateľov bez prúdu, pričom v Havane boli bežné aj 16-hodinové výpadky denne. Nedostatok paliva vyradil čerpadlá, čo tisíce ľudí odrezalo od pitnej vody a spustilo zriedkavé protivládne demonštrácie a útoky na sídla Komunistickej strany. Koncom marca USA nečakane povolili ruskému tankeru dopraviť do Havany 700 000 barelov ropy, čo však pri súčasnej spotrebe tepelných elektrární vystačí maximálne na 10 dní a zásoby sa podľa zdrojov minuli 15. apríla. Námestník ruského ministra zahraničia Sergej Rjabkov vyhlásil, že Rusko Kubu „nikdy nezradí“, a začiatkom apríla potvrdil vyslanie druhého tankera. No ani tieto vyhlásenia nemusia stačiť. Kuba totiž pokrýva 87 % svojej energetickej spotreby z ropy, čo je v tomto regióne absolútny unikát. Pre porovnanie, priemer Strednej a Južnej Ameriky je len 54 %.

Európe zostáva 6 týždňov paliva. Aspoň to tvrdí šéf Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) Fatih Birol. Európa má pri súčasnom tempe spotreby zásoby leteckého paliva už len na približne šesť týždňov. Bod zlomu by mal nastať v júni, ak sa nepodarí nahradiť výpadok dovozu z Perzského zálivu. Hormuzský prieliv, cez ktorý prúdi až 75 % európskeho importu kerozínu, je kvôli iránskej blokáde prakticky nepriechodný už viac ako mesiac. Birol tvrdí, že bez uvoľnenia trasy alebo rýchlych dodávok z USA či Nigérie dôjde na európskych letiskách k fyzickému nedostatku paliva a to povedie k veľkému rušeniu dovolenkových letov. Ekonomický dopad je už teraz devastačný. Referenčná cena leteckého paliva v Európe vystrelila na historické maximum 1 838 USD za tonu, čo je viac než dvojnásobok ceny spred vojny. Letecké spoločnosti bijú na poplach. Holandská KLM už preventívne zrušila 160 letov a britský EasyJet ohlásil dodatočné náklady na palivo vo výške 25 miliónov libier, a to aj napriek tomu, že mal väčšinu zásob zabezpečenú cez hedging. Aerolinky teraz tlačia na Európsku komisiu, aby nedostatok paliva oficiálne uznala za „mimoriadnu okolnosť“, a to z jedného veľmi prostého dôvodu. Chcú sa vyhnúť plateniu kompenzácií cestujúcim za zrušené lety.

Orbán OUT, forint IN. Tak by sa dalo nazvať ukončenie 16-ročnej éry Orbána v Maďarsku. V parlamentných voľbách u nášho južného suseda s najväčšou účasťou od zmeny režimu v roku 1989, drvivo zvíťazila opozičná strana Tisza. Tá v 199-člennom parlamente obsadí až 138 kresiel, čo pre Petra Magyara znamená ústavnú väčšinu. Oku finančných trhov nič neunikne a v tomto prípade trhy tiež reagovali, keď poslali maďarský forint voči euru nahor o 2,2 % (oproti marcu až o 6 %) a budapeštiansky akciový index BUX sa stal druhým najvýkonnejším indexom na svete, keď v dolárovom vyjadrení narástol za týždeň o 14,2 %. Výrazne kleslo aj úročenie maďarských dlhopisov, čo signalizuje návrat dôvery investorov v stabilitu krajiny. Hlavným motorom tohto optimizmu je Magyarov ohlásený reštart vzťahov s Bruselom. Budúci premiér už stihol telefonovať s Ursulou von der Leyenovou, čím vyslal signál, že končí éra ideologických zákopových vojen. Trhy vsádzajú na to, že Magyarovi sa podarí odomknúť viac ako 20 miliárd EUR z eurofondov, ktoré boli Budapešti zmrazené pre podkopávanie právneho štátu a korupciu. Magyar je navyše ochotný odblokovať kľúčovú 90-miliardovú pôžičku Ukrajine, ktorú Orbán doteraz vetoval.

Skromnosť na maďarský spôsob. Nechápem však, ako Brusel prišiel na korupciu. V oficiálnom majetkovom priznaní je totiž pán Orbán skromným mužom. Čo je na tom, že jeho otec je  vlastníkom areálu Hatvanpuszta (prezývané „maďarské Versailles“), ktorý kedysi patril samotným Habsburgovcom a jeho cena sa odhaduje na 40 miliónov EUR. Ide vraj o gazdovstvo, ktoré jeho otec vlastnoručne vybudoval. Prestavba tohto niekdajšieho šľachtického „gazdovstva“ na luxusné panstvo stála milióny EUR a podľa zistení maďarských investigatívnych novinárov bola financovaná cez desaťročné nájomné vyplatené vopred firmami Lőrinca Mészárosa. BTW, ide o najbohatšieho Maďara a Orbánovho priateľa z detstva, aká to náhodička. Rodinná pokladnica profitovala aj z banského biznisu premiérovho otca či realitných obchodov zaťa Istvána Tiborcza. Šikovná to rodinka, čo poviete?

Ekonomika pod Tatrami

Sme najrýchlejší v regióne, v zdražovaní. Marcové dáta potvrdili, že spotrebiteľské ceny na Slovensku sú medziročne vyššie o 3,5 %, čo nás radí na nelichotivú prvú priečku v rámci krajín Vyšehradskej štvorky. Pre porovnanie: Maďarsko hlási infláciu na úrovni 2,1 %, Poľsko 3,2 % a Česko len 2,2 %. Aj napriek tomu, že sa tempo rastu cien spomalilo a inflácia je najnižšia za posledných 15 mesiacov, do štatistík sa ešte nestihol naplno premietnuť aktuálny konflikt na Blízkom východe. Už v apríli sa očakáva prudký obrat trendu kvôli zdražovaniu palív či energií, ktoré medziročne narástli o 11,1 %. No najväčší problém by sme nenašli na čerpacích staniciach. Skutočný strašiak pre spotrebiteľov sa črtá na začiatku poľnohospodárskej sezóny. Potraviny tvoria pätinu slovenského spotrebného koša a ich ceny sú priamo ohrozené drastickým nárastom cien dusíkatých hnojív na svetových trhoch, keďže možno Vás to prekvapí, ale cez Hormuzský prieliv sa neprepravuje iba ropa. Keďže ide o kľúčový vstup pre farmárov, táto nákladová položka sa v najbližších mesiacoch prevalí do konečných cien na pultoch. Inými slovami drahé hnojivá = drahé potraviny. 

Koniec lacného „benzínového prístavu“. Slovensko bolo po vypuknutí konfliktu s Iránom vnímané ako benzínový prístav s relatívne lacnými palivami, no tento status sa v polovici apríla 2026 pomaly, ale isto rozplýva. Kým donedávna Slovnaft držal na trhu ceny benzínu nízko, v posledných dňoch sme svedkami dobiehania ostatných štátov. Na mestských čerpacích staniciach Slovnaftu už benzín Natural 95 atakuje úroveň 1,72 EUR, zatiaľ čo prémiové siete ako OMV či Shell si za liter nafty pýtajú 1,78 EUR.  Cenami benzínu sme predbehli maďarov a doťahujeme sa na Českú republiku. Do hry však vstupuje zaujímavý ťah našich severných susedov. Poľská vláda oznámila zníženie DPH na benzín. Dočkáme sa podobného kroku aj od našej vlády? Ak zarátame dane, priemerná cena za jeden liter benzínu bola k tomuto týždňu na úrovni 1,67 EUR. Bez daní sa cena benzínu u nás pohybuje na úrovni 0,80 EUR. Daň nás teda stojí viac ako samotný benzín. Pri súčasných cenách tak dane tvoria 52 % ceny benzínu, kým v susednom Poľsku je to 32,5 %.

MMF dvíha varovný prst. Medzinárodný menový fond (MMF) na jarnom zasadnutí vo Washingtone vyslal svetu správu, že vojna v Iráne funguje ako brzda globálneho rastu a motor inflácie. Podľa ich predpovedi, ak sa konflikt nepodarí ukončiť do konca roka, svetová ekonomika môže skĺznuť k tempu rastu len 2 %, čo je úroveň, ktorú sme od roku 1980 zažili len štyrikrát. Aj keď sa 2 % môžu zdať málo, čo by za ne Slovensko dalo. MMF totiž drasticky znížil odhad nášho rastu na tento rok na chudobných 0,6 % (čo je pokles o 1,1 p. b.). Okrem konsolidácie verejných financií a amerických obchodných vojen nás nadol ťahá najmä strata konkurencieschopnosti kvôli cenám energií. Bohužiaľ sa táto teória už pretavuje do bolestivej praxe. Symbol úspešnej éry zahraničných investícií, spoločnosť Samsung, už ohlásila odchod z Galanty, pričom ako hlavný dôvod uviedla neudržateľné ceny energií v Európe. K priemyselnému exodu sa však po novom pridáva aj trnavské Figaro. Výrobca čokolády prežil dve svetové vojny aj komunizmus, no vo vedení sa už asi nevedeli pozerať na Kamenického konsolidáciu a tak sa sťahujú do českého Rohatca.