Foto: NBS

Inflácia bude nižšia

„Inflácia v nasledujúcich mesiacoch bude vďaka kompenzačným opatreniam výrazne nižšia, ako sme predpokladali. Pomôže to stabilizovať príjmy domácností v roku 2023, no bude to pomerne drahé riešenie,“ konštatuje guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír.

Podľa neho v tomto roku dosiahne priemerná inflácia na Slovensku úroveň približne 12 %. V tom nasledujúcom by sa mala znížiť na 10 % a v roku 2025 na 9 %. V porovnaní s jesennou prognózou NBS je to približne o polovicu menej.

Nárast cien rozložíme v čase

„Zachovanie vysokých cien tovarov a služieb aj v nasledujúcich rokoch je daňou, ktorú budeme musieť zaplatiť za to, že inflácia v roku 2023 bude nižšia, ako sa pôvodne predpokladalo. Príčinou bude, že zvyšovanie cien energií neurobíme skokovo, ale ho rozložíme do niekoľkých rokov,“ hovorí viceguvernér NBS Ľudovít Ódor.

Do roku 2025 by sme sa podľa jeho slov s cenami plynu aj elektriny mali dostať na dvojnásobnú úroveň toho čo platíme teraz. Dôležité však bude, ako bude to zdražovanie rozložené v čase. Ak by sa ceny výrazne zvýšili už v roku 2023, bol by to veľmi náročný rok, ale vysoká inflácia by tu bola kratšie. Ak by sa však ceny zvyšovali postupne, záťaž rozpočtov domácností by bola miernejšia, no vysoká inflácia by na Slovensku pretrvala dlhšie obdobie.

Navyše vzhľadom na nestabilnú politickú situáciu nie je jasné, ako sa budú vyvíjať regulované ceny na Slovensku v nasledujúcich rokoch. Podľa NBS preto existuje viacero riešení, ktoré sa budú odvíjať od postojov a rozhodnutí vlády v oblasti fiškálnych nákladov. „Úroveň cien síce stratila na dynamike rastu, no ich vysoká úroveň zostane vysoká v nasledujúcich 3 až 5 rokoch,“ dodáva guvernér NBS.

Namiesto recesie mierny nárast HDP

Existujú však aj dobré správy. Jednou z nich je, že slovenská ekonomika by sa nemala skĺznuť do hlbšej recesie a zachrániť by sa mali aj pracovné miesta. „Ukázalo sa, že nielen naša, ale aj ekonomiky celej eurozóny sú odolnejšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Výsledkom je, že na Slovensku v budúcom roku počítame s rastom ekonomiky o 1,5 % a v roku 2024 až o 3 %,“ konštatuje P. Kažimír.

Ako uvádza ďalej, v súvislosti so situáciou na trhu práce sa počíta dokonca s nárastom zamestnanosti. Rok 2023 bol podľa neho poznačený až 4-percentným poklesom reálnych miezd, no už v tom nasledujúcom by malo dôjsť k stabilizácii životnej úrovne a v ďalšom k jej miernemu nárastu.

Problémom je verejný dlh

Ako problém v súčasnosti aj budúcnosti sa ukazuje verejný dlh, ktorý by sa aj v budúcich rokoch mal  držať blízko hranice 60 % hrubého domáceho produktu (HDP). „V nasledujúcich rokoch očakávame zhoršenie hospodárenia verejného sektora. Deficit by mal byť v roku 2023 na úrovni 5,9 % HDP a v roku 2024 až 5,5 % HDP,“ predpokladá centrálna banka.

Očakáva tiež, že v roku 2023 verejný dlh pod vplyvom opatrení na zmiernenie energetickej krízy a vysokej inflácie, ako aj vysokým rozsahom permanentných opatrení vlády, mierne klesne, no v nasledujúcich rokoch kvôli vysokému predpokladanému deficitu opäť začne rásť.