Zdroj: Freepik

V našej analýze sme sa preto pozreli na to, koľko nerecyklovateľných smetí premieňame na elektrinu a teplo, ako sme na tom v rámci EÚ, ale aj na to, koľko domácností by mohlo mať energiu z odpadu, keby Slovensko naplno využilo potenciál energetického zhodnocovania.

Energeticky zhodnocujeme len 9 % odpadu

Vo vyspelých krajinách Európskej únie je jednou z možností, ako zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií (OZE) a zároveň odbremeniť spoločnosť od neekologického skládkovania, premena nerecyklovateľného komunálneho odpadu na elektrinu a teplo.

K tejto premene najčastejšie prichádza v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO), ktorých je vo vyspelej Európe viac ako 500. Na Slovensku sú aktuálne v prevádzke dve takéto zariadenia v Bratislave a v Košiciach.

Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR sme na Slovensku v roku 2022 vytvorili až 2,6 milióna ton komunálneho odpadu, čomu zodpovedalo 478 kilogramov na obyvateľa. Len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast tvorby odpadu o takmer polovicu. Miera recyklácie dosiahla úroveň 50 %, pričom približne 39 % odpadu skončilo na skládkach a iba 9 % sa energeticky zhodnotilo.

Aké sú výhody tepla z odpadu

„Nerecyklovateľný komunálny odpad je jedným z najlacnejších zdrojov energie, no na Slovensku ním doslova plytváme. Na neekologických skládkach ho každoročne končí viac ako jeden milión ton, čo za posledných 20 rokov predstavuje 25 miliónov ton odpadu, teda potenciálneho paliva. Jeho výhrevnosť je podobná ako pri hnedom uhlí,“ vysvetľuje viceprezident Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP) Ladislav Halász.

Ako uvádza ďalej, výhody tepla z odpadu už dávno pochopili vyspelé krajiny EÚ, ako Rakúsko, Nemecko, severské ekonomiky či krajiny Beneluxu. Pri nakladaní s odpadom využívajú mix recyklácie a energetického zhodnotenia. V ich prípade iba zanedbateľný podiel odpadu končí na skládkach.

Viac recyklovať, menej skládkovať

Produkcia odpadu z roka na rok rastie. Podľa prognózy Bielej knihy odpadového hospodárstva SR, za ktorou stojí kolektív odborníkov Zväzu odpadového priemyslu (ZOP), v roku 2035 na Slovensku vytvoríme minimálne 3,1 milióna ton odpadu, teda 580 kilogramov komunálneho odpadu na obyvateľa.

Reformný balík, zameraný na prechod EÚ k obehovému hospodárstvu, pre rok 2035 stanovuje dva ciele: minimálne 65 % komunálneho odpadu recyklovať a maximálne 10 % komunálneho odpadu ukladať na skládky.

Množstvo nerecyklovateľných komunálnych odpadov sa podľa odhadu môže pohybovať na úrovni približne 1,1 milióna ton. Ak sa k tomu pripočíta ešte priemyselný odpad, v prípade ktorého by mohlo byť vhodných pre energetické zhodnotenie (namiesto ukladania na skládku) minimálne 150-tisíc ton, tak celkové množstvo nerecyklovateľných odpadov vhodných na energetické zhodnotenie by mohlo v roku 2035 predstavovať minimálne 1,25 milióna ton.

Ak by sme dokázali celé toto množstvo odpadu presmerovať zo skládok do ZEVO, dokázali by sme z odpadu vyrobiť teplo, ktoré by bolo schopné nahradiť takmer 40 % tepla dodaného domácnostiam systémami centrálneho zásobovania teplom (CZT) zo všetkých teplární na Slovensku.

Cena tepla z odpadu je nízka

Na príklade priemerne veľkého ZEVO, ktoré ročne zhodnotí 100-tisíc ton nerecyklovateľného odpadu, môžeme ilustrovať kapacitu jeho energetickej produkcie. Takéto zariadenie dokáže vyrobiť a dodať do siete 49-tisíc MWh elektrickej energie. To je množstvo elektriny, ktoré ročne spotrebuje približne 16-tisíc slovenských domácností.

Potenciálna ročná produkcia tepelnej energie je v jednom ZEVO zariadení 53-tisíc MWh, čomu zodpovedá teplo pre približne 5-tisíc domácností. Zjednodušene povedané, jedno zariadenie na energetické využitie odpadu dokáže vyrobiť elektrinu a vykurovacie teplo v množstve, ktoré dokáže pokryť potreby domácností stredne veľkého mesta či niekoľkých obcí. 

"Nerecyklovateľný komunálny odpad prináša pre mestá aj ďalší benefit v podobe možnosti výroby lacného tepla. „Napríklad košické ZEVO dodáva tento rok teplo do košickej teplárne vo vlastníctve štátneho holdingu MH Teplárenský holding za cenu 36 €/MWh. Len pre porovnanie Úradom pre reguláciu sieťových odvetví regulovaná cena tepla pre košickú tepláreň, za ktorú predáva teplo svojim odberateľom, sa pohybuje na úrovni 110 €/MWh. Teplo z odpadu je jednoznačne jedným z najlacnejších zdrojov tepla. Dôvodom nižšej ceny je fakt, že vzniká z nerecyklovateľného odpadu, ktorý sa produkuje denne a v lokalite blízkej ZEVO,“ vysvetľuje L. Halász.

Za vyspelými krajinami výrazne zaostávame

Zariadenia ZEVO sú štandardnou súčasťou infraštruktúry odpadového hospodárstva vo všetkých vyspelých krajinách EÚ, ktoré obmedzili skládkovanie odpadov na minimum. Najvyššími počtami ZEVO disponujú Francúzsko (117) a Nemecko (100). V najväčších ekonomikách EÚ sa tak na elektrinu a teplo premieňa ročne 31 %, respektíve 29 % komunálneho odpadu.

Pozitívne príklady vidíme aj v severských krajinách, ako sú Švédsko, Dánsko a Fínsko. Za pozitívnym príkladom pritom nemusíme chodiť až tak ďaleko. V susednom Rakúsku sa energeticky zhodnocuje až 36 % komunálneho odpadu, pričom krajina disponuje až 11 zariadeniami ZEVO.

Na Slovensku máme aktuálne dve takéto zariadenia v Bratislave a v Košiciach. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve takéto zariadenia pre potreby Slovenska nepostačujú. „Na Slovensku existuje priestor pre výstavbu minimálne piatich zariadení ZEVO, ktoré dokážu byť naplno vyťažené vďaka odpadu z regiónu, kde stoja. Energetické zhodnocovanie zároveň rieši problém so skládkami, na ktoré sa ukladá odpad, ktorý možno v ZEVO jednoducho premeniť na lacné teplo a elektrinu. Na základe zahraničných skúseností vieme, že v regiónoch, ktoré disponujú ZEVO, nie sú skládky potrebné,“ uzatvára L. Halász.