Olympiáda Milano–Cortina 2026: keď sa zlato nezbiera len na snehu, ale aj v účtovných výkazoch

Foto: Olympics

Menej betónu, viac Excelu

Na rozdiel od megalomanských hier minulosti (Peking, Soči či Rio) stavila talianska kandidatúra na model rozptýlených hier. Súťaže sa konajú vo viacerých mestách severného Talianska, často v už existujúcich športoviskách. Menej nových stavieb znamená nižšie kapitálové výdavky – a najmä menšie riziko tzv. white elephants, teda štadiónov, ktoré po olympiáde nikto nepotrebuje.

Z finančného pohľadu ide o posun od prestížnych, ale stratových projektov k návratnosti investícií a dlhodobej využiteľnosti infraštruktúry. Olympiáda sa tak približuje skôr logike private equity než štátneho „monumentalizmu“.

Kto to platí – a kto na tom zarába?

Rozpočet hier je rozdelený medzi verejný sektor (štát, regióny, mestá) a súkromných partnerov. Kľúčovú úlohu zohrávajú:

• developerské projekty v Miláne (najmä premena bývalých priemyselných zón),
• dopravná infraštruktúra v Alpách,
• energetika a ESG riešenia, keďže organizátori deklarujú „najzelenšie zimné hry v histórii“.

Pre investorov ide o zaujímavý mix: krátkodobé príležitosti v stavebníctve a službách, ale aj dlhodobé výnosy z realít, turizmu a mobility. Olympiáda tu funguje ako akcelerátor projektov, ktoré by sa inak realizovali o 5–10 rokov neskôr – alebo vôbec.

Turizmus ako skrytý víťaz

Zatiaľ čo športové výsledky sú neisté, jedno je pomerne jasné: značka „Milano–Cortina“ má globálny marketingový potenciál. Kombinácia luxusného Milána a alpských stredísk oslovuje inú klientelu než tradičné zimné hry.

Pre hotely, gastronomický sektor, letecké spoločnosti aj lokálnych podnikateľov ide o dlhodobý prílev dopytu, nie len dvojtýždňový peak. Ak sa podarí udržať kvalitu služieb, olympiáda môže fungovať ako trvalý „brandingový event“ pre celý región.

Riziká, ktoré sa nedajú obísť

Aj najlepšie finančné plány však majú slabiny. Medzi hlavné riziká patria:

• prekročenie rozpočtov (klasika pri veľkých podujatiach),
• inflačné tlaky v stavebníctve,
• politické zásahy a zmeny priorít,
• otázka, či deklarovaná udržateľnosť obstojí aj v praxi, nie len v prezentáciách pre investorov.

Z pohľadu verejných financií bude kľúčové, či sa hry zapíšu ako rozumná investícia – alebo len ako ďalšia položka v zozname „dobrých úmyslov s drahou realizáciou“.

Olympiáda ako test pre Európu

Milano–Cortina 2026 nie je len o športe. Je to test, či Európa dokáže organizovať globálne mega-podujatie bez dopadu na verejné financie. Ak sa model rozptýlených hier osvedčí, môže sa stať precedensom pre budúce olympiády – a zároveň signálom pre investorov, že aj veľké verejné projekty sa dajú robiť s rozumom.

A to je možno najzaujímavejšia medaila, o ktorú sa v Taliansku hrá.