Osobný bankrot na Slovensku: Benevolentný systém bez kontroly

Foto: Shutterstock

Osobný bankrot na Slovensku: Benevolentný systém bez kontroly

Na Slovensku môže osobný bankrot vyhlásiť každý, kto je platobne neschopný, čo znamená, že nie je schopný splácať aspoň jeden zo svojich dlhov po dobu viac ako 180 dní. Taktiež musí mať aspoň jednu exekúciu, ktorá trvá dlhšie ako rok a zároveň žije alebo má rodinné väzby na Slovensku. Z hľadiska úspešného splatenia dlhu je najdôležitejšou podmienkou poctivý zámer dlžníka. Poctivý zámer dlžníka znamená, že sa dlžník snaží riešiť svoju situáciu – hľadá si prácu, pracuje, alebo má iné príjmy. Dôležitá je taktiež spolupráca a komunikácia s veriteľom.

„Ako najväčší problém vnímame fakt, že momentálne dlžník nemusí preukazovať ochotu aktívne riešiť svoje dlhy. Väčšina dlžníkov si pri osobnom bankrote vyberie riešenie prostredníctvom konkurzu. Ak dlžník v konkurze nedisponuje žiadnym majetkom, veriteľ nedostane nič. Riešením by bolo primárne využívanie splátkového kalendára, pri ktorom je potrebné uhradiť minimálne 30 % z dlhu. Splátkový kalendár sa však využíva len pri minime osobných bankrotov,“ tvrdí prezident ASINS Martin Musil.

Na Slovensku tak máme extrémne vysoký podiel osobných bankrotov, z ktorých veritelia nezískajú ani euro. „Slovenský model je veľmi benevolentný. Umožňuje oddlženie takmer pre každého bez dôkladného preverenia príjmu alebo splácania. Nedostatočná kontrola tak spôsobuje, že systém je zneužívaný a nevedie k splácaniu dlhov,“ dopĺňa viceprezident ASINS, Pavol Jakubov.

Ako funguje osobný bankrot u našich susedov?

Osobný bankrot v Českej republike môže využiť osoba, ktorá má aspoň dvoch veriteľov s nesplatenými dlhmi a nie je schopná tieto dlhy vyrovnať po dobu dlhšiu ako 30 dní. Proces osobného bankrotu trvá štandardne 3 roky.

Na rozdiel od Slovenska, v Českej republike sa poctivý zámer dlžníka skutočne skúma. Počas osobného bankrotu tak musí dlžník vynaložiť všetko úsilie na splácanie svojich dlhov. Dlžník je tiež chránený prostredníctvom nezabaviteľného minima, alebo sumy, na ktorú sa mu nemôže siahnuť. Táto suma sa odvíja od životného minima a štandardných nákladov na bývanie.

Podstatným rozdielom medzi krajinami je priebežná kontrola poctivého zámeru dlžníka. V Česku musí dlžník hlásiť mimoriadne zárobky a každých 6 mesiacov predkladať prehľad svojich príjmov.

Je však dôležité dodať, že aj v Česku boli postupne zavedené zmeny, ktoré sú v prospech dlžníkov. 1.10. bola schválená novela, ktorá skracuje dĺžku oddlženia z doterajších 5 rokov na 3 roky a ruší povinnosť dlžníka splatiť minimálne 30 % z celkového dlhu. Aj napriek tomu je český systém nastavený lepšie ako slovenský a splácanie dlhov funguje.

„V Česku sa pri osobnom bankrote vyžaduje trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je potrebné preukázať poctivý zámer a ochotu uhradiť aspoň časť svojich dlhov. Dlžník je počas tohto obdobia priebežne kontrolovaný a každých 6 mesiacov vykazuje prehľad svojich príjmov. Cieľom je tak zabezpečiť primeranú ochranu nárokov veriteľa s prihliadnutím na príjem dlžníka,“ uzatvára viceprezident ASINS Pavol Jakubov.