Predikcia NBS: Nízka inflácia, vyššie reálne mzdy a potreba konsolidácie verejných financií

Foto: Shutterstock

Ročná inflácia klesne pod 3 %

„Po dvoch rokoch dvojciferných čísel vidíme zásadný pokles inflácie , ktorá by v tomto roku mala klesnúť pod úroveň 3 %. Všetky ekonomické faktory hrajú v prospech tohto trendu. Len pripomeniem, že minuloročná inflácia na Slovensku dosiahla až 11 %,“ povedal guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír.

Podľa jeho slov by sa tohtoročná inflácia mala stabilizovať na úrovni 2,8 %, pričom v nasledujúcich dvoch rokoch by mala mierne prekročiť hranicu 3 % a zastaviť sa približne na úrovni 3,7 %. Ako dôvod uviedol očakávaný rast cien energií.

Vyššie reálne príjmy domácností

Pokles inflácie by sa podľa neho mal pozitívne prejaviť aj na rozpočtoch slovenských domácností. Kým minulý rok sa skončil poklesom reálnych príjmov o 1,3 %, ten tohtoročný by mal priniesť ich rast až na úrovni 4 %. Výsledkom bude zvýšenie kúpyschopnosti občanov Slovenska.

„To, že domácnosti majú k dispozícii viac finančných prostriedkov vidíme už v súčasnosti. Ľudia si môžu a dokážu kúpiť viac tovarov a služieb ako vlani, no zatiaľ to nerobia. Namiesto nakupovania využívajú pozitívnu situáciu na obnovovanie svojich finančných rezerv,“ konštatuje guvernér NBS.

Ako uvádza ďalej, tento trend je viditeľný na náraste depozitov v bankách. „Trend nižších výdavkov mierne spomaľuje ekonomiku, no určite to nie je nič tragické,“ dodáva s tým, že opätovné výraznejšie naštartovanie spotrebiteľského dopytu sa predpokladá už v druhom polroku tohto roku. 

HDP sa zdvojnásobí, ale...

Bez ohľadu na to by mala slovenská ekonomika podľa prognózy centrálnej banky dosiahnuť dvojnásobný rast v porovnaní s minulým rokom. „Kým vlani rástol hrubý domáci produkt (HDP) o 1,1 %, v tomto roku by to malo byť o 2,3 % a v roku 2025 až o 3,2 %,“ konštatuje hlavný ekonóm NBS Reiner Martin.

Na druhej strane exportnú výkonnosť slovenskej ekonomiky bude aj naďalej tlmiť nižší zahraničný dopyt, a balansovanie eurozóny na hranici ekonomickej recesie sa bude prenášať aj na naše firmy.

Pomohli pracujúci cudzinci

Dobrou správou pre občanov je predpoklad analytikov NBS, že trh práce zostane aj naďalej silný.  Dočasný pokles zamestnanosti, ktorý nastal pod vplyvom väčšieho odlevu ľudí do predčasných penzií, sa zrejme podarí „dobehnúť“ v priebehu nasledujúcich mesiacov. Prispieť by mali nielen domáce, ale aj zahraničné zdroje.

„Predpokladáme pokračovanie priaznivého vývoja z konca minulého roka. Do zamestnania sa podarilo prilákať viac neaktívnych ľudí, pribudol veľký počet pracujúcich cudzincov, čím sa zaplnila časť voľných pracovných miest,“ konštatuje NBS vo svojej správe.

Riziká pre slovenskú ekonomiku

Najväčším rizikom pre slovenskú ekonomiku naďalej zostáva vysoký deficit verejných financií. V roku 2024 by mal dosiahnuť úroveň 6,1 % HDP. Je to síce menej, ako predpokladala predchádzajúca predikcia NBS, no stále je to najviac za posledných 14 rokov.

Rizikom je aj možné zvyšovanie inflácie pod vplyvom rastu cien energií, ktoré sa postupne budú musieť dostať na trhové úrovne. Na raste inflácie by sa mohla podpísať aj prípadná dodatočná konsolidácia verejných financií prostredníctvom zvyšovania spotrebných daní.