Podľa prieskumu prijímajú Slováci zahraničných kolegov lepšie než Česi

Foto: Magnific

Takmer tri štvrtiny slovenských zamestnancov nemajú podľa prieskumu Graftonu a Gi Group nič proti kolegom inej národnosti a viac než štvrtina ich považuje za prínos pre firmu. Kultúrne rozdiely prekážajú iba 6 % opýtaných a 9 % sa obáva, že by pre zahraničných pracovníkov mohli prísť o svoje pracovné miesto.

V rovnakom prieskume, ktorý Grafton a Gi Group realizovali v Českej republike, vyzneli postoje zamestnancov rezervovanejšie. Proti zahraničným kolegom nič nenamieta približne polovica respondentov, no 13 % naráža na problémy v komunikácii, 14 % prekážajú kultúrne rozdiely a 12 % sa obáva straty zamestnania.

Tieto výsledky však určite nemožno zjednodušiť na tvrdenie, že Slováci sú tolerantnejší než Česi. Naznačujú skôr, že prijatie zahraničných pracovníkov môže ovplyvniť napríklad aj konkrétna skúsenosť na pracovisku. S kolegami inej národnosti sa totiž v práci stretlo 83 % slovenských respondentov, kým v Česku to bolo 67 %.

„Obavy bývajú najsilnejšie tam, kde ľudia nemajú dostatok informácií alebo osobnú skúsenosť. Keď spolu zamestnanci každodenne pracujú, veľmi rýchlo začne rozhodovať najmä to, či sa na kolegu môžu spoľahnúť a či dokážu spoločne splniť pracovné úlohy. Jeho národnosť sa potom dostáva do úzadia,“ vysvetľuje Zuzana Palášthy, manažérka personálnej agentúry Gi Group.

Česko využíva zahraničnú pracovnú silu v podstatne väčšej miere

Zahraničných pracovníkov naberajú viac než dve tretiny českých spoločností, zatiaľ čo na Slovensku je to približne polovica. Rozdiel je viditeľný aj v celkových číslach. Podľa údajov českého Ministerstva práce a sociálnych vecí pracovalo v Českej republike na konci roka 2025 približne 935-tisíc zahraničných zamestnancov, ktorí tvorili asi 22 % všetkých zamestnancov. Najpočetnejšou skupinou boli Ukrajinci s približne 358-tisíc pracovníkmi, nasledovali Slováci, ktorých bolo takmer 230-tisíc. Na Slovensku bolo podľa najnovšej mesačnej štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v júli 2026 evidovaných 147 112 pracujúcich cudzincov, z toho viac než 53-tisíc pochádzalo z Ukrajiny. Hoci absolútne čísla do istej miery ovplyvňuje aj rozdielna veľkosť oboch ekonomík, údaje potvrdzujú, že český pracovný trh využíva zahraničnú pracovnú silu podstatne intenzívnejšie.

Rezervovanejší postoj českých respondentov preto nemusí znamenať iba menšiu otvorenosť. Cudzinci sú v Česku omnoho početnejšou a viditeľnejšou súčasťou pracovného trhu, najmä vo výrobe, logistike, stavebníctve či službách. Intenzívnejší kontakt môže prinášať viac pozitívnych skúseností, ale zároveň aj viac praktických problémov. Ak sa k nim pridajú jazykové nedorozumenia, rozdielne pracovné návyky alebo pocit konkurencie, môže rásť aj napätie medzi zamestnancami.

Práve jazyk označilo za jednu z najväčších výziev 65 % českých zamestnávateľov, na Slovensku to bolo 50 %. V oboch krajinách patrí zároveň medzi hlavné prekážky aj administratíva spojená s náborom a legalizáciou pobytu.

Integrácia sa nekončí podpísaním pracovnej zmluvy

Priaznivejšie slovenské výsledky môžu čiastočne súvisieť aj s prístupom zamestnávateľov. Opatrenia na podporu fungovania rôznorodých tímov prijíma 51 % slovenských spoločností, v Česku je to 42 %. Najčastejšie ide o školenia zamestnancov a vedúcich pracovníkov, vysvetľovanie kultúrnych rozdielov, rady pre efektívnu komunikáciu či integračné podujatia.

Samotný teambuilding však nestačí. Základom by malo byť kvalitné zaškolenie, zrozumiteľné pracovné pokyny a pripravený vedúci, ktorý dokáže zachytiť nedorozumenia skôr, než sa zmenia na konflikt. Dôležitá je aj pomoc s orientáciou v každodenných situáciách. Na Slovensku zabezpečuje zaškolenie zahraničných pracovníkov prostredníctvom kolegov 74 % firiem, 47 % im pomáha s integráciou na konkrétnom pracovisku a približne tretina aj s ubytovaním.

„Nestačí len prijať zahraničného pracovníka a očakávať, že sa tím prispôsobí sám. Firma by mala na novú situáciu pripraviť nielen samotného cudzinca, ale aj jeho kolegov a nadriadených. Musí tiež nastaviť jasné pravidlá, vysvetliť spôsob komunikácie a zabezpečiť, aby mali všetci zamestnanci porovnateľné pracovné podmienky,“ zdôrazňuje odborníčka z Gi Group.

Priaznivý postoj nie je samozrejmosť

Slovensko bude zahraničných pracovníkov potrebovať čoraz viac. Domáca pracovná sila starne, na trh vstupujú slabšie populačné ročníky a mnohé firmy už dnes nedokážu obsadiť všetky pozície domácimi uchádzačmi. Zároveň sa mení aj skladba prichádzajúcich pracovníkov – popri ľuďoch z Ukrajiny či susedných krajín pribúdajú zamestnanci zo vzdialenejších častí sveta.

S rastúcou jazykovou a kultúrnou rozmanitosťou tak môže pribúdať aj situácií, na ktoré doterajšie skúsenosti slovenských firiem nebudú stačiť. Ak chcú zamestnávatelia zachovať priaznivý postoj domácich pracovníkov, musia predchádzať pocitu, že cudzinci dostávajú výhody na ich úkor. Pomôcť môže otvorená komunikácia o dôvodoch ich prijímania, rovnaké pravidlá pre všetkých a rýchle riešenie praktických problémov.

„Dobré vzťahy nevzniknú automaticky tým, že ľudí rôznych národností zaradíme do jedného tímu. Vznikajú tam, kde si zamestnanci rozumejú, poznajú a rešpektujú spoločné pravidlá a cítia, že zamestnávateľ pristupuje ku všetkým férovo. Práve to bude rozhodovať o tom, či sa dnešnú relatívnu otvorenosť slovenských pracovníkov ku kolegom zo zahraničia podarí udržať aj v budúcnosti,“ uzatvára Zuzana Palášthy.

Výsledky prieskumu personálnych agentúr Grafton a Gi Group na Slovensku

Viac ako polovica spoločností naberá pracovníkov zo zahraničia, najčastejšie v obchode, službách a priemysle. Typickou formou podpory týchto zamestnancov je zaškolenie, a to najmä kolegami priamo v prevádzke, ale aj teoretické. Zamestnávatelia sa často snažia aj o podporu pri integrácii na pracovisku (47 %) a o pomoc so zabezpečením ubytovania (34 %).

Takmer tri štvrtiny zamestnancov nemá nič proti kolegom inej národnosti a viac ako štvrtina verí, že sú pre ich firmu prínosom. Len 6 % prekážajú kultúrne rozdiely a 9 % sa obáva, že by pre zahraničných zamestnancov mohli prísť o pracovné miesto. Zamestnávatelia považujú za najväčší problém pri zamestnávaní cudzincov byrokraciu spojenú s ich náborom a legalizáciou pobytu, a tiež jazykovú bariéru.

Opatrenia na podporu práce rôznorodých tímov prijíma 51 % zamestnávateľov. Najčastejšie ide o školenia pre vedúcich pracovníkov, a tiež pre zamestnancov, kde vysvetľujú kultúrne rozdiely a poskytujú tipy na efektívnu komunikáciu. Viac ako polovica týchto zamestnávateľov organizuje aj integračné akcie a teambuildingy.

Výsledky prieskumu personálnych agentúr Grafton a Gi Group v Česku

Viac než dve tretiny spoločností naberajú pracovníkov zo zahraničia, najčastejšie ide o modré a čierne goliere. Typickou formou podpory týchto zamestnancov je zaškolenie, a to ako teoretické, tak aj priamo v prevádzke. Zamestnávatelia sa často snažia aj o podporu pri integrácii (47 %) a pomoc so zabezpečením ubytovania (38 %).

Viac než polovica zamestnancov nemá nič proti kolegom inej národnosti. 13 % respondentov však naráža na problémy v komunikácii, 14 % prekážajú kultúrne rozdiely a 12 % sa obáva, že by pre zahraničných zamestnancov mohli prísť o pracovné miesto. Zamestnávatelia považujú za najväčší problém pri zamestnávaní cudzincov jazykovú bariéru a byrokraciu spojenú s náborom i legalizáciou pobytu cudzincov.

Opatrenia na podporu práce rôznorodých tímov prijíma 42 % zamestnávateľov. Najčastejšie ide o školenie pre zamestnancov, kde vysvetľujú kultúrne rozdiely a poskytujú tipy na efektívnu komunikáciu. Necelá polovica týchto zamestnávateľov organizuje aj integračné akcie a teambuildingy, 58 % potom špeciálne školenia pre vedúcich pracovníkov.