Foto: NBS

Potrebné je konsolidovať verejné financie

„Hoci nálady v ekonomike sa menia ako počasie vonku, pohľad NBS sa oproti zimnej prognóze veľmi nezmenil,“ konštatuje v súvislosti s najnovšou prognózou centrálnej banky guvernér NBS Peter Kažimír a dodáva: „Hostina sa skončila. Slovensko bude musieť konsolidovať verejné financie a začať šetriť.“  

„Vidíme tu postupnú stabilizáciu, no s rizikami, ktoré ak sa naplnia, tak nás nepríjemne prekvapia – v prípade inflácie smerom nahor a v ekonomickom raste zase smerom nadol,“ uviedol ďalej s tým, že súčasná viac ako 15-percentná inflácia oslabuje kúpyschopnosť obyvateľstva a problémy robí najmä najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva.

Aj preto nie je dobrou správou, že centrálna banka predpokladá, že rast cien tovarov a služieb pod 5 % sa stane realitou najskôr až v roku 2025, pričom želanú úroveň 2-percentného rastu dosiahneme ešte neskôr.

Stratí naša ekonomika konkurencieschopnosť?

Za najväčšiu prekážku rýchlejšieho znižovania inflácie na Slovensku označil ceny energií, ktoré u nás neodzrkadľujú ceny na svetových trhoch. Zvyšuje sa tým riziko hlbokého zakorenenia inflácie do očakávaní obyvateľstva a firiem, čo môže dlhodobo viesť k strate konkurencieschopnosti ekonomiky.

Predikcia počíta so zvýšením cien pre domácnosti na úrovne zosúladiteľné s trhovým vývojom cien energií očakávaným na rok 2025. Znamená to nárasty cien o približne 20 až 30 % každý rok. V roku 2024 sa pritom počíta približne s polovičnou mierou vládnej pomoci domácnostiam oproti súčasnosti a v roku 2025 sa už s pomocou vôbec nepočíta.

„Bolo by preto dobré prehodnotiť spôsob aj frekvenciu úpravy cien energií a budovať systém, ktorý je lacnejší a adresnejší. Dôsledky pre verejné financie by mohli byť lacnejšie a zraniteľné skupiny obyvateľstva by mohli zostať chránené, no toto nie je v rukách NBS,“ konštatuje P. Kažimír.

Rizikom je slabé čerpanie eurofondov

Z analýzy inflačného vývoja vyplýva, že k inflačným tlakom čoraz viac prispievali aj domáce faktory. Očakávané oslabenie spotreby však zmierni dopytové tlaky na ceny. No tie by opäť mohli zosilnieť, ak by dodatočné stimuly plynuli iba z verejných financií. 

„Je dôležité v tomto štádiu vyhnúť sa takýmto opatreniam, aj vzhľadom na očakávaný rastúci trend zadlženosti verejného sektora,“ konštatuje vo svojej správe centrálna banka. Aj guvernér NBS vyslovil obavu, že po krátkodobom poklese verejného dlhu by sa tento opäť mohol vyšplhať na úroveň nedávnych 60 % HDP a možno aj vyššie.

Za problém označil aj neschopnosť včas a účinne čerpať eurofondy. K výraznému meškaniu dochádza v realizačnej fáze projektov, pričom situácia je v posledných rokoch horšia ako v predchádzajúcom sedemročnom období čerpania fondov, ktoré sa skončilo v roku 2012.

„Priaznivý vývoj ekonomiky v tomto roku sčasti stojí na úspešnosti dočerpania prostriedkov z posledného programového obdobia, ktoré sa skončilo v roku 2020. Riziká v tejto oblasti sú zjavné. Ďalšie zlyhania v tejto oblasti sú problematické aj z pohľadu dlhodobého dobiehania životnej úrovne vyspelých krajín a znižovania zraniteľnosti slovenskej ekonomiky v oblastiach energetiky či životného prostredia,“ konštatuje NBS.