Prehľad týždňa 11. - 17. máj 2026: Rekordy na burzách, panika v dlhopisoch

Foto: Pexels

Trhy jedným dychom

Dow Jones nad 50 000, no ropa a dlhopisy bijú na poplach. Finančné trhy aktuálne prežívajú schizofréniu v priamom prenose. Index Dow Jones po prvýkrát od februára pokoril hranicu 50 000 bodov a Nasdaq s S&P 500 prepisovali rekordy, poháňané neúnavným AI boomom. Cisco zvýšilo odhad objednávok pre umelú inteligenciu na 9 miliárd dolárov a akcie spoločnosti Cerebras pri svojom IPO vystrelili na dvojnásobok upisovacej ceny. Pod nablýskaným povrchom technologických ziskov však vrie nervozita. Index volatility VIX neklesá, ropa Brent prekročila hranicu 109 USD a výnosy 10-ročných dlhopisov zaparkovali nad nebezpečnými 4,5 %. Investorom dochádza, že AI zisky ich možno neochránia pred infláciou, ktorá opäť zrýhľuje. Globálna eufória navyše v piatok narazila na tvrdú stenu geopolitiky a makrodát. Kým Trump a Si si podali ruky v snahe udržať Hormuzský prieliv otvorený, čínsky líder zároveň varoval pred konfliktom na Taiwane. Situáciu nezlepšujú ani správy z Ázie, japonská veľkoobchodná inflácia zrýchlila na trojročné maximum (4,9 %), čo tlačí tamojšiu centrálnu banku k zvyšovaniu sadzieb. Európsky STOXX 600 aj ázijské indexy tak v závere týždňa prudko klesli, čím jasne signalizovali, že ani rekordy v New Yorku nedokážu dlhodobo ignorovať globálny krach na trhu dlhopisov a hrozbu neklesajúcich cien.

Renesancia hardvéru. Ako už bolo povedané mnohokrát, AI hýbe trhmi, no nie každému sektoru sa darí. Dlhé roky bol hardvér pre rizikový kapitál škaredým káčatkom kvôli vysokej kapitálovej náročnosti. Naproti tomu softvér bol historicky atraktívny biznis, pretože firmy nemuseli veľa investovať do výroby, mali vysoké marže a pravidelné príjmy z predplatného či licencií. V roku 2026 sa však mysky váh začali preklápať. Financovanie hardvérových startupov vzrástlo z 9 % v roku 2023 na súčasných 23 %. Investori totiž začínajú platiť menej za teoretickú efektivitu softvéru a viac za reálnu obhájiteľnosť na trhu. Umelá inteligencia totiž v softvéri zmazala bariéry vstupu. AI agenti, napríklad Claude Cowork, doslova desia Wall Street, pretože kto by platil za drahé licencie, keď si s trochou času a so svojím AI agentom naprogramuje, čo potrebuje? Sektorový ETF iShares Expanded Tech-Software (IGV) je za posledný rok nižšie o 11,3 %. S nástupom „fyzickej umelej inteligencie“ sa pozornosť investorov presúva k strojom, ktoré dokážu vnímať a konať v reálnom svete: k robotom, dronom a autonómnym vozidlám.

Na americkom dlhu by sa malo popracovať, lenže ako? Inflácia v USA v apríli prudko vzrástla na 3,8 %, čo bráni centrálnej banke znižovať úrokové sadzby. Financie americkej vlády už pritom teraz pripomínajú auto, ktorému dochádza palivo práve v momente, keď sa blíži k strmému kopcu recesie. Historicky sa počas hospodárskeho poklesu deficit USA prehlbuje o približne 4 % HDP pre výpadok daní a rastu sociálnych dávok. Problémom ale je, že Spojené štáty nikdy nevstupovali do recesie s takou malou fiškálnou rezervou ako dnes. Štandardná rovnica, kde spomalenie rastu automaticky znamená zníženie sadzieb Fedom a následný rast akciových trhov, sa tentokrát rozpadá. Inflácia poháňaná drahými energiami a clami je totiž oveľa väčším orieškom, než Fed čakal, čo mu zväzuje ruky pri agresívnom znižovaní sadzieb. Ministerstvo financií navyše financuje rekordné deficity takmer výlučne cez krátkodobé dlhopisy, aby umelo držalo dlhodobé výnosy pri zemi. Táto stratégia je však neudržateľná a hroziaci ponukový šok pri emisii nových dlhopisov bude tlačiť výnosy skôr nahor než nadol.

Aspoň káva je lacnejšia. V posledných týždňoch čítame z každej strany, ako všetko zdražuje. Nie je to celkom pravda. Cena kávy arabika zažíva prudký pád, keď začiatkom mája 2026 je o 30 % nižšie ako vlani. Za týmto poklesom stoja očakávania rekordnej brazílskej úrody, ktorú súkromní analytici zo StoneX odhadujú až na 75 miliónov vriec. Po rokoch deficitov tak trh začína počítať s výrazným prebytkom v rozsahu 7 až 10 miliónov vriec. Treba však povedať aj B, a tým je fakt, že fyzické zásoby v európskych prístavoch zostávajú na dvojročných minimách, čo ponecháva trh zraniteľný voči nečakaným výpadkom. Rizikom zostáva najmä meteorologický jav El Niño, ktorého pravdepodobnosť tento rok stúpa nad 60 %. Ten môže v Latinskej Amerike rýchlo znehodnotiť úrodu a prepísať aktuálne odhady v podstate okamžite. Situáciu komplikuje aj logistika v Hormuzskom prielive, ktorá predražuje globálnu dopravu komodít.

Potulky svetom

AI dividenda pre všetkých? Prečo nie. Južná Kórea, ktorá sa vďaka technológiám vyšvihla na pozíciu siedmeho najväčšieho akciového trhu sveta a s hodnotou firiem 4,59 bilióna USD predbehla Kanadu či Veľkú Britániu, otvára debatu o radikálnom prerozdelení bohatstva. Šéf poradcov juhokórejského prezidenta Kim Yong-beom navrhuje zavedenie takzvanej „občianskej dividendy“. Tá by sa financovala z nadmerných ziskov firiem v oblasti umelej inteligencie, ako sú Samsung či SK Hynix. Argument je jasný: súčasné miliardové zisky nie sú len výsledkom šikovnosti firiem, ale stoja na priemyselných základoch, ktoré celý národ budoval viac ako pol storočia. Tento návrh odráža rastúci globálny tlak na politikov, aby riešili prehlbujúcu sa priepasť medzi víťazmi AI boomu a zvyškom spoločnosti. Zatiaľ ide skôr o výstrel do prázdna, no ak by sa tieto predbežné nápady premenili na realitu, Južná Kórea by sa stala prvou krajinou, ktorá systémovo vrátila výnosy z AI priamo do vreciek svojich občanov.

Hlad ako zbraň. Už sme si v týchto týždenných prehľadoch ukázali, ako blokáda Hormúszkeho prielivu ovplyvňuje ropu, zemný plyn, potraviny či plasty. Pozrime sa na ďalší aspekt, humanitárnu pomoc. Dopady operácie Epic Fury sú totiž pre milióny ľudí v Afrike a Ázii doslova zdrvujúce. Svetový potravinový program OSN varuje, že ak bude konflikt pokračovať do júna, akútnemu hladomoru môže čeliť ďalších 45 miliónov ľudí. Paradoxom je, že hoci USA diskutujú o astronomickom balíku 200 miliárd USD na vojenské výdavky, na humanitárnu pomoc nie je vyčlenený ani cent. Krajiny ako Afganistan, Somálsko a Jemen zostali úplne bez podpory. Situácia v Afganistane je kritická najmä pre logistický kolaps. Po tom, čo sa uzavrel priamy tranzit cez Hormuzský prieliv, sa cesta potravinovej pomoci predĺžila cez Saudskú Arábiu, Turecko až po Kaspické more. Toto komplikované obchádzanie strojnásobilo náklady na dovoz, čo v krajine, kde 3,7 milióna detí trpí akútnou podvýživou, znamená rozsudok smrti.

ECB aj Fed v nezávidiahodnej situácií. Poďme do Európy. Európska centrálna banka rieši identický rébus ako americký Fed, no s oveľa horšími kartami v rukách. Kým americká ekonomika v prvom štvrťroku 2026 zrýchlila na medziročný rast 2,7 %, eurozóna sa trápi s anemickými 0,8 %. Tento priepastný kontrast znamená, že kým Fed si môže dovoliť držať sadzby vyššie v boji s infláciou, ECB čelí vyššiemu tlaku na záchranu slabnúceho rastu, a to v podobe znižovania sadzieb. História nás učí, že centrálne banky nakoniec vždy uprednostnia ochranu ekonomiky pred ochranou vašich úspor. Inými slovami, vyberú si vyššiu infláciu. Dôvod je prostý: recesia je okamžite viditeľná v podobe nezamestnanosti, zatiaľ čo inflácia je tichý zlodej, ktorého si ľudia uvedomujú pomalšie. Slovenská ekonomika kopíruje európsky trend s medziročným rastom 0,9 %, no vrásky na čele spôsobuje inflácia, ktorá u nás v apríli zrýchlila na 3,9 % (viac než v USA aj Nemecku). Za týmto skokom stoja najmä drahšie palivá a energie. Bežný Európan je tak v zovretí dvoch mlynských kameňov: drahých hypoték a klesajúcej kúpnej sily.

Švajčiari chcú „vypnúť“ príchod migrantov. Už 14. júna budú občania Švajčiarska v referende hlasovať o iniciatíve, ktorá chce zákonom zastropovať počet obyvateľov na 10 miliónoch až do roku 2050. Ak by návrh prešiel, parlament by musel zasiahnuť už pri dosiahnutí 9,5 milióna. Je to reakcia na demografický skok, od roku 2002 pribudlo v krajine 1,7 milióna ľudí a dnes má už 41 % populácie migračný pôvod. Problémom je, že švajčiarsky hospodársky stroj bez cudzincov jednoducho zadrie motor. V zdravotníctve aj v turizme tvoria cudzinci tretinu personálu a technologickí giganti ako Novartis či Roche sú od globálnych talentov existenčne závislí. Krajina sa tak zmieta v schizofrénii: na jednej strane symbolicky zakazuje minarety či zahalovanie tváre, aby si udržala konzervatívnu tvár, no na druhej strane potrebuje neustály prísun pracovníkov, aby sa jej systém nezrútil pod ťarchou starnutia populácie.

Zlatí českí ručičky. Kým u nás sa v súčasnosti riešia langoše, bratia Česi bohatnú. Nový index prosperity totiž posiela USA a Nemecko mimo prvú desiatku. Treba povedať, že ukazovatele „najbohatších krajín“ môžu byť poriadne zavádzajúce, ak sa pozeráme len na strohé čísla v excelovských tabuľkách. Nový index prosperity, ktorý kombinuje dáta MMF, Svetovej banky a OECD, sa zameriava nielen na HDP, ale aj na to, ako sa bohatstvo reálne premieta do kvality života, sociálnej súdržnosti a rovnosti. Výsledok? Tradičné mocnosti ako USA, Nemecko či Francúzsko sa vôbec nedostali do prvej desiatky. Rebríčku dominuje Európa, ktorá obsadila všetkých päť vrcholných priečok, pričom vysoko boduje najmä Island vďaka nízkemu skóre chudoby a silnému ľudskému rozvoju. Krásnym príkladom štatistickej pasce je Írsko. Hoci jeho HDP na obyvateľa atakuje hranicu 150 000 USD, tento rast však nafukujú sídla gigantov ako Apple či Google. V realite je rozdiel medzi vykázanou produkciou a skutočným príjmom domácností priepastných 70 000 USD na osobu. Naopak, Singapur síce zarába rozprávkovo, no v rebríčku ho brzdí vysoká nerovnosť. Podobne sú na tom Spojené štáty na 17. mieste, kde ekonomickú silu devalvuje relatívna chudoba. Obrovským prekvapením je Česko, ktoré sa vďaka jednému z najrovnomernejších rozdelení príjmov v Európe umiestnilo v prvej dvadsiatke a predbehlo dokonca aj Francúzsko. 

Ekonomika pod Tatrami

Lafferova krivka v praxi. Náš minister financií, pán Kamenický, narazil na limity žmýkania ekonomiky Poďme sa pozrieť na výber daní za prvé štyri mesiace tohto roka. Hoci vláda agresívne zvýšila dane a odvody pracujúcim, ktorí zaplatili o 21 % viac ako vlani, výsledok je pre štátnu kasu trpko-sladký. Extrémne drahá práca spôsobila, že počet zamestnaných medziročne klesol o 10-tisíc ľudí. Vyššie dane, transakčná daň (tento rok už priniesla 165 miliónov EUR) a nové odvody síce na papieri zvyšujú príjmy, no v realite vláda narazila na stenu: výber DPH napriek 4 % inflácii a vyššej sadzbe paradoxne klesol o 4 %. Ľudia v reakcii na drahé potraviny obmedzili spotrebu alebo utiekli do šedej ekonomiky. Kým minister rátal s nárastom výberu DPH o 1,5 miliardy EUR, za tretinu roka je v reálnom mínuse 150 miliónov, čo predstavuje odchýlku od plánu v hodnote astronomických 650 miliónov EUR, čo každému normálne zmýšľajúcemu, signalizuje systémovú chybu v nastavení daní, ktorú nezachránia ani kontroly, ani QR kódy. Deficit štátu narástol o pol miliardy eur a hlavným vinníkom sú skokovo rastúce úroky za náš dlh. Len za prvé štyri mesiace sme na úrokoch „spálili“ vyše miliardu eur, čo je medziročne o 300 miliónov viac. Mimochodom suma, za ktorú by sme mohli mať novú špičkovú nemocnicu. Náš problém nie je len výška dlhu, ale náš cash flow. Investori nám v rámci eurozóny radi požičajú aj naďalej, ale cena bude postupne rásť k 5 %, čo nás donúti k drastickej diéte po vzore Grécka.

Koniec transakčnej dane? Možno sa však už objavujú prvé lastovičky zlepšenia situácie. Zdá sa totiž, že jedna z najkontroverznejších daní posledného obdobia to má nahnuté. Minister školstva Tomáš Drucker avizoval, že vládna koalícia vážne zvažuje úplné zrušenie transakčnej dane, o čom má definitívne rozhodnúť najbližšia koaličná rada. Hoci o potrebe nových ekonomických opatrení hovoril aj premiér Fico, v Smere stále panujú obavy z výpadku v štátnej kase. Ak by totiž daň, ktorá zaťažuje každú bezhotovostnú platbu (0,4 %) či výbery z bankomatu (0,8 %), prestala platiť, rozpočet by ročne prišiel o približne 400 miliónov EUR. Pre podnikateľov, ktorí dnes pomaly zaplatia poplatok aj za to, že sa na svoju platobnú kartu škaredo pozrú, by to bol aspoň malý závan čerstvého vzduchu v inak poriadne vydýchanom daňovom prostredí. 

Možno to neviete, ale aj my sme bohatí. Ukončím to pozitívnymi správami, Slovensko je bohaté a zatiaľ nevymiera. Vo svete je možnosť vidieť zaujímavý paradox. Čím ľudia viac zarábajú, tým menej majú deti. Dáta tiež potvrdzujú výrok, že bohatšie krajiny čelia nižšej fertilite, a Slovensko sa v tomto grafe nachádza takmer presne na regresnej čiare. Fertilita vyjadruje, koľko detí sa v priemere narodí jednej žene počas jej života. Kým pre prirodzenú obnovu populácie je potrebná hranica 2,1 dieťaťa na ženu, my sa od nej čoraz viac vzďaľujeme. Slovensko totiž už piaty rok po sebe čelí poklesu počtu obyvateľov. Minulý rok sa u nás narodilo iba 42 000 detí. Čo je mimochodom najmenej od druhej svetovej vojny. Bez výraznej migrácie tak naša krajina smeruje k postupnému vymieraniu. Tento jav naznačuje, že hoci ako spoločnosť bohatneme, subjektívny pocit ekonomickej istoty potrebnej pre založenie väčšej rodiny paradoxne klesá. 

Raj seniorov. Tak dobre, dám ešte jednu dobrú správu, keď nám začína to krásne počasie. Ak ste už na dôchodku, máte sa lepšie než priemerný Francúz, Španiel ši Švéd. Slovensko sa prvýkrát v histórii prebojovalo do lepšej polovice svetového rebríčka Global Retirement Index (GRI), ktorý hodnotí podmienky na prežitie jesene života. So skóre 66 % sme obsadili 24. miesto z 52 hodnotených krajín, čím sme si oproti minulému roku polepšili o štyri pozície. Kľúčovým faktorom nášho úspechu je, verte či neverte, nízky prepad príjmov pri odchode do dôchodku v porovnaní s inými vyspelými štátmi. Dáta OECD ukazujú, že kým v Poľsku klesne príjem človeka s priemernou mzdou po odchode do dôchodku až o 59 % a v Česku o 48 %, na Slovensku je tento pokles len 24 %. Ešte výraznejší rozdiel je pri zamestnancoch s nadštandardnými zárobkami, kde slovenský systém zabezpečuje plynulejší prechod do dôchodkového veku než väčšina vyspelých ekonomík.