Jadrom ústavnej zmeny je zmena postavenia Ústavného súdu. Ten bude mať povinnosť skúmať súlad zrušenia amnestií s ústavou. V lehote 60 dní môže rozhodnutie o zrušení odobriť, ale aj zrušiť. Ak sa v tejto lehote nevyjadrí, amnestie sa považujú za zrušené.

V prípade Mečiarových amnestií bude teraz po podpise prezidentom a riadnom zverejnení musieť 30 poslancov predložiť návrh uznesenia na zrušenie týchto amnestií a uznesenie bude musieť podporiť 90 poslancov. Následne sa k slovu dostane Ústavný súd. Opozícia upozorňuje na to, že ešte práve na Ústavnom súde sú ľudia, ktorí v minulosti mali väzby na Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) na čele s Mečiarom. Napríklad sudca Peter Brňák bol v minulosti poslancom parlamentu za HZDS.

Verejný tlak

Úmrtie exprezidenta Michala Kováča odštartovalo novú vlnu nesúhlasu občanov s amnestiami bývalého premiéra Vladimíra Mečiara a tento tlak nakoniec skutočne zapôsobil. Hoci premiér Robert Fico ich dlhé roky považoval za „nezrušiteľné“, bol to napokon vládny návrh, ktorý amnestie Vladimíra Mečiara zruší.

Organizácia Via Iuris odštartovala 6. marca podpisovú akciu za zrušenie Mečiarových amnestií, ktorú podporilo 84 127 ľudí. Táto akcia trvala do 28. marca. V marci sa tak zhmotnila spoločenská objednávka na zrušenie amnestií.

Opozícia vs koalícia

Symbolom boja proti amnestiám Vladimíra Mečiara je opozičný poslanec Ján Budaj, ktorý opakovane predkladal návrhy na zrušenie amnestií Vladimíra Mečiara. Jeho aktuálny návrh presadzuje zrušenie amnestií formou jedného ústavného zákona. Tento návrh však nenašiel koaličnú podporu s tým, že toto riešenie nie je právne v poriadku.

Koalícia tak prišla s návrhom, ktorý nakoniec v parlamente prešiel. Mení ústavu, do rozhodovania zaťahuje Ústavný súd.

Robert Fico práve takéto riešenie považuje za „ústavné“. Práve Via Iuris však takéto riešenie kritizuje. „Ústavodarná moc, ktorú má Národná rada Slovenskej republiky, mohla Mečiarove amnestie zrušiť ústavným zákonom priamo, aj bez posúdenia takéhoto rozhodnutia Ústavným súdom SR. Riešenie Mečiarových amnestií, ktoré dnes predstavila vládna koalícia, podľa nášho názoru zbytočne komplikuje proces a presúva zodpovednosť zo 150 priamo volených poslancov parlamentu na 13 sudcov Ústavného súdu SR,“ povedala Zuzana Čaputová, advokátka a programová riaditeľka Via Iuris. „To, čo sa mohlo urobiť jedným krokom v NR SR, teraz bude treba urobiť dvoma krokmi – prvým v NR SR a druhým na Ústavnom súde SR. Ústavný súd tak bude mať právomoc zablokovať zrušenie Mečiarových amnestií,“ dodala.

„Parlament urobil krok z rušeniu Mečiarových amnestií, posledné slovo však dostane Ústavný súd.“

Napriek tomu, že viacero právnikov považuje opozičný návrh za lepší, nemal politickú podporu vládnych poslancov, teda nemal ani reálnu šancu na schválenie.

Opozícia sa preto rozhodla rozpracovať vládny návrh a sformulovala päť podmienok, ktorých splnenie by znamenalo, že opoziční poslanci zrušenie amnestií podporia. Z týchto podmienok napokon schválená úprava zohľadňuje iba časť.

Prvou podmienkou je to, že text ústavnej zmeny jasne znemožní premlčanie amnestovaných činov. Amnestie a milosti v duchu prvej podmienky tvoria zákonnú prekážku trestného stíhania, preto počas ich platnosti neplynula premlčacia doba. Tým sa zabráni, aby sa prípadné trestné stíhanie zastavilo, lebo skutky sú premlčané. Tento návrh sa do schváleného návrhu napokon dostal.

Opozícia v rámci druhej podmienky žiada, aby vznikla politická dohoda o tom, kto bude Národnú radu Slovenskej republiky zastupovať pred Ústavným súdom. Toto je druhá a posledná pripomienka, ktorá sa v schválenom návrhu objavila.

„Z opozičných návrhov prešlo len niekoľko, amnestované skutky však nebudú premlčané.“

Tretia podmienka sa týka kauzy Technopol, v ktorej ide o podvod vo výške 2,3 milióna USD. Podmienkou opozície je, aby sa zrušenie milosti netýkalo iba Michala Kováča mladšieho, ale aj ďalších milostí udelených v spojitosti s touto kauzou. Túto podmienku koaliční poslanci odmietli.

Ďalšou dôležitou podmienkou bola zmena pozície Ústavného súdu. Opozícia žiadala, aby Ústavný súd nemohol konať ex offo, teda bez konkrétneho podnetu. Pôvodný návrh počítal s tým, že Ústavný súd bude bez podnetu vyhľadávať nesúlad schválených zmien s ústavou. Druhá podmienka stanovuje, že predkladateľ podnetu, napríklad 30 poslancov, sám určí, v čom má spočívať neústavnosť schválených zmien. Ústavný súd sa bude následne venovať vzniknutému sporu.

Poslednou piatou podmienkou bolo, aby prezident a vláda boli vedľajšími účastníkmi konania pred Ústavným súdom a mohli doň vstupovať.