Práca namiesto dávok: Príležitosť pre trh práce alebo nátlak na nezamestnaných?
Minister práce odštartoval legislatívny proces k novele zákona o službách zamestnanosti, ktorý verejnosti prezentoval ako projekt Práca namiesto dávok. Odborníci môžu predkladať svoje pripomienky. Cieľom novely tohto aj ďalších zákonov má byť motivovanie nízkokvalifikovaných a dlhodobo nezamestnaných k hľadaniu práce. Zisťovali sme, aké kroky chce urobiť ministerstvo a na možné riešenia sme sa pýtali aj odborníkov.
Foto: Freepik
Bez sociálnych dávok
Tým, ktorí nechcú pracovať, ministerstvo cez úrady práce podľa dostupných informácií nevyplatí alebo zníži dávku v hmotnej núdzi. „Každý, kto môže pracovať, by mal pracovať. Na Slovensku máme ešte veľa ľudí, ktorí môžu byť zamestnaní, no z rôznych dôvodov nie sú. Medzi nimi sú aj tí, ktorí zneužívajú sociálny systém. A práve na tých, ktorí systém zneužívajú, sa zameriame,“ vysvetľuje minister práce Erik Tomáš.
Minister vo svojich doterajších vyjadreniach nevylúčil, že sa projekt bude týkať aj krátkodobo nezamestnaných. K nim môžu patriť napríklad aj ľudia, ktorí prídu o prácu v štátnej správe, alebo ktokoľvek, kto len potrebuje preklenúť menej ako polroka trvajúce obdobie pri zmene práce. Ministerstvo sa nevyjadrilo, či je to súčasťou pripravovanej legislatívy. Neodpovedalo ani na otázku, v akých prípadoch bude krátiť alebo úplne odoberie dávku v hmotnej núdzi a na základe čoho určí, ktorí poberatelia dávok podľa slov ministra zneužívajú sociálny systém, a ktorí nie.
„Aktuálne prebieha pripomienkové konanie k predbežnej informácii o pripravovanej novele zákona o službách zamestnanosti, ktoré bude ukončené 4. novembra 2024. V tejto fáze je preto predčasné zverejňovať konkrétne informácie o finálnej podobe legislatívy. O všetkých podrobnostiach, vrátane kritérií, podmienok, motivačných mechanizmov pre zamestnancov a zamestnávateľov, ako aj opatrení na podporu znevýhodnených skupín na trhu práce, budeme verejnosť a médiá včas informovať,“ uviedlo v písomnom stanovisku tlačové oddelenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Krátiť alebo nekrátiť?
Odborníci sa prikláňajú skôr k pozitívnej motivácii ako k represii v podobe odoberania dávok. „Dlhodobú nezamestnanosť je potrebné efektívne riešiť, aj krátenie dávok je jedným z nástrojov, ale ja by som preferoval skôr pozitívnu motiváciu ako reštriktívnu,“ vysvetľuje Ján Vravec z Prešovskej univerzity v Prešove. Podľa jednej zo zakladateliek OZ Divé maky Barbory Mistríkovej represívne spôsoby môžu viesť k porušovaniu základných ľudských práv. Odporúča, aby sa ministerstvo zameralo na pozitívnu motiváciu.
„Veľmi efektívne je pridať dlhodobo nezamestnaným kvalitnú ponuku vzdelávania a zvýšenie rekvalifikácie, ktoré by boli tzv. povinne voliteľné. Dobré by bolo pridať systémový podporný prvok mentoringu, aby uchádzači vedeli nielen dobre napísať životopis, vyhľadať vhodné pracovné pozície a pripraviť sa na pracovný pohovor,“ navrhuje B. Mistríková a ďalej tvrdí, že takéto vzdelávanie by mohli zastrešiť akčné tímy z úradu splnomocnenca pre rómske komunity, komunitné centrá, terénni sociálni pracovníci či regionálni koordinátori.
Ak registrovaný nezamestnaný neakceptuje ponúknuté pracovné miesto, je vyradený z evidencie pre nespoluprácu. Následne stráca nárok na podporu v nezamestnanosti. V prípade, že nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi, prichádza o zdravotné poistenie a o možnosť robiť aktivačné práce. A ako upozorňuje Michal Páleník z OZ Inštitút zamestnanosti, dávky v hmotnej núdzi sa ešte znižovali. „Za posledných 10 rokov klesli dávky v hmotnej núdzi na menej ako polovicu. Ďalší pokles znamená znižovanie podpory ľuďom, ktorí ju potrebujú, a nie odstraňovanie špekulantov,“ varuje M. Páleník.
Menej poberateľov dávok
Podľa ostatnej štatistiky Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR za august 2024 dostalo dávku v hmotnej núdzi viac ako 60 700 poberateľov. Pred rokom v auguste ich bolo viac – takmer 64-tisíc. Pred desiatimi rokmi (v auguste 2014) dostávalo dávku v hmotnej núdzi takmer 160-tisíc občanov. Augustový počet poberateľov v roku 2024 bol najnižší od septembra 2022. Vtedy ich bolo 57 623. Pod 60-tisícovou úrovňou sa počty poberateľov pomoci v hmotnej núdzi pohybovali v období od mája 2021 do septembra 2022 a dosahovali najnižšie hodnoty od roku 2004. Za posledných päť rokov evidovalo ústredie práce najvyšší počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi v máji 2022, a to 81 430 osôb.
Multiregionálny problém
Tvrdenie ministra, že tu máme množstvo dlhodobo nezamestnaných ľudí, ktorí môžu pracovať, ale nepracujú, lebo sa im nechce, kritizuje analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdie (INESS) Róbert Chovanculiak. Tvrdí, že ministerstvo pri tomto programe vychádza zo zlých predpokladov a nesprávne číta štatistiky. Podľa neho platí, že na Slovensku je momentálne 95-tisíc voľných pracovných miest a 67-tisíc dlhodobo nezamestnaných, no je to skôr problém niektorých krajov.
„Z celkového počtu je 51-tisíc dlhodobo nezamestnaných v troch krajoch. Konkrétne v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom. Zároveň je pravda, že na Slovensku máme 95-tisíc voľných pracovných miest. Z toho však len 11-tisíc je v troch spomínaných krajoch s najväčším podielom dlhodobo nezamestnaných ľudí,“ vysvetľuje analytik.
To, či si dlhodobo nezamestnaní nájdu prácu, ovplyvňuje vzdialenosť od miesta bydliska. „Geografický potenciál hľadania práce ľudí nie je definovaný krajom, ale menšími územnými jednotkami. Pozrime sa na úroveň okresov. Napríklad okres Rimavská Sobota. Tu je momentálne 4 700 ľudí, ktorí sú bez práce dlhšie ako jeden rok. V tomto okrese je zároveň momentálne 340 voľných pracovných miest, pričom celkový počet nezamestnaných v okrese Rimavská Sobota je 7 400. To je úplne iný obraz stavu trhu práce, než je na úrovni celého Slovenska,“ vysvetľuje R. Chovanculiak.
Nedostatok pracovných ponúk v okolí a hrozba odobratia alebo krátenia dávok podľa odborníka mnohých prinúti robiť aktivačné práce. „Tieto práce však podľa samotných ministerských analytikov negatívne vplývajú na šancu ľudí zamestnať sa. Inými slovami, ich analýzy odhalili, že ľudia, ktorí pracujú na aktivačných prácach, budú dlhšie nezamestnaní. Aktivačné práce neaktivizujú,“ argumentuje odborník.
Odmena za zamestnanie
Návrhom zákona ministerstvo sľubuje zlepšenie a nové riešenia v oblasti zamestnanosti. „Pôjde o zlepšenie aktivačných opatrení, zvýšenie motivácie, riešenie problémov spojených s exekúciami a podporu vzdelávania. Nové opatrenia sú navrhnuté tak, aby uľahčili rozvoj sociálnych zručností potrebných pre trh práce, najmä pre dlhodobo nezamestnaných a osoby s nízkou kvalifikáciou,“ uvádza ministerstvo v článku na svojom webovom sídle.
Dlhodobo nezamestnaní a nízko kvalifikovaní občania by si podľa návrhu zákona mali aktívne hľadať pracovné príležitosti. Ministerstvo okrem myšlienky krátiť alebo úplne odobrať dávku prišlo aj s motiváciou – odstupňovaním aktivačného príspevku. Základný príspevok môžu nezamestnaní dostať pre menšie obecné služby, 1,5-násobok za zvyšovanie kvalifikácie a dvojnásobok za riadne zamestnanie. Rezort chce tento projekt financovať z eurofondov, štátneho rozpočtu a medzirezortnej spolupráce na spoločných projektoch.
Navyšovanie dávok môže byť podľa odborníčky za istých okolností dobrý nápad. „Odstupňovanie dávok podľa miery aktivity je dobrá motivačná technika, pokiaľ bude dlhodobo nezamestnaným poskytnutá efektívna pomoc pri získavaní zručností a lepšej orientácie na trhu práce,“ myslí si Michaela Mudroňová z OZ Človek v ohrození.
Ďalšia forma podpory musí byť šitá na mieru. „Osoby, ktoré sú dlhodobo mimo trhu práce, strácajú návyky aj zručnosti, ale najmä sebadôveru a motiváciu. V zahraničí fungujú rôzne modely služieb zamestnanosti, kde je znevýhodnený uchádzač odklonený na špecializovanú organizáciu, ktorá dokáže efektívne odstraňovať prekážky, ktorým tieto skupiny uchádzačov čelia,“ tvrdí M. Mudroňová.
Ak aktivačné príspevky, tak by sa podľa V. Vravca mali násobiť podľa iných parametrov. „Aktivačné príspevky by mali byť štruktúrované podľa náročnosti vykonávanej práce, podľa počtu odpracovaných hodín a pracovného výkonu pracovníka. Najlepší pracovníci by mali po určitom čase prejsť na trvalý pracovný pomer,“ zamýšľa sa odborník.
Priemysel ich potrebuje
Podľa Jána Vrabca by mohli pracovať takmer všetci poberatelia dávok v hmotnej núdzi. „Je potrebné ich vyškoliť a zaučiť, aby získali pracovné schopnosti a zručnosti. Treba aj riadne ohodnotiť ich prácu, nie minimálnou mzdou, pretože nemotivuje k práci. Ideálne pracovné pozície sú v spracovaní a triedení odpadov, stavebná a inštalatérska činnosť či práca v kovospracujúcom a automobilovom priemysle,“ hovorí odborník o profesiách, ktoré sú na súčasnom trhu práce nedostatkové.
Občianske združenie Človek v ohrození tvrdí, že dlhodobo nezamestnaní a nízkokvalifikovaní uchádzači môžu pokryť len časť voľných pracovných miest. „Platí to len vtedy, ak im pomôžeme prekonať prekážky. Je potrebné sa viac venovať deťom a mladým ľuďom, pomáhať im zorientovať sa vo svete práce, rozvíjať kariérové poradenstvo a odborné vzdelávanie viac približovať aj ľuďom z vylúčených komunít, aby mohli vykonávať aj špecializované odborné práce,“ vysvetľuje M. Mudroňová.
Prekážky dlhodobo nezamestnaných pri hľadaní práce
- Nízka úroveň vzdelania a pracovných zručností.
- Problémy s pracovnou disciplínou a dochádzaním do zamestnania.
- Nízka ponúkaná mzda.
- Predsudky zamestnávateľov.
- Nedostupnosť práce pre uchádzačov z vylúčených komunít v regiónoch so slabou dopravnou infraštruktúrou.
- Nedostatok služieb starostlivosti o deti.
- Dlhová špirála a exekúcie.
Problémy dlhodobo nezamestnaných a ľudí so slabými pracovnými návykmi podľa M. Páleníka nevyrieši represia zo strany štátu. „Je dôležité zabezpečiť základné služby a zároveň pomáhať so získaním a udržaním zamestnania. Preto dlhodobo navrhujeme komunitné služby a zároveň je nutné postupne vytvárať dobré pracovné miesta v regiónoch, kde je veľa nezamestnaných. Preto navrhujeme inkluzívne zamestnávanie,“ približuje odborník.
V prípade dlhodobo nezamestnaných a ľudí so slabšími pracovnými návykmi z vylúčených komunít sa podľa Barbory Mistríkovej z OZ Divé maky zamestnávatelia sťažujú na nespoľahlivosť a nedostatočné pracovné návyky. To však podľa nej neplatí len pre menšiny. Pri stredoškolsky vzdelaných Rómoch sú problémy častejšie o predsudkoch a vysokoškolsky vzdelaní už podľa nej nemajú problém nájsť si dobré zamestnanie. „Dlhodobí poberatelia dávok v hmotnej núdzi by aktiváciou a prípadne aj kvalitnou rekvalifikáciou mohli pokryť súčasné potreby trhu práce,“ uzatvára B. Mistríková.
Mzdová kalkulačka
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Kalkulačka tehotenskej dávky
Kalkulačka materskej dávky
Kalkulačka rodičovského bonusu
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka dôchodkového veku
Kalkulačka vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Porovnanie zdravotných poisťovní
2024
Finanční agenti
Kryptomeny
Unicef
Zamestnanie
SPRAVODAJSTVO
Najčítanejšie
- 1.Hrebienok bude aj túto zimu dejiskom súťaže vo vyrezávaní ľadových sôch Tatry Ice Master
- 2.Ako sa zvýšia dôchodky v roku 2025 a kde sa stratil rodičovský dôchodok?
- 3.V ktorých mestách môžete navštíviť najkrajšie európske vianočné trhy?
- 4.Analýza: Okamžité platby zvyšujú HDP krajín a podporujú aj finančnú inklúziu
- 5.Prezidentské voľby v USA budú tesné, ukázal ďalší prieskum