Pandémia koronavírusu siahla na príjmy najmä nízkopríjmovým zamestnancom

Redakcia FinReport 19.12.2020

Poslať

Koronakríza a následný hospodársky prepad v dôsledku protipandemických opatrení viedli k zníženiu pracovných miest a okresávaniu platov. Európsky štatistický úrad Eurostat hovorí o 5-percentnom medziročnom znížení mediánového príjmu v krajinách Európskej únie. Na Slovensku je toto zníženie zhruba 2-percentné, pričom najviac poškodené sú nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.

Foto: unsplash

Čím nižší príjem, tým horšie dôsledky koronakrízy

„Nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, kam sa zaraďujú ľudia s minimálnou mzdou na úrovni 580 eur v hrubom a ľudia so životným minimom vo výške 215 eur mesačne, najviac pocítili vplyv koronakrízy. Mnohí totiž vykonávali sezónne práce v reštauračných a hotelových zariadeniach, a v priemysle, kde sa v ostatných mesiacoch znižovala výroba,“ hovorí analytička spoločnosti FinGo.sk Lenka Buchláková.

Podľa nej mnohí z týchto ľudí buď prišli o prácu, alebo sa im znižovali platy. Podľa prepočtov sa práve tejto skupine zamestnancov znížili od začiatku pandémie príjmy v priemere o takmer 10 %.

Ako uviedla ďalej, vplyv koronakrízy je veľmi nerovnomerne rozložený medzi členskými štátmi Európskej únie (EÚ) a je zvlášť silný pre najzraniteľnejšie skupiny pracujúceho obyvateľstva. Osoby s nízkymi príjmami majú straty 3- až 6-krát väčšie ako osoby s vysokými mzdami, a to až v polovici členských štátov EÚ, vrátane Slovenska.

V rámci krajín V4 sme si pohoršili najviac

„Kým nízkopríjmovým skupinám sa znížili platy najvýraznejšie, napríklad ľuďom s priemernou hrubou mzdou 1 113 eur v posledných mesiacoch klesli mzdy o približne 6 % a ľudia s nadštandardnými príjmami si pohoršili len o necelé 4 %,“ dopĺňa L. Buchláková.

V tomto smere sme si pohoršili najviac v rámci krajín V4. Najmenej platovo utrpeli Maďari. V priemere sa im platy znížili len o 3 %, nízkopríjmoví ľudia si pohoršili o 4 %.

Najviac zarábajú Dáni, najmenej Bulhari

Slovenskí zamestnanci majú mzdy na úrovni 41 % priemeru EÚ. Najvyššie hodinové mzdy majú Dáni, kde platy dosahujú úroveň 176 % priemeru EÚ. V Írsku je to 155 %, v Luxembursku 148 % a vo Švédsku 136 %. Medzi krajiny s vyššími platmi, ako vo zvyšku EÚ, patrí aj Nemecko (118 %), Francúzsko (110 %), Taliansko (94 %) či Španielsko (73 %). Najhoršie sú na tom Bulhari, kde platy dosahujú len pätinu priemeru EÚ.

Na Slovensku sa v posledných rokoch výrazne zvyšovala minimálna mzda. Aktuálne predstavuje 580 eur, vďaka čomu sa Slovensko tento rok zaradilo na 15. miesto v rámci EÚ. Spomínané Bulharsko má najnižšiu minimálnu mzdu vo výške 312 eur. Medzi krajiny, ktoré minimálnu mzdu zavedenú nemajú, patrí Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko.

„Zaujímavosťou je, že rozdiely v minimálnych mzdách v členských štátoch EÚ sú po zohľadnení rozdielov v cenovej hladine podstatne menšie ako vlani. Minimálna mzda v členských štátoch s nižšou cenovou hladinou sa pri vyjadrení parity kúpnej sily relatívne zvýšila a, naopak, relatívne nižšia je v členských štátoch s vyššími cenovými hladinami,“ uzatvára analytička.