Po palivovej rely prichádza na scénu rely pšeničná, a chlieb bude drahší

Foto: Unsplash

Slabá úroda a pokles exportu

Slabá úroda v Severnej Amerike v kombinácii so 14 %-ným medziročným poklesom exportu z Ruska, ktoré je  najväčším svetovým dodávateľom, vyvolali zvýšený dopyt po pšenici z európskych zdrojov. Hlavní importéri zintenzívnili tempo nakupovania aj kvôli horším vyhliadkam budúcoročnej úrody pre opakujúci sa poveternostný fenomén La Ninã a tiež masívnemu zdražovaniu hnojív,“ vymenúva dôvody zdražovania obilia komoditný analytik Saxo Bank Ole Hansen.

Podľa jeho slov silnejší dopyt však nepochádza len z USA, ale aj z Číny, krajín Blízkeho východu a severnej Afriky. Napríklad Saudská Arábia si vo víkendovom tendri zarezervovala 1,3 milióna ton pšenice, čo je podľa agentúry Bloomberg takmer dvojnásobok očakávaného množstva.

„Najväčší africký importér obilia Egypt, ktorý oproti minulému roku doteraz kupoval medziročne o približne 20 % menej, tiež zintenzívnil svoju nákupnú aktivitu. Znamená to, že krajiny, a nielen v severnej Afrike, potrebujú viac zásob na schladenie miestnych cien potravín a na zabezpečenie si zásob pred zimou,“ uvádza ďalej analytik.

Drahší plyn = drahšie hnojivá

Americké ministerstvo poľnohospodárstva koncom októbra odhadlo, že svetové zásoby pšenice predstavujú približne 277 miliónov ton, čo je podstatne menej ako 321 miliónov ton v rovnakom čase minulého roku.

K aktuálnym znepokojujúcim vyhliadkam zimnej a jarnej produkcie pšenice a tiež iných kľúčových plodín sa pridal aj nedávny nárast cien hnojív. Ten je spôsobený nižšou produkciou hnojív v Európe v dôsledku nedostatku a enormne vysokých cien zemného plynu.

Západoeurópska referenčná cena amoniaku používaného na výrobu hnojív nedávno vyskočila na 13-ročné maximum nad 900 dolárov za tonu, čo je takmer trojnásobok priemernej ceny zaznamenanej počas predchádzajúcich piatich rokov. Tento vývoj zvyšuje riziko nižšieho používania hnojív alebo prechodu na plodiny s nižšou intenzitou hnojenia.