Zdroj: UniCredit Bank (foto: shutterstock)

Krátkodobý šok

Posledné týždne trh s autami a následne aj európskych výrobcov áut zasiahol externý šok v podobe šíriacej sa pandémie COVID-19. Tá dočasne odstavila významnú časť európskych ekonomík, vo viacerých prípadoch vrátane predaja áut (napríklad na Slovensku patrili predajne áut až do 22. apríla medzi povinne uzavreté prevádzky).

Pandémia COVID-19 sa ukázala ako silný, avšak predpokladáme krátkodobý šok, ktorý ovplyvnil aj produkciu automobiliek v Európe. Všetky slovenské i české automobilky v priebehu marca dočasne odstavili svoju výrobu, a to najmä v dôsledku slabého dopytu. V posledných dňoch/týždňoch síce pozorujeme u niektorých z nich postupné obnovovanie výroby za sprísnených hygienických opatrení, keď reagujú na ojedinelý európsky, či postupne sa zotavujúci čínsky dopyt, k úrovni produkcie spred vypuknutia pandémie sa však ani zďaleka neblížia.

Komplikácie pri obnovenej produkcii pritom môže spôsobovať aj ponukový šok, t.j. problémy s dodávkami niektorých komponentov. Normalizáciu a návrat k štandardným úrovniam produkcii je preto možné očakávať až niekoľko týždňov/mesiacov po odznení pandémie, keď sa zotaví dopyt aj subdodávateľské reťazce.

V Taliansku pokles o 84 %

V aktuálnom Grafe týždňa sa pozrieme na predaje nových áut v Európe (t.j. na stále kľúčovom trhu slovenských a českých automobiliek, kam smeruje 66 % slovenskej, resp. 85 % českej produkcie) a na to, ako veľmi pandémia COVID-19 okresala tento trh už v marci. Predaje áut v Európe v posledných rokoch vykazujú až nezvyčajne vysokú volalilitu. Európske ekonomiky už dosiahli vrchol aktuálne ekonomického cyklu, čo prispieva k postupnému vytrácaniu sa jednoznačného rastúceho trendu z predchádzajúcich rokov.

V priemere sa predaje áut v krajinách EÚ v marci medziročne znížili až o 55 %, po štatistickom zohľadnení tradičnej sezóny (prepočet UniCredit Bank) pritom v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, t.j. februárom v priemere klesli o 53%. Až 95 % medziročného marcového poklesu predajov áut v EÚ by sa teda dala pripísať na vrub pandémie.

Z geografického pohľadu nebol pokles predajov nových áut v Európe v marci rovnomerný, po štatistickom zohľadnení tradičnej sezóny však zaznamenali medzimesačné poklesy predajov všetky krajiny, s výnimkou Islandu, kde zanedbateľne vzrástli (o 0,2 %). Len v siedmich krajinách EÚ pritom predaje nevykázali dvojciferné dynamiky medzimesačného poklesu. S výnimkou Maďarska (9,5% medzimesačne) Rumunska (-3,6 %) ide výlučne o krajiny severu Európy, ktoré zvyčajne odkladali prijímanie opatrení na zabránenie šíreniu pandémie a v prvotnej fáze pandémie sa rozhodli ísť skôr cestou budovania kolektívnej imunity (Holandsko či Švédsko).

Dá sa teda predpokladať, že tieto krajiny by mohli pociťovať výraznejší pokles predajov áut s miernym oneskorením, t.j. až v apríli. Naopak, najvýraznejšie prepady (medzimesačné aj medziročné) zaznamenali krajiny, ktoré šírenie pandémie COVID-19 zasiahlo najskôr a najviac, najmä na juhu Európy, na čele s Talianskom, kde sa predaje v porovnaní s februárom prepadli až o 84 %, a takmer identický pokles zaznamenali aj v medziročnom porovnaní.

Slovensko a Česko zaznamenali v rámci EÚ podpriemerný pokles predajov nových áut v marci - v prípade Slovenska na úrovni 43 % medzimesačne a 44 % medziročne, v prípade Česka na úrovni 35 % medzimesačne, resp. 37 % medziročne. Podobný prepad predajov ako Česko zaznamenal aj najväčší európsky trh – Nemecko (34 % medzimesačne a 37 % medziročne).

Bez ohľadu na aktuálne sa šíriacu pandémiu COVID-19, predaje nových áut v Európe už v predchádzajúcich mesiacoch pravdepodobne dosiahli svoj cyklický vrchol a rastový potenciál (nad rámec úrovni druhej polovice minulého roka) je tak už výrazne obmedzený. Po odznení pandémie sa síce krátkodobo môže realizovať časť odloženého dopytu po autách, čo môže dočasne pomôcť reštartu produkcie, zo strednodobého hľadiska sa však jednoznačne rastový trend nateraz javí skôr ako nepravdepodobný.

Aj v prípade, že koronakríza bude mať nakoniec krátke trvanie a tvar „V“, či „U“, skúsenosti z minulosti hovoria, že len časť odloženého dopytu sa bude realizovať v nasledujúcich mesiacoch. Časť nerealizovaných predajov z obdobia pandémie sa vytratí v podobe predĺženia (dočasného) cyklu obnovy áut.

Rýchlosť obnovy dopytu po nových autách po odznení pandémie bude záležať aj od toho, ako rýchlo sa zotaví spotrebiteľská dôvera európskych domácností. Tu bude hrať významnú rolu aj efektivita opatrení, ktoré krajiny EÚ primajú v snahe ochrániť pracovné miesta v ekonomike. Čím dlhšie bude externý šok koronavírusu na ekonomiky pôsobiť, tým rastie aj pravdepodobnosť, že tieto opatrenia nedokážu úplne ochrániť európsky trh práce a zotavovanie spotrebiteľského dopytu po kríze bude pozvoľnejšie, s negatívnymi konsekvenciami aj pre európsky automobilový priemysel.

Naša ekonomika závislá od automobilového priemyslu

Automobilový priemysel je kľúčovou zložkou slovenskej aj českej ekonomiky. Podľa posledných dostupných údajov Eurostatu z roku 2018 až 4,5 % hrubej pridanej hodnoty na Slovensku a 5,2 % v Česku vytvorili práve subjekty v automobilovom priemysle, pričom podiel tohto odvetvia na pridanej hodnote mal v posledných rokoch naďalej skôr mierne rastúcu tendenciu. Celkový vplyv odvetvia na výkon ekonomiky je pritom ešte o niečo vyšší, keďže produkcia áut stimuluje produkciu aj v niektorých ďalších odvetviach.

Celkový vplyv je možné vyčítať z tzv. input-output tabuliek. Ich hlavnou nevýhodou je, že vzhľadom na ich komplexnosť sú zvyčajne k dispozícií až s väčším časovým odstupom. Najnovšia databáza globálnych input-output tabuliek WIOD z roku 2014 však ukazuje, že nepriamy podiel (len produkčného procesu, t.j. bez indukovaného efektu zvýšenia dopytu zamestnancov dotknutých odvetví) výroby automobilov na tvorbe pridanej hodnoty na Slovensku i v Česku je porovnateľne veľký (Česko), či dokonca o niečo väčší (Slovensko) ako jej priamy podiel. 

Celkovo (priamo i nepriamo) sa tak produkcia áut v oboch krajinách podieľa na tvorbe pridanej hodnoty (HDP bez daní a subvencií) v krajine 9-10 percentami, čo radí obe krajiny jednoznačne na čelo európskeho rebríčka. Porovnateľný podiel automobilového priemyslu na ekonomike v Európe vykazuje už len Nemecko. Ďalšie krajiny v poradí – Maďarsko či Rumunsko, vykazujú v porovnaní so Slovenskom či Českom už len približne polovičný (celkový, t.j. priamy i nepriamy) podiel, vo väčšine európskych krajín výroba áut, či už priamo, alebo nepriamo, nepresahuje ani 2-3% podiel na pridanej hodnoty v krajine.

Aj v globálnom porovnaní patria obe naše ekonomiky medzi najviac závislé na automobilovom priemysle - podobne silný význam automobilového priemyslu nájdeme ešte v Číne (10,2%, s výraznejším zastúpením nepriamej zložky), len mierne nižší napríklad v Južnej Kórei (7,8%). Kondícia automobilového priemyslu je preto u nás kľúčová aj pre kondíciu ekonomiky a je jedným z hladných determinantov ekonomického rastu.