Podiel Slovákov pracujúcich z domu poklesol vlani na 13,1 %. Má home office perspektívu?

Foto: Shutterstock

Vlani pracovalo z domu menej ľudí ako v roku 2021

Obmedziť mobilitu a zároveň neprerušiť prevádzku umožňoval firmám počas pandémie home office. Za najviac zasiahnutý pandémiou sa považuje rok 2021. Aj napriek tomu, že chodenie do práce bolo počas niekoľkých mesiacov podmienené potvrdením od zamestnávateľa a režim home office bol v prípade kancelárskych zamestnaní výrazne odporúčaný, podiel pracujúcich z domu dosiahol predvlani úroveň 15 % (občas 8,4 %, pravidelne 6,6 %). Podľa najnovších údajov Eurostatu ide o strop, a podiel pracujúcich v režime home office vlani klesol.

V roku 2022, počas ktorého sme už neboli svedkami lockdownov, sa podiel pracujúcich z domu znížil na 13,1 %. Home office sa vlani pravidelne týkal 5,1 % zamestnaných Slovákov, občas ho využilo 8 %. O niečo viac sa home office týkal mužov (s podielom 13,3 %) ako žien (s podielom 12,8 %). Len pre porovnanie, v roku 2019, teda pred pandémiou, pracovalo z domu pravidelne alebo občas 9,5 % pracujúcich. V roku 2020, ktorý už bol zasiahnutý koronakrízou, sa podiel zamestnaných využívajúcich home office zvýšil na 11,6 %.

Home office vlani poklesol v celej Európskej únii

Najvyšší podiel pracujúcich z domu (či už pravidelne, alebo občas) evidujú v Holandsku a Švédsku s podielmi 52,9 % a 44,8 %. Podiel vyšší ako 40 % vykázali aj Fínsko a Luxembursko. Vyšší podiel v týchto krajinách súvisí so skladbou ekonomiky a zameraním pracovného trhu.

Naopak, najnižší podiel takýchto pracovných síl majú v Bulharsku a Rumunsku. Ukazovateľ v týchto krajinách dosahoval vlani úroveň 4,4 % a 4,3 %. V Európskej únii sa v priemere home office týkal 22,4 % pracujúcich ľudí. Rovnako ako v prípade Slovenskej republiky, aj v drvivej väčšine krajín Únie prišlo v roku 2022 k poklesu podielu pracujúcich z domu. V roku 2021 bol home office realitou u 24 % pracujúcich Európanov.

Dôvodom relatívne nízkeho podielu pracujúcich z domu je na Slovensku fakt, že režim home office nie je vhodný pre všetky typy zamestnaní. Najväčší potenciál pre prácu na diaľku majú odvetvia, ako informácie a komunikácia (IKT), administratívne služby alebo finančné a poisťovacie činnosti. Tieto oblasti však na Slovensku dovedna zamestnávajú iba niečo cez desatinu zo všetkých pracujúcich. Pre väčšinu odvetví je tak režim home office buď nepraktický, alebo nepoužiteľný.

Z dlhodobého hľadiska viac problémov ako osohu

Home office priniesol zamestnancom, u ktorých je možný, aj niekoľko výhod. Napríklad flexibilnejší pracovný čas, úsporu času, pretože nemusia cestovať do práce či na stretnutia, a zároveň viac času na rodinu a hobby. Výlučne práca z domu však z dlhodobého hľadiska prináša viac problémov ako benefitov.

Človek je tvor spoločenský a osobný kontakt s kolegami a firemnou kultúrou ho formuje aj osobnostne. Aj preto sa novým „normálom“ stáva mix práce z domu a v kancelárii. Hybridný model spočíva v tom, že niekoľko dní v týždni vykonáva zamestnanec svoju prácu na pracovisku a zvyšné dni pracuje z domu, napríklad v pomere 3 : 2.

„Z kontaktu s nájomcami môžeme potvrdiť, že kancelárie sa počas vlaňajšieho roka zapĺňali a v tomto trende pokračujú aj tento rok. Stavy spred pandémie však v najbližšom období neočakávame, pretože mnoho spoločností v súčasnosti preferuje hybridný model práce, teda striedanie kancelárie s prácou z domu. Od nájomcov však vieme, že z home office sú už „presýtení“ a svojich zamestnancov chcú a potrebujú mať na pracovisku,“ vysvetľuje Martin Šmigura, investičný riaditeľ WOOD & Company, ktorá v Bratislave spravuje administratívne budovy s výmerou vyššou ako 140-tisíc m².