Pandémia koronavírusu na európskom pracovnom trhu zasiahla viac mužov ako ženy. Na Slovensku je to naopak

Foto: Redakcia

Pandemickým trendom je zamestnávanie na dočasné zmluvy

„Takmer všetky členské štáty Európskej únie (EÚ), s výnimkou Poľska, Luxemburska, Malty a Grécka, od začiatku pandémie zaznamenali pokles miery zamestnanosti. Pokles o viac ako 2 percentuálne body registrujú v Španielsku, Estónsku a Litve,“ konštatuje ekonomická analytička spoločnosti FinGO.sk Lenka Buchláková.

Podľa nej sa výrazne do popredia dostalo aj takzvané zamestnávanie na dočasné zmluvy, ktoré vlani predstavovalo 10,6 % z celkovej zamestnanosti v krajinách EÚ. Ženy majú výrazne vyšší podiel na takomto type pracovných zmlúv ako ich mužskí kolegovia.

Na Slovensku ženám klesla zamestnanosť aj príjmy

„Opačná situácia je na Slovensku, kde v čase koronakrízy viac strádali ženy ako muži. Ženy prevládajú viac v odvetviach, ktoré nie sú viazané na hospodárske cykly, ako sú napríklad zdravotníctvo a vzdelávanie. Súčasná kríza verejného zdravia však výrazne ohrozila zamestnancov v maloobchode, cestovnom ruchu aj v reštauračných a pohostinských službách,“ tvrdí analytička.

Ako uviedla ďalej, kríza zasiahla aj slobodné matky, ktoré sú odkázané na jeden príjem. Svoje urobili aj zatvorené školy, čo si od nich vyžaduje plnú starostlivosť o deti. To všetko im znížilo zdroje príjmov. „Pokles zamestnanosti žien na Slovensku je na úrovni 1,9 percentuálneho bodu, pričom platy žien sa od začiatku pandémie znížili o viac ako 7,5 %,“ hovorí L. Buchláková.

Viac ako 200-tisíc ľudí zarába len minimálnu mzdu

Počas pandémie pribudli aj ľudia, ktorých príjmy sa dostali na hranicu minimálnej mzdy, ktorá je v tomto roku na úrovni 623 eur. Aktuálne je na Slovensku viac ako 218-tisíc ľudí poberajúcich „minimálku“. Nízkopríjmové skupiny totiž utrpeli koronakrízou najviac, pretože mnohí ľudia vykonávali sezónne práce v ubytovacích a reštauračných zariadeniach či v kultúre.

Ľudia, ktorí na Slovensku pracujú za minimálnu mzdu, majú najvyššie zastúpenie v upratovacom a pomocnom personáli (25 %), v ubytovacích a reštauračných zariadeniach (16 %), v kultúre (16 %), osobných službách (16 %), poľnohospodárstve (15 %) a maloobchode (13 %). Okresávanie platov na Slovensku spôsobilo, že sa do tejto platovo ohodnotenej kategórie prepadlo viac ľudí.

Vplyv koronakrízy pociťovali nízkopríjmoví zamestnanci aj v iných krajinách, ale o čosi menej ako na Slovensku. V EÚ sa im znižovali platy v priemere do 5 %. Najvyššiu „minimálku“ poberajú ľudia v Luxembursku (2 142 eur), Írsku (1 656 eur), Holandsku (1 636 eur), Belgicku (1 594 eur), Nemecku (1 584 eur) a Francúzsku (1 539 eur).