Foto: Facebook Petržalka

Pravidlá parkovacej politiky

Návrh regulácie parkovania vznikal v priebehu pol roka. Následne ho predstavili mestským častiam. Tie poslali spolu 108 pripomienok, z ktorých 78 zapracovali. Tri mestské časti zo sedemnástich najprv návrh neschválili. V máji sa k nemu vyjadrovala aj verejnosť. Spracovaný materiál napokon jednohlasne všetkými 45 hlasmi schválili v júni poslanci bratislavského mestského zastupiteľstva. Pravidlá začnú platiť 1. januára 2021. Dovtedy majú mestské časti možnosť spustiť vlastné pilotné projekty so zvýhodnenými podmienkami pre rezidentov.

Parkovanie po novom však nespoplatnia úplne v celom meste, iba na miestach a v časoch, kde je reálny problém. „Napríklad na sídlisku, kde je problém s parkovaním najmä v noci, bude parkovanie spoplatnené iba v noci. Pri biznis centrách a úradoch, kde je problém s parkovaním najmä v pracovnom čase, bude parkovanie spoplatnené iba cez deň. A v lokalitách, kde problém s parkovaním nie je, bude parkovanie naďalej bezplatné,“ objasnil Peter Bubla, hovorca bratislavského magistrátu.

Na každú domácnosť je možné získať najviac tri rezidentské karty. Prvú za 39 eur, druhú za 150 eur, tretiu za 500 eur na jeden rok. Za ďalších 10 eur môže rezident získať dvojhodinové parkovanie denne v iných spoplatnených zónach. Hodinová sadzba v spoplatnených zónach bude od 0,50 eura do 2 eur. Takisto sú v pláne aj abonentské karty pre obyvateľov mimo Bratislavy. Na základe pripomienok sú v návrhu aj týždenné či mesačné abonentské karty pre firmy. Rôzne časové limity budú aj pri rezidentských kartách, klasické ročné alebo polročné a trojmesačné pre druhé a tretie auto.

Nočné parkovanie v Petržalke, dopravné prieskumy v Ružinove

Petržalka má problém najmä s nočným parkovaním. Preto upravila pravidlá pre parkovanie v noci. Petržalčania parkujú teda zadarmo, museli sa však registrovať. Na druhej strane vodiči s trvalým pobytom mimo Petržalky v noci platia euro za hodinu. „Ak však nerezident používa pri parkovaní mobilnú aplikáciu „Urbi – Parkovanie Petržalka“, ktorá funguje od 1. januára 2019, má benefit bezplatného parkovania na modrých parkovacích plochách vo vybraných časoch,“ uviedla hovorkyňa Petržalky, Mária Halašková. Pilotný projekt je zatiaľ v prvej fáze a týka sa parkovísk v lokalitách Dvory, Lúky a Háje. V druhej fáze projekt zahrnie všetky parkoviská v mestskej časti Petržalka.

Ružinov zaviedol pilotný projekt regulovaného parkovania od 1. decembra minulého roku. Takisto pokračuje v dopravných prieskumoch, ktoré aktuálne prebiehajú v časti Nivy, zvyšok sa bude riešiť na jar. Najhoršie parkovanie je práve v mestskej časti v lokalite 500 bytov na Nivách. Práve tu spustili pilotný projekt. „Robíme podrobnejšie prieskumy, kde dlhodobo sledujeme autá na ulici, ako sa tam pohybujú, aké autá tam chodia na hodinu, aké tam chodia pravidelne každý deň od rána do večera, alebo len v noci,“ uviedol pre TASR ružinovský starosta Martin Chren.

Mestská časť Nové Mesto spustí pilotný projekt v zóne Tehelné pole 1. mája 2020. Dovtedy zabezpečí obstaranie parkomatov, možnosť platiť cez SMS a nákup obslužného softvéru. Na jar plánuje pokračovať v značení parkovacích miest a osádzaní dopravných značiek. Pravidlá sú podobné ako schválil magistrát hlavného mesta vo všeobecne záväznom nariadení. „Nový parkovací systém zvýhodní miestnych obyvateľov pred návštevníkmi, prináša poplatky a presne určí, kde sa bude môcť parkovať,“ uvádza mestská časť Nové Mesto na svojej webovej stránke.

Pilotný projekt zavedie aj mestská časť Lamač od 1. januára 2020 a Rača pravdepodobne od 1. júla 2020. Prieskumy v jednotlivých mestských častiach poslúžia pri nastavovaní parkovacieho systému v rámci celomestskej parkovacej politiky.

„Aktuálne pripravujeme trhové konzultácie s firmami, ktoré by mali záujem robiť informačný systém. Je to predprípravná fáza pred spustením samotného verejného obstarávania na informačný systém, ktoré plánujeme spustiť začiatkom budúceho roka. A, samozrejme, naďalej bežia procesy potrebné na dobudovanie záchytných parkovísk,“ objasnil hovorca bratislavského magistrátu Peter Bubla.

Nie je to len o rezidentoch

Parkovacia politika však nie je iba o rezidentoch. Do Bratislavy dochádzajú ľudia za prácou z okolitých miest a obcí a v Bratislave parkujú svoje vozidlá. Pre tých, ktorí do hlavného mesta denne dochádzajú za prácou, plánuje magistrát vybudovať záchytné parkoviská v blízkosti zastávok MHD. „Pokiaľ zamestnávateľ disponuje vlastnými parkovacími kapacitami, regulované parkovanie sa ich nebude týkať,“ doplnil Bubla. Či sa stihnú záchytné parkoviská vybudovať za jeden rok do začiatku celoplošného spustenia parkovacej politiky a či ich kapacita, a zároveň kapacita MHD, bude stačiť, ukáže až čas.

Druhá skupina, ktorá môže mať po zavedení parkovacej politiky problém, sú ľudia, ktorí síce v Bratislave bývajú, no v hlavnom meste nemajú trvalý pobyt. Podľa hovorcu je riešením prehlásiť sa na trvalý pobyt. „V súčasnosti nie všetci prenajímatelia bytov dovolia nájomníkom prihlásiť si trvalý pobyt. Predpokladáme však, že trh s nájomnými bytmi na novú situáciu zareaguje, lebo nájomný byt, na ktorý si nájomník nebude môcť vybaviť rezidentskú kartu, by klesol na hodnote,“ vysvetlil Bubla. Možnosťou môže byť administratívny trvalý pobyt, ktorý ponúkajú jednotlivé mestské časti.

Regulované parkovanie v Košiciach aj Trenčíne

Regulované parkovanie aj na sídliskách zaviedli v Košiciach v roku 2016. Správu parkovacej politiky mala v rukách súkromná spoločnosť, ktorá časť vybratých financií odvádzala do mestskej kasy. Zdvihla sa však vlna kritiky, a tak od januára 2019 spravuje regulované parkovanie mesto. Regulované parkovanie zavedie celoplošne aj Prešov. Od 1. júla 2020 budú platiť nové pravidlá v centre mesta a postupne budú pribúdať spoplatnené zóny. Celkovo ich bude sedemnásť. Na sídliskách je problém najmä večer a v noci.

V roku 2017 zaviedol novú parkovaciu politiku aj Trenčín. Systém priniesol viacero pozitívnych výsledkov, zníženie počtu parkujúcich vozidiel, odstránenie celodenného parkovania vozidiel v centre a okolí, zabezpečenie priechodnosti ciest pre záchranné zložky, ale aj odstránenie neefektívneho hľadania parkovacích miest – krúženie vozidiel po parkovisku. „Napríklad v centre parkuje 97 percent áut do 3 hodín a 75 percent do hodiny,“ uviedla Ľuboslava Sedláková, referentka pre komunikáciu z trenčianskeho útvaru mobility. Mesto spustí ďalšie dve spoplatnené zóny na sídliskách Juh a Sihoť 3 a 4 na jar 2020.

Nerezidenti si v Trenčíne môžu zaplatiť jednorazovo alebo kúpiť parkovaciu kartu. „Kto chce a potrebuje parkovať v Trenčíne v regulovaných pásmach, má na výber viacero možností. Buď si parkovné uhradí jednorazovo mobilnou platbou, SMS alebo v automate, alebo si kúpi parkovaciu kartu. Túto možnosť má aj občan bez trvalého pobytu alebo dochádzajúci, ktorý si môže zakúpiť abonentskú parkovaciu kartu,“ doplnila Sedláková.

Sídliskové riešenia

Sídliská veľkých miest zvyčajne projektovali v minulom storočí s jedným parkovacím miestom pre tri byty. Preto súčasný pretlak aj troch áut pre jednu domácnosť naozaj nedokážu zvládať. Výsledkom boli roky parkovania na zeleni či chodníkoch. Parkujúce autá obmedzovali aj prechod záchranným zložkám.

V niektorých mestách sa už objavilo aj viacero riešení „na mieru“. Niektoré autá pre nedostatok parkovacích miest stáli za sebou. Vodiči vyradili na neutrál, aby ten, kto potrebuje odísť, mohol auto odtlačiť a nemusel volať mestskú políciu.

Inšpirácie z európskych miest

V európskych mestách fungujú rôzne systémy regulácie parkovania. A väčšina veľkých miest podstatné problémy vyriešila už dávno. V súčasnosti skôr investujú do projektov, ako sú cyklotrasy, verejný priestor či bikesharing alebo iné druhy „zdieľanej“ dopravy.

Parkovacie politiky sú v jednotlivých mestách šité na mieru a postupne sa už len dolaďujú. Opisuje ich ITDP (Institute for Transportation and Development policy). Niektoré majú stanovené takzvané parkovacie maximá, čo znamená strop pre množstvo parkovacích miest v rámci nových stavebných projektov. Sú to mestá, ako Zürich, Štrasburg či Amsterdam. Niektoré mestá vytvorili zase strop na množstvo parkovacích miest vo svojich centrách. Napríklad Budapešť, Hamburg a znova aj Zürich. V Hamburgu majú zamestnanci firiem, ktorí využívajú hromadnú dopravu, aj finančné výhody za využívanie takejto dopravy.

V mnohých európskych metropolách je bežné takzvané disc parking v modrých zónach. Ide zvyčajne o bezplatné parkovanie v centre, no časovo limitované – na jednu až dve hodiny. „Disc parking“ zaviedli v Paríži už v roku 1957, a potom sa rozšírilo po celej Európe ako regulácia času parkovania vozidiel v centre. V modrých zónach vo Francúzsku môžete parkovať bezplatne jednu hodinu v určených časoch.

Ďalšou možnosťou regulácie vstupu vozidiel do vyťažených centier miest sú fyzické zábrany. Od roku 2001 investoval Paríž 15 miliónov eur do výstavby takmer 335-tisíc výsuvných stĺpikov. Tie zabraňujú vstupu vozidiel, zároveň umožňujú vstup pohotovostným či zásobovacím vozidlám. V Mníchove pomohlo platené parkovanie znížiť podiel ciest autom zo 44 percent na 32 percent. A približne 27 percent dochádzajúcich za prácou prešlo na iný spôsob dopravy. V Amsterdame sú napríklad záchytné parkoviská, kde ľudia platia iba 1 euro za 24 hodín, ak zaparkujú po desiatej hodine ráno. Sú to parkoviská najmä pre turistov a návštevníkov. Následne musia cestovať do centra hromadnou dopravou.

V európskych mestách myslia aj na životné prostredie. Niektoré kategórie vozidiel sú zakázané v centrách miest na základe ich úrovní emisií, napríklad v Berlíne, Londýne, Miláne. Ide najmä o staršie dieselové typy vozidiel.

Podľa najnovšej správy medziodborovej organizácie London Councils regulácia parkovania pomáha londýnskej ekonomike, rieši premávku, zlepšuje kvalitu ovzdušia a bezpečnosť na cestách, a tiež znižuje preťaženie ciest. Pre ilustráciu, každý deň sa v Londýne uskutoční približne 9,6 milióna ciest autom alebo taxíkom. Vďaka financiám získaných z parkovania môžu napríklad seniori a zdravotne postihnutí ľudia bezplatne cestovať vo verejnej doprave. Ide o takzvané Freedom pass. Pridaná hodnota parkovacích služieb sa odhaduje na 3,58 miliardy GBP ročne. Budúcnosť parkovania v Londýne vidí organizácia London Councils najmä v zavedení technológie na zabezpečenie bezproblémového zaparkovania pomocou aplikácie pre smartfóny a parkovacie senzory, ktorá vyhodnotí situáciu a vodičom poskytne presné informácie, kde je voľné miesto.