Predaj áut, dovoleniek a luxusného tovaru sa prepadáva, ľudia o svojich nákupných aktivitách viac premýšľajú

Foto: Shutterstock

Slováci zmenili spôsoby nakupovania, začínajú aj šetriť

„Nakupujeme asi raz za týždeň. Vždy sa snažíme rozmyslieť si dopredu, čo bude na obed. Potom zoberiem zoznam a nakúpim zhruba za 70 eur pre štvorčlennú rodinu. Nikdy predtým sme nezmrazovali chlieb do zásoby, teraz mi to príde ako dobrý nápad. Okrem potravín sme boli asi len raz nakupovať topánky. Veľké centrá však nevyhľadávame,“ vysvetľuje novú kultúru nakupovania IT špecialista z Považskej Bystrice Róbert Hermann.

Iní ľudia zase nakupujú v podstate rovnako ako pred koronakrízou. „My sa stále držíme nášho zero waste smeru, ktorý sme začali praktizovať dávno pred vypuknutím pandémie koronavírusu. To znamená, že si do obchodu berieme vlastné tašky, vrecká, nádoby a dózy. Z tovarov uprednostňujeme lokálne výrobky a vyberáme si veci bez obalu,“ konštatuje Zuzana Vakošová z Trenčína.

Táto žena je zároveň dôkazom toho, ako sa novonadobudnuté nakupovacie návyky počas prísnych protiepidemiologických opatrení ľahko môžu preniesť aj do neskoršej praxe. Pravidlo pravidiel znie – v obchodoch sa zdržiavam najmenej ako sa len dá. „Niektoré tovary alebo potraviny sme začali kupovať menej, prípadne len zabalené v obale. Pred plastmi sme však uprednostnili papier, sklo alebo kov. Zvykli sme si nakupovať, len keď musíme, a spotrebný tovar nevyhľadávame takmer vôbec,“ dopĺňa Z. Vakošová.

Nie každému sa však darí dodržiavať prísnu disciplínu. „Myslím si, že v marci a apríli sme nakupovali menej často ako dnes. Teraz chodíme do obchodu už každý deň. Jediné, čo sa zmenilo, je to, že navštevujeme jednu predajňu potravín a preventívne šetríme. Na jeden nákup minieme menej peňazí ako predtým. Oblečenie sme boli nakúpiť iba raz,“ reaguje Andrea Smolná z Banskej Štiavnice.

„Nakupujeme asi stále rovnako. Viac sme však začali nakupovať výživové doplnky a dezinfekciu. Ja aj môj partner máme prácu, takže sme nemuseli začať šetriť. No viem, že situácia sa môže rýchlo zmeniť,“ opisuje svoje nakupovacie zvyklosti Anna Patková z Nového Mesta nad Váhom.

Aký bude „nový“ spotrebiteľ?

Koronavírus rozhodne zmenil nákupné správanie Slovákov. Frekvencia nákupov sa znížila, posilnila sa pozícia menších predajní a predajní na vidieku. Ekonomický vplyv koronakrízy pocítili aj spotrebitelia, zvýšil sa dopyt po akciových výrobkoch. Uvádza to správa maloobchodnej siete Coop Jednota.

Podľa nej budú spotrebitelia viac premýšľať nad nakupovaním. Znížia svoje výdavky na značkové výrobky. „Uvedomujeme si, že zákazníci budú vzhľadom na finančnú situáciu svoje nákupy viac optimalizovať, preto je dôležité, aby reťazce podporovali domácich výrobcov a spracovateľov aj prostredníctvom vlastnej značky. Uplynulé mesiace potvrdili nesmierny význam potravinovej sebestačnosti. Tú však Slovensko má veľmi nízku,“ tvrdí to hlavný riaditeľ Branislav Lellák z Coop Jednota.

Pandémia prinesie aj návrat spotrebiteľov k tradičnému trhu a posilnenie lokálnych prevádzok. „Ľudia už nebudú chcieť, alebo si nebudú môcť dovoliť cestovať za vzdialenejšími predajňami, a preto budú nakupovať viac lokálne a v blízkosti svojich domovov,“ uvádza tímlíder oddelenia retailer services spoločnosti Nielsen Pavol Zajac.

Podľa medzinárodného prieskumu spoločnosti Intrum sa súčasný spotrebiteľ viac zaujíma o témy udržateľnosti. Chce poznať pôvod nakupovaného tovaru a zaujíma sa o domácu produkciu. Okrem toho sa začína orientovať hlavne na nákup základných tovarových položiek. Tvrdí to až 6 z 10 opýtaných Slovákov.

Takisto sa zrejme zmení aj finančná situácia Slovákov. Podľa agentúry 2muse, ktorá v júni zrealizovala prieskum s názvom Spotrebiteľský pulz počas pandémie koronavírusu, až 39 percent respondentov si myslí, že ich finančná situácia bude na konci roka 2020 oveľa alebo aspoň o trochu horšia ako doteraz. A takmer každý šiesty spotrebiteľ už priznal finančné problémy, ktoré mu spôsobil koronavírus.

Nakupuje sa cez internet, dokonca aj potraviny

Počas pandémie sa výrazne zmenil aj spôsob nakupovania. Slováci nakupovali viac cez internet. Dokonca aj potraviny. „Zaznamenali sme 123-percentný nárast online nákupov. Dve tretiny Slovákov si podľa prieskumu doteraz nevedelo predstaviť, že by si práve jedlo objednávali online. No pandémia koronavírusu zbúrala tieto predsudky, a preto očakávame, že v tomto trende budú Slováci pokračovať aj po jej doznení,“ povedala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková.

Počas prvých mesiacov pandémie viaceré predajne zaznamenali veľký záujem o online nákupy. Sieť Tesco v apríli posilnila dostupnosť tejto služby o 40 %. Začiatkom mája rozšírila takéto možnosti nakupovania aj do ďalších miest Slovenska. „Rozhodli sme sa pružne zareagovať na mimoriadnu situáciu. Vďaka našej službe prinášame starostlivosť navyše práve tým najzraniteľnejším,“ objasňuje výkonný riaditeľ Tesca na Slovensku Martin Kuruc.

O dovolenky na Slovensku je slabý záujem

Voľnočasové aktivity sú na tom aktuálne podstatne horšie. Podľa Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) o ubytovanie v slovenských hoteloch je menší záujem. V júni, teda na prahu letných prázdnin, dosiahla priemerná vyťaženosť hotelov necelých 21 %. Asi tretina z nich zostala zatvorená kvôli nízkemu dopytu verejnosti.

V júli záujem síce stúpol, no dosahuje priemernú hodnotu len 38 %. V rovnakom období minulého roka bola priemerná vyťaženosť hotelových zariadení na úrovni 72 %. Najväčší pokles v júli zaznamenávajú mestské hotely, o niečo lepšie sú na tom pobytové zariadenia. Podľa AHRS sa situácia zrejme nezmení ani v auguste.

Po skončení sezóny sa očakáva mimoriadne krízový stav: „Na základe zistení je možné predpokladať, že veľká časť podnikateľov a zamestnávateľov bude musieť čeliť ďalším ekonomickým problémom, ktoré budú pre mnohé zariadenia existenčné,“ píše sa v správe AHRS.

Predaje áut dosahujú rekordné minimá

Pandémia výrazne poznačila aj nákupy áut. V dôsledku pandémie zaznamenal trh poriadny šok. Predaje áut v rámci Európskej únie (EÚ) v marci až máji 2020 zaznamenali viac ako 40-percentný prepad, na Slovensku až 60-percentný. Podľa odhadov Európskeho združenia výrobcov áut (ACEA) poklesne celkový predaj tento rok o 25 %. Ak sa tento predpoklad naplní, predá sa najmenej áut od roku 2013.

„ACEA aj naďalej dúfa, že dramatický scenár je možné zmierniť, ak Európska únia a vlády jednotlivých krajín rýchlo zavedú účinné opatrenia,“ reaguje generálny riaditeľ združenia ACEA Eric-Mark Huitema.

Zaujímavá je informácia podľa prieskumu KPMG Global Automotive Executive Survey 2020. Podľa nej sa ľudia po koronakríze zrejme odklonia od využívania služieb verejnej dopravy. Budú ochotní minúť viac peňazí, aby sa cítili bezpečne. „Viac ako 40 % respondentov si dokáže predstaviť, že si auto strednej triedy kúpi v budúcnosti online, rozhodujúca bude cena,“ uvádza prieskum.

Stopka aj pre nákupnú turistiku v zahraničí

V ostatných rokoch si Slováci zvykli často a radi nakupovať v blízkom zahraničí. Lákajú ich najmä nižšie ceny. Podľa analytičky WOOD & Company Evy Sadovskej je nakupovanie za hranicami teraz dokonca výhodnejšie ako pred koronakrízou.

Napriek tomu pandémia záujmu nakupovať v susedných krajinách vystavila „stopku“. V ostatných mesiacoch Slováci nakupovali a nakupujú viac doma. Stále totiž pretrvávajú obavy v súvislosti s ďalším vývojom pandémie. Zároveň ostro kritizujú nedodržiavanie niektorých protiepidemiologických opatrení v zahraničí, ktoré sú u nás bežnou realitou. Napríklad nosenie rúšok.

„V Česku zvykneme nakupovať mäso, salámy a mäsové výrobky aj na mesiac dopredu. V českých predajniach však nikto nenosí rúško. Naposledy sme tam boli jediní, ktorí ho mali na tvári,“ spomína Anna Papierniková z Púchova. Spolu s manželom sa preto rozhodli, že radšej budú nakupovať iba na Slovensku. „Nevieme, čo bude, a zbytočne riskovať nechceme. Predsa len už máme svoje roky,“ uzatvára A. Papierniková.