Päť kľúčových problémov slovenského trhu práce: nezamestnanosť, starnutie, odchod mladých aj nástup umelej inteligencie

Foto: VÚB

Miera úspor je jedna z najnižších v EÚ

1. Ochladenie ekonomiky a nezamestnanosť

Počet pracovných ponúk na úradoch práce začína klesať a nezamestnanosť po rokoch mierne rastie. „Podľa NBS by mala naša ekonomika rásť len o 0,8 percenta, v budúcom roku spomaliť na 0,5 percenta. Pri tomto spomalení nemôžu mzdy rásť dlhodobo rýchlejšie než produktivita práce. Priemerný rast miezd tak zostane na úrovni do štyroch percent ročne,“ uviedol Michal Lehuta, makroanalytik VÚB banky. Najviac ohrozené sú sektory priemyselnej výroby, dopravy, obchodu a skladovania.

2. Migrácia a nízka mobilita

Odchod mladých, najmä kvalifikovaných absolventov, patrí k najväčším stratám. Len 40 percent absolventov zahraničných univerzít sa vracia na Slovensko, medzi najúspešnejšími maturantmi je to dokonca len tretina. Slabá atraktivita slovenského trhu práce pre talenty súvisí s nižšími mzdami, nedostatkom príležitostí, ale aj s nízkou kvalitou verejných služieb.

„Boj o zahraničný kapitál vystriedal boj o talenty. Slovensko potrebuje vytvoriť lepšie podmienky, aby prilákalo ľudí s vyššou pridanou hodnotou,“ vysvetľuje Lehuta. Počet cudzincov na Slovensku však rýchlo rastie – aktuálne tvoria už viac než 6 percent populácie (362-tisíc osôb k júnu 2025).

3. Starnutie a „strieborná ekonomika“

Slovensko starne a čoraz viac ľudí bude pracovať vo vyššom veku. Vek odchodu do dôchodku sa predlžuje, pričom finančná bilancia občana so štátom sa podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dostáva do mínusu už okolo 63. roku života. „Čistá bilancia počas života je v priemere mínus 96-tisíc eur. To znamená, že budeme od štátu žiadať viac, než bude schopný dať,“ upozornil špecialista na depozitá a investície Štefan Hronec z VÚB banky. Na druhej strane sa rozvinie tzv. strieborná ekonomika – od zdravotníctva cez sociálne služby až po špecializované výrobky pre starších.

4. Automatizácia a umelá inteligencia

Nástup umelej inteligencie a automatizácie mení povahu práce. Podľa OECD bude ich dopad závisieť od toho, do akej miery technológie doplnia alebo nahradia ľudskú prácu. Riziko sa netýka len manuálnych profesií, ale čoraz viac aj kvalifikovaných pozícií. Rastú sektory služieb, kde budú dôležité sociálne zručnosti, analytické myslenie, kreativita, schopnosť spolupráce s digitálnymi nástrojmi.

„Takmer 40 percent dnešných kvalifikácií môže byť do roku 2030 zastaraných a až 59 percent bude potrebovať upgrade. Celoživotné vzdelávanie už nie je voľba, ale nevyhnutnosť,“ dodáva Hronec. Slovensko však v rebríčkoch celoživotného vzdelávania patrí na spodné priečky OECD.

5. Dekarbonizácia a nové šance

Znižovanie emisií skleníkových plynov bude znamenať zásadnú reštrukturalizáciu priemyslu. Ohrozené sú energeticky náročné odvetvia ako metalurgia, výroba cementu či spaľovacie motory.

Naopak, rásť by malo stavebníctvo, obnoviteľná energetika či nové investície do inovácií. „Dekarbonizácia je drahý proces, ale prináša aj nové príležitosti. Tí, ktorí sa prispôsobia, môžu získať konkurenčnú výhodu,“ dopĺňa Lehuta.

Dopady na spoločnosť

Päť kľúčových problémov trhu práce je vzájomne prepojených. Slabší ekonomický rast a starnutie obyvateľstva znamenajú väčší tlak na verejné financie, migrácia ovplyvňuje dostupnosť pracovnej sily a technológie menia štruktúru pracovných miest. Riešenia preto musia byť komplexné – od podpory rekvalifikácií a zvyšovania kvalifikácie, cez lákanie talentov zo zahraničia, až po reformy dôchodkového systému.

„Trh práce v najbližších rokoch čakajú turbulencie. Pre ľudí, firmy aj štát bude kľúčové, ako rýchlo a flexibilne sa prispôsobia novým podmienkam. Kľúčom môže byť celoživotné vzdelávanie, schopnosť adaptibility a schopnosť tímovej spolupráce. Pomôcť môže aj poistenie proti nedobrovoľnej strate práce,“ uzatvára Hronec.