Prechod na čistejšiu energiu si vyžiada miliardové investície a peniaze nie sú jediný problém

Foto: Shutterstock

Tlaky na zmeny stále silnejú

Pojem „energetická transformácia“ sa vo všeobecnosti chápe tak, že zahŕňa prechod od fosílnych palív k čistejšiemu energetickému hospodárstvu, od vysokej uhlíkovej intenzity k nižšej intenzite uhlíka a od fragmentovaného energetického sektora k odvetviu, v ktorom je prítomných viacero prvkov, ako napríklad ropa a plyn, obnoviteľné zdroje, doprava, vykurovanie a ďalšie, ktoré sú navzájom prepojené.

„Tento prechod prebieha už posledné desaťročie, ale za 18 mesiacov sa zmenil tlak na tempo týchto zmien. A snaha na zmeny sa neustále zvyšuje. Vďaka tomu má prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo zásadný význam pre firmy, ale aj pre vlády či spotrebiteľov,“ hovorí Michal Huťan zo spoločnosti CMS Slovensko.

Miliardové investície

Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vo svojej správe z mája tohto roku predpovedá, že investície do ťažby ropy a zemného plynu klesnú v roku 2030 na zhruba polovicu úrovne, s ktorou sa v najbližšom desaťročí počítalo.

Podľa správy CMS sektor ropy a zemného plynu na túto výzvu reaguje. Kým v roku 2018 bol nárast investícií do energetickej transformácie firiem 2,9 %, v roku 2020 predstavoval nárast až 4,2 %.Podľa optimistického scenára by sa investície mohli v nasledujúcom desaťročí zvýšiť až trojnásobne a do roku 2030 dosiahnuť hodnotu až 28 miliárd dolárov. Naopak, pesimistickejší scenár hovorí o investíciách v hodnote 10,4 miliardy dolárov.

Hlavnými hráčmi na trhoch s čistou energiou, ako aj na dopravnom trhu, sú ropné a plynárenské spoločnosti. Hľadajú rôzne investičné príležitosti na celom svete s cieľom pomôcť diverzifikovať svoje portfóliá. „Mnoho hráčov v tomto odvetví skutočne preformovalo svoje podnikanie tak, aby sa prispôsobili očakávaniam sektora v budúcnosti. Obnoviteľné zdroje a udržateľnú energiu tak prinášajú z okraja do centra svojho podnikania. Svoju budúcnosť vidia v integrovanej energetike, založenej nielen na čistej rope a plyne,“ dopĺňa M. Huťan.

Keď ambície prevyšujú možnosti

Dekarbonizácia a zelená transformácia sú síce potrebné, no podľa niektorých analytikov súčasná paleta technológií zatiaľ nedáva ekonomický zmysel. „Základným problémom je, že fyzický svet je príliš ,malý´ na to, aby sa doň zmestili aj ašpirácie a vízie našich politikov a environmentálnych hnutí,“ opisuje situáciu hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen.

Ako uvádza ďalej, čím viac sa tlačí na dekarbonizáciu v súčasnej podobe, tým viac kovov bude ekonomika potrebovať. Napríklad pri 30-percentnom podiele elektrických áut, bude do roku 2030 potrebných 10- až 20-krát viac kovov ako v súčasnosti.

„Dodávateľské reťazce však nie sú dostatočne elastické z dôvodu zdĺhavých povoľovacích konaní a tiež nedostatku kapitálu. Kapitál dnes totiž radšej smeruje do ESG (Environmental, Social, Governance), ktorej zatiaľ chýbajú transparentné a logické pravidlá,“ konštatuje analytik. 

Nech to stojí, čo to stojí

ESG agenda zrejme bude v nasledujúcom období dominantná. Bloomberg Intelligence očakáva, že ESG bude do roku 2030 zhruba dvakrát tak veľkým biznisom ako je ročný hrubý domáci produkt USA.

„Ide o najväčší globálny záväzok v štýle ,nech to stojí, čo to stojí´. Výsledkom bude okrem iného inflácia ako dôkaz, že fyzický svet nie je schopný dodávať toľko, koľko si vyžaduje dopyt,“ hovorí Jakobsen.

Odrazí sa to aj v nízkom raste hospodárstva a produktivity práce. „Pre investorov to znamená obrátiť sa na aktíva, ktoré si poradia aj s touto situáciou. Ide najmä o zelené investície a komodity,“ myslí si analytik.