Foto: Shutterstock

Pripravovaná novela je na stole

Novela zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách zavádza viaceré dôležité zmeny, ako je napríklad umožnenie predaja potravín po dátume minimálnej trvanlivosti či zníženie takzvaných miliónových pokút. Návrh zákona už prešiel dvakrát medzirezortným pripomienkovým konaním a kvôli množstvu zásadných pripomienok sa menilo jeho pôvodné znenie.

Poslanec strany OĽaNO Martin Fecko pracuje na pozmeňujúcom návrhu, ktorým by sa mal obmedziť vývoz určitých poľnohospodárskych komodít a potravín, pričom cieľom je udržanie potravinovej bezpečnosti Slovenskej republiky.

Zásadne proti regulácii

Potravinárske spoločnosti však aktuálne vyzývajú poslancov Národnej rady SR, aby nepodporili obmedzenie vývozu poľnohospodárskych komodít a potravín. Pripojilo sa k nim aj Slovenské združenie pre značkové výrobky (SZZV), ktoré je v tejto otázke na jednej lodi s potravinármi z Potravinárskej komory Slovenska (PKS) a poľnohospodármi zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

„Zámer, ktorý nebol odborne prediskutovaný s dotknutými subjektmi, je podľa nás škodlivý, môže vážne poškodiť podnikateľské prostredie, poprieť princípy jednotného trhu Európskej únie, ktorý nám pomohol v najhoršej situácii z pohľadu bezpečnosti dodávok potravín – pri nástupe epidémie COVID-19 na jar 2020,“ hovorí výkonný riaditeľ SZZV Ľubomír Tuchscher.

Aj podľa hovorkyne SPPK Jany Holéciovej ide o mimoriadne závažný zásah do podnikateľského prostredia, o ktorom nikto s výrobcami potravín vopred nediskutoval. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora preto žiada, aby poslanci Národnej rady SR tento návrh neschválili.  

„Návrh je zároveň v rozpore s primárnym právom Európskej únie a jej základnými princípmi – o voľnom pohybe tovaru, kapitálu a osôb, konkrétne s článkom 34 a článkom 35 Zmluvy o fungovaní EÚ, v zmysle ktorých sú množstevné obmedzenia vývozu a dovozu a všetky opatrenia s rovnakým účinkom medzi členskými štátmi zakázané. Tento fakt v minulosti v mnohých svojich rozhodnutiach potvrdil aj Súdny dvor EÚ,“ vysvetľuje J. Holéciová.

Rizikom je aj odlev investícií

Už začatie diskusie o tomto zámere zvyšuje podľa Ľ. Tuchschera neistotu odberateľov a obchodných partnerov voči Slovensku. „Sme presvedčení, že uvedený návrh môže viesť k výraznému  obmedzeniu  prílevu nových  investícií alebo  dokonca k ich odlevu. Členovia nášho združenia generujú produkciu potravín určenú na export v hodnote stoviek miliónov eur a ďalší objem tvoria zdroje z poľnohospodárskej prvovýroby, ktorá sa spracováva v iných štátoch Európskej únie,“ opisuje výkonný riaditeľ SZZV.

Podľa jeho slov udelenie právomoci ministerským úradníkom rozhodovať o vývoze produktov môže viesť k zníženiu alebo nezvratnému narušeniu dôvery obchodných partnerov voči slovenským inštitúciám a vážne ohroziť budúce súkromné investície v tejto oblasti na Slovensku. Zároveň dodáva, že aj podľa zástupcov Európskej komisie (EK) by takýto návrh by mohol byť v rozpore s právom EÚ, preto nemožno vylúčiť, že EK jasne proti takémuto návrhu zasiahne.

Dovoz potravín na Slovensku prevyšuje vývoz

SPPK argumentuje aj ďalším bremenom pre agropotravinárske podniky, ktoré časť svojej produkcie vyvážajú, čím zmierňujú hrozivé čísla zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami.

„Dovozy potravín na Slovensko totiž naďalej prevyšujú vývoz našich výrobkov do zahraničia. Len v januári tohto roka sa na Slovensko doviezlo o 24 % agropotravinárskych komodít viac než v januári 2020. Návrh poslanca M. Fecka je nevykonateľný a zmätočný. Spôsobí finančné straty pre firmy a štát, a pritom vôbec nie je isté, či toto opatrenie zaručí potravinovú bezpečnosť krajiny,“ tvrdí J. Holéciová z SPPK.

Hrozí zníženie konkurencieschopnosti

Zároveň tiež upozorňuje, že Slovensko je závislé od dovozu zahraničných potravín, preto tento krok môže mať negatívne dôsledky. „Pokiaľ by sme prijali reguláciu vývozu a k rovnakému kroku by pristúpili aj iné krajiny EÚ, potom by nastal vážny problém s dostatkom potravín v obchodoch. Navyše poslanecký návrh chce regulovať komodity, v ktorých je Slovensko vysoko prebytkové – napríklad obilniny, olejniny, kukuricu –  a všetky tieto produkty Slovensko vo veľkom vyváža,“ komentuje hovorkyňa SPPK.

Ďalším bodom na prehodnotenie je, že Slovensko ako každá krajina potrebuje exportovať, nielen byť závislá od dovozov cudzích a nie vždy kvalitných potravín. Zavedením regulácie vývozu by slovenskí exportéri stratili odbytištia a obchodných partnerov, s ktorými roky budovali korektné obchodné vzťahy. Navyše takýmto krokom by sa na Slovensku opätovne znížila konkurencieschopnosť agropotravinárstva. 

Cieľ sa dá dosiahnuť aj inak

Keďže cieľom regulácie je udržanie potravinovej bezpečnosti Slovenskej republiky, vzniká tu otázka, či neexistuje efektívnejší spôsob, ako to dosiahnuť. Potravinári aj SZZV uvádzajú, že ten sa dá dosiahnuť aj inými spôsobmi.

„V prvom rade je potrebné otvoriť odbornú diskusiu, či je tento zásah naozaj potrebný. Následne by ministerstvo malo zistiť, kde sú limity na strane štátu pri existujúcich nástrojoch. To znamená preveriť, prečo nie sú dostatočne využívané možnosti štátnych hmotných rezerv,“ tvrdí Ľ. Tuchscher s tým, že silový zásah do podnikateľského prostredia by mal byť až na poslednom mieste a za jasných kompenzačných podmienok pri rešpektovaní princípov jednotného trhu. J. Holéciová zároveň dopĺňa, že potravinovú bezpečnosť dosiahneme tým, že štát bude viac podporovať potravinársky spracovateľský priemysel.

Bez plynu nebude chlieb

Ďalšiu neistotu, ktorú aktuálne rieši Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC), je zabezpečenie dostatku plynu na výrobu pekárenských výrobkov a potravín. Keďže takmer 100 % pekárskych pecí na Slovensku je úplne odkázaných na plyn, zväz upozorňuje, že bez plynu nedokáže upiecť žiadne výrobky.

Predseda predstavenstva SZPCC Milan Lapšanský uvádza, že v aktuálnej diskusii o potrebe diverzifikácie dodávateľov plynu či náhrade plynu za iné energetické médium sa hovorí na Slovensku predovšetkým v súvislosti s ťažkým priemyslom, no kľúčové je aj pre potravinárstvo.

Štát má podľa neho dve možnosti, ako dosiahnuť plynulú výrobu potravín aj v čase krízy. „Buď zabezpečí dostatok plynu, alebo musí rýchlo a významne podporiť prechod slovenského potravinárstva na iné zdroje energií. Ak sa tak však rozhodne, či už v rámci podpory cez projekt RePowerEU alebo prostredníctvom štátnej podpory, musí tak spraviť čo najskôr. Z hľadiska výmeny technológií totiž treba rátať s niekoľkými rokmi,“  dodáva M. Lapšanský.

J. Holéciová na záver dodáva, že v súčasnej situácii je preto mimoriadne dôležité a strategické, aby poľnohospodári a potravinári mohli komunikovať s politikmi ešte pred tým, ako chcú prijať kľúčové rozhodnutie v danej téme. Upozorňuje pritom, že momentálne nehrozí žiadny nedostatok potravín na pultoch obchodov.