Foto: Shutterstock

Chýba ucelený plán pomoci

Čerstvo schválený štátny rozpočet na rok 2023 má priniesť očakávanú pomoc v boji s energetickou krízou. Mnohé organizácie však kritizujú balík opatrení, pretože na boj s energetickou krízou vraj nestačí.

Podľa Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) ani po mesiacoch od vypuknutia energetickej krízy štát nemá ucelený plán pomoci pre všetky podniky. Navyše absencia riešení pre energeticky náročný priemysel mnohé podniky stavia pred otázku, či majú obmedziť alebo prerušiť svoju výrobu.

„Takáto situácia môže mať na svedomí hromadné zrušenie státisícov pracovných miest, ale aj zásadné výpadky v dodávateľských reťazcoch s fatálnymi dôsledkami pre celé hospodárstvo,“ komentuje výkonný sekretár RÚZ Martin Hošták.  

Nie je pomoc ako pomoc

Naopak, štátnu pomoc vníma pozitívne Asociácia zamestnávateľov zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ SR), no s výhradami. „Napríklad čo sa týka nastavenia cenových vysokých stropov elektrickej energie a plynu – jeden z kľúčových obchodných partnerov Slovenska – Nemecko má cenové stropy nastavené nižšie, pomoc sa tak dostane vyššiemu počtu podnikateľských subjektov a krajina tak lepšie ochráni svoju ekonomiku,“ upozorňuje hovorkyňa AZZZ SR Miriam Filová.

Podľa nej hoci fungujeme v rovnakom konkurenčnom prostredí Európskej únie, no vplyvom rôznych výšok dotácií je teda v konečnom dôsledku na šikovnosti spoločností nakúpiť si elektrinu za čo najvýhodnejšiu cenu.

Košickí oceliari majú dlhodobý problém

Vzhľadom na vysoké ceny energií, ale aj znížený dopyt na trhu s oceľou, sa košická U. S. Steel rozhodla zaviesť úsporné opatrenia a už od polovice novembra skrátila pracovný týždeň s náhradou mzdy vo výške 60 % z priemerného zárobku v období bez pridelenej práce. Skrátený režim mal platiť do konca roka 2022.

Podľa aktuálnych výsledkov rokovaní s odbormi však zložitá situácia trvá naďalej a skrátený pracovný režim potrvá aj v januári a vo februári 2023.

„Predmetom dohody je vymedzenie vážnych prevádzkových dôvodov, ktoré pokračujú v úvodných mesiacoch. V tomto období bude zamestnancom patriť náhrada mzdy, keď im nebude prideľovaná práca vo výške 70 % z priemerného zárobku v zmysle Zákonníka práce. Rozsah prideľovania takzvanej prekážky je od jednej prekážky do 50 % pracovného času za mesiac,“ informuje Rada odborov OZ KOVO U. S. Steel Košice. 

Kľúčovou je dostupnosť a cena energií

Ďalšie firmy na otázky o skracovaní pracovného režimu reagujú skôr opatrne. Otvorene nepriznávajú či plánujú skracovať pracovný týždeň alebo nie. Napríklad spoločnosť Volkswagen Slovakia reaguje, že veľmi pozorne sleduje, analyzuje a vyhodnocuje situáciu a jej vplyv na činnosť podniku.

„Rastúce ceny energií aj našej spoločnosti neúmerne zvyšujú prevádzkové náklady, a preto hľadáme možnosti, ako ešte viac znížiť ich spotrebu,“ vysvetľuje hovorkyňa spoločnosti Lucia Kovarovič Makayová. Zároveň však dodáva, že robia maximum pre zachovanie stability podniku a zamestnanosti.

Problémy však vníma celý automobilový priemysel. Podľa prieskumu medzi účastníkmi 5. ročníka konferencie CEE Automotive Supply Chain, ktorú organizoval Zväz automobilovým priemyslu SR spolu s českým združením je najrizikovejším faktorom, ktorý ohrozuje odvetvie, práve dostupnosť a cena energií.

Pomoc od štátu žiadajú aj hotelieri

Štátnu pomoc žiadajú aj hotelieri, najmä v súčasnom vykurovacom období. Pomoc by však uvítali počas celej vykurovacej sezóny.  Viac ako polovici slovenských hotelov a reštaurácií už o niekoľko dní skončia garantované zmluvy s dodávateľmi energií, ktoré im zaručovali pôvodné prijateľnejšie ceny elektrickej energie a plynu.

„V praxi tak bude väčšina ubytovacích zariadení a gastroprevádzok od januára 2023 nútená energie nakupovať za šesť až osemnásobné vyššie ceny ako v tomto roku, alebo spotovo, čo bude pre podniky v oboch prípadoch znamenať extrémny a skokový nárast nákladov,“ informovala pred časom Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS).

Vláda napokon vyšla ťažko skúšanému odvetviu v ústrety a schválila trvalé zníženie DPH na 10 % pre gastrosektor aj športoviská. „Znížená sadzba nám pomôže prežiť zlé časy extrémnych cien energií a neskôr určite potiahne celý sektor vpred k lepším službám a novým konceptom,“ reaguje hovorca Iniciatívy Zachráňme gastro! Stanislav Pavlík.

Aké sú aktuálne možnosti

Vláda v roku 2022 zafixovala ceny elektriny pre slovenské domácnosti tak, že tieto nepocítili žiaden nárast cien vstupov. Vďaka čerstvo schválenému štátnemu rozpočtu na rok 2023 by sa s využitím štátnych dotácií ceny energií pre domácnosti v nasledujúcom roku mali zvýšiť nanajvýš o 15 %. Rozpočet na rok 2023 od začiatku počítal s energetickou krízou a v súvislosti s ňou je na kompenzáciu cien energií vyčlenených 3,4 miliardy eur pre podnikateľov a domácnosti.

Vláda okrem toho rozhodla o kompenzáciách platieb za energie pre samosprávy a podniky, ktoré nemajú regulované ceny. Dotácie by dostávali od určitej úrovne platieb za energie. Všetky podniky pritom mali do 22. decembra 2022 k dispozícii možnosť požiadať o kompenzáciu cien energií za august a september 2022. Od štátu dostanú 80 % z toho, čo zaplatili za elektriku nad 199 eur za megawatthodinu a pri plyne nad 99 eur.

Podnikatelia by však chceli kompenzácie cien energií počas celej vykurovacej sezóny. Prostredníctvom svojej asociácie AHRS preto žiadajú, aby vláda zaviedla kompenzácie cien energií aj za mesiace september až december 2022. Okrem uvedených možností Európska únia odsúhlasila možnosť použiť na financovanie problémov s cenami energií aj nevyčerpané eurofondy.