Foto: Shutterstock

Problémy sa premietajú do cien

„Od začiatku tohto roku sa zmenilo len to, že inflácia je vyššia, ako sme pôvodne očakávali. Je zrejmé, že reálne mzdy budú klesať, a že rast slovenskej ekonomiky bude pomalší, ako sme predpokladali,“ hovorí guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír s tým, že priemerná inflácia v tomto roku by mala dosahovať 10,4 % a v budúcom roku až 11,1 %.

Podľa jeho slov na pozadí tohto vývoja stojí prudký rast cien energií a agrokomodít na svetových trhoch, ako aj pretrvávajúce problémy v medzinárodnom obchode. Nedostatok pracovnej sily tlačí hore mzdy v mnohých sektoroch zotavujúcich sa z pandémie koronavírusu. Rast nákladov firiem sa tak rýchlo prenáša do spotrebiteľských cien širokého okruhu tovarov a služieb.

Reálne mzdy klesnú

„Prekvapujúca je zatiaľ relatívne silná spotreba domácností, ktorá využíva silné zásoby financií nazhromaždené počas pandémie koronavírusu. Časom však bude musieť klesnúť,“ konštatuje viceguvernér NBS Ľudovít Ódor.

Predikcia slovenskej centrálnej banky v nasledujúcich dvoch rokoch predpokladá tiež pokles reálnych miezd v krajine. Klesajúca kúpyschopnosť obyvateľstva bude doliehať na spotrebu a tlmiť výkonnosť ekonomiky. Naposledy sme podobný vývoj zažili pred desiatimi rokmi.

Dobrou správou však je, že NBS očakáva návrat miery inflácie na nižšie hodnoty blízke úrovni 2,5 % v roku 2024. V praxi by to znamenalo tiež obnovenie rastu reálnych miezd, ktorý v tomto aj budúcom roku bude zaostávať za rastom cien tovarov a služieb.

Kľúčový pre ne bude vývoj vojenského konfliktu na Ukrajine. Ten ovplyvní schopnosť producentov energií a kľúčových surovín plniť  svoje produkčné ciele. Inflačné tlaky v prípade ostatných surovín, potravín a vstupov by mali vrcholiť koncom tohto roka a v priebehu budúceho roka ustúpiť.

Zamestnanosť zatiaľ odoláva

Vojnový konflikt bude mať zásadný vplyv aj na výkonnosť ekonomiky Slovenska a eurozóny. Opätovne sa prehlbujúce problémy v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch a slabšia kúpyschopnosť obyvateľstva budú doliehať na jej vývoj aj v nasledujúcich štvrťrokoch.

„Zaujímavé je, že zamestnanosť aj v týchto zložitých podmienkach odoláva. Po dvoch rokoch poklesu by malo v tomto roku pracovať viac ľudí. Prílev utečencov prináša so sebou aj úľavu v pnutí na trhu práce,“ konštatuje P. Kažimír.

Zároveň však dodáva, že miera rastu zamestnanosti a potenciál ekonomiky už viditeľne začínajú trpieť dôsledkami starnutia obyvateľstva. Potrebu strategického prístupu k otázke dostupnosti ľudského kapitálu na Slovensku zo strany verejných inštitúcií označil za čoraz akútnejšiu.

Ako zlepšiť výhľad do budúcnosti

V súvislosti so zmierňovaním vplyvu inflácie na ekonomiku a životnú úroveň obyvateľov Slovenska guvernér NBS spomenul aj verejné financie. Potrebu finančnej pomoci pre najviac zraniteľné skupiny obyvateľstva označil za potrebnú, ale iba v prípade, že bude dočasná a adresná.

Správa centrálnej banky v tejto súvislosti uvádza tiež potrebu štrukturálnych reforiem v oblasti daní či rodinnej politiky. „Otázka ich dlhodobého financovania by sa v záujme udržateľnosti verejných financií mala riešiť súčasne,“ povedal P. Kažimír.

Zároveň tiež poukázal na nedostatočné využívanie prostriedkov z fondov Európskej únie a z plánu obnovy a odolnosti. „Tieto príležitosti dlhodobo zanedbávame a chronicky v tejto oblasti zaostávame. Pokrok v tejto oblasti by nám umožnil zlepšiť náš výhľad do budúcnosti,“ dodal na záver.