Októbrová inflácia na úrovni 5,1 % je najvyššia za posledných 13 rokov
Štatistický úrad SR zverejnil októbrový vývoj cien tovarov a služieb. Spotrebiteľské ceny sa medzimesačne, teda oproti septembru 2021, zvýšili o 0,6 %. Na medziročnej báze prišlo k nárastu cien až o 5,1 %, čo predstavuje oproti predchádzajúcim mesiacom ďalšie zrýchlenie tempa zdražovania. Inflácia tak zároveň dosiahla maximum od októbra 2008, teda trinásťročné maximum.
Foto: Shutterstock
Najviac zdraželi pohonné látky
Medziročne, teda v porovnaní s októbrom 2020, najviac zdraželi ceny v doprave, a to o 14,0 %. Stalo sa tak pod vplyvom nárastu cien pohonných látok, a to až o vyše 28 %. Výrazný nárast cien bol evidovaný aj v oblasti reštaurácie a hotely (o 12,2 %), a to v dôsledku zmien vo financovaní obedov na základných školách. Ceny v položke závodných jedální tak medziročne vzrástli až o tretinu.
V októbri si však Slováci medziročne priplácali aj za alkoholické nápoje a tabak a to o 8,0 %. Dôvodom boli tabakové výrobky, ktoré si nárast cien o vyše 15 % pripísali na svoje konto kvôli vyššej spotrebnej dani. Drahší ako vlani však bol aj alkohol, najmä destiláty a víno. Nasledovali ceny v oblasti pošty a spoje s nárastom o 6,4 % kvôli vyšším cenám telefónnych služieb.
Najviac platíme za jedlo a najmä za bývanie
Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny im totiž ukrajujú z ich nákladov približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o štvrtinu celkových výdavkov. Aj preto sú na ich vyššie ceny spotrebitelia citlivejší. Tempo zdražovania v októbri mierne spomalilo v oblasti potravín a nealkoholických nápojov. V prípade bývania však prišlo k zrýchleniu cenového rastu. Tak či tak sa obe tieto oblasti vďaka svojmu mohutnému zastúpeniu na celkovej inflácii výrazne podpísali pod jej nárast.
Prečo zdraželi aj potraviny
Kým počas prvých piatich mesiacov tohto roka boli potraviny medziročne lacnejšie o približne jedno percento, momentálne je to už inak. V septembri si Slováci za potraviny a nealkoholické nápoje priplácali medziročne viac o 4,2 %, v októbri stále o výrazných 3,9 %. Medziročne platili zákazníci v obchodoch viac najmä za oleje a tuky (o 11,9 %), zeleninu (o 10,3 %), ovocie (o 5,5 %), mlieko a syry (o 4,0 %), chlieb a obilniny (o 3,6 %), ale aj za mäso (o 2,7 %).
Zvyšovaniu cien potravín na Slovensku nasvedčovali viaceré indikátory, ktoré sú zväčša predzvesťou vývoja cien potravín aj na pultoch v našich obchodoch. Ide nielen o vývoj cien agrokomodít na svetových trhoch, ale aj o vývoj indexu FAO (svetového indexu cien potravín), ktorý v posledných mesiacoch dosahoval rekordne vysoké úrovne.
Dôvodov, prečo potraviny dražejú, je viacero. Pri cenách potravín je vždy dôležité počasie s vplyvom na úrodu – najmä rastlinného pôvodu. To má následne vplyv aj na živočíšnu výrobu, to znamená na chov zvierat, pretože je potrebné ich kŕmiť. Neprospieva tak príliš veľké sucho a ani to, keď ho vystrieda prívalový dážď. Stav úrody sa vždy premietne do vývoja cien agrokomodít na burzách, a skôr ci neskôr sa to ukáže aj na cenovkách v obchodoch u nás.
Ďalším dôvodom je rastúca cena ropy a pohonných látok. Potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť. V prípade mäsa svoju rolu stále zohrávajú mory, ktoré postihujú chovy zvierat. Naši potravinári a obchodníci však upozorňujú aj na opatrenia štátu – na vyššie príplatky za nadčasy a prácu cez víkend či na vyššiu minimálnu mzdu, ktorých rast sa odráža aj na cenovkách potravín v obchodoch. Obchodníci upozorňujú zároveň aj na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení – v súvislosti s pandémiou.
Vyššie náklady pociťujú potravinári aj kvôli ekologizácii výroby, zavádzaniu nových technológií či drahším obalovým materiálom. Nepochybne sa celého tohto segmentu dotýkajú aj vyššie ceny energií. Rastu cien takpovediac „praje“ aj pretrvávajúci dopyt spotrebiteľov po potravinách. Ľudia ich majú kde nakupovať (a rovnako to bolo aj počas každej vlny pandémie) a ukazuje sa, že ich majú aj za čo nakupovať (výrazný nárast úspor v bankách).
Trápi nás aj intenzívna surovinová kríza
Aj na Slovensku je už niekoľko mesiacov etablovaný pojem „surovinová kríza“, ktorý súvisí s nedostatkom surovín a vstupných materiálov potrebných pre ďalšie spracovanie. Veľmi dobre ho už poznajú v stavebníctve, automobilovej výrobe, vo výrobe elektroniky či papiera, ale aj v iných priemyselných odvetviach. Dopyt po surovinách, dlhá čakacia lehota či oneskorená finalizácia mnohých produktov tak na trhu spôsobujú pretlak dopytu nad ponukou, čo má za následok zdražovanie. Globálny nedostatok surovín je ovplyvnený pandémiou COVID-19. Tá už vyše roka ovplyvňuje výrobu a systém dodávateľských reťazcov.
Čo nás čaká v blízkej budúcnosti
Kým v januári dosahovala inflácia úroveň 0,7 %, v máji spoľahlivo prekročila 2 % a aktuálne v októbri dosiahla úroveň 5,1 %. Celoročnú infláciu pre tento rok tak očakávame na úrovni okolo troch percent. Predpokladáme, že tempo zdražovania do konca roka ešte zrýchli v prípade potravín a nealkoholických nápojov, pričom na prelome rokov 2021 a 2022 si za ne budeme priplácať navyše cca 5 %.
V prvom štvrťroku 2022 by inflácia potravín mohla atakovať úroveň 6 %. Počas nasledujúcich mesiacov budú naďalej medziročne drahšie tabak, pohonné látky či stavebný materiál. Kým v tomto roku sú energie (elektrina, plyn a teplo) medziročne lacnejšie, v roku 2022 sa tento trend otočí, a to pod vplyvom rastúcich cien energií na svetových trhoch. Slovákom tak náklady na bývanie v budúcom roku vzrastú aj z dôvodu vyšších cien elektriny a plynu.
Vplyv inflácie na úspory
Inflácia valcuje úroky na bankových vkladoch už piaty rok po sebe. Počas posledných štyroch rokov inflácia na Slovensku vždy prevýšila úroveň úrokovej miery, ako na bežných účtoch, tak aj na termínovaných vkladoch. Kým priemerné sadzby na vkladoch s dohodnutou dobou splatnosti od 1 do 2 rokov boli okolo jedného percenta ročne, v prípade bežných účtov, teda vkladov splatných na požiadanie, išlo o ešte nižšiu úroveň v okolí nuly.
Rast cien tovarov a služieb sa v rokoch 2017 až 2020 pohyboval v rozmedzí 1,3 až 2,7 %. Ani v tomto roku to nebude inak, pretože nami očakávaná inflácia na úrovni troch percent opäť spoľahlivo prevýši úrokové miery bankových vkladov. V prípade bežných účtov aj naďalej očakávame úroky pohybujúce sa v okolí nuly, pri termínovaných vkladoch do jedného percenta.
Mzdová kalkulačka
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Kalkulačka tehotenskej dávky
Kalkulačka materskej dávky
Kalkulačka rodičovského bonusu
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka dôchodkového veku
Kalkulačka vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Porovnanie zdravotných poisťovní
2024
Finanční agenti
Kryptomeny
Unicef
Zamestnanie
SPRAVODAJSTVO
Najčítanejšie
- 1.Veľkonočné sviatky klopú na dvere a s nimi aj obmedzené možnosti nakupovania počas voľných dní
- 2.Otravné telefonáty sa stanú minulosťou. Predvoľba (0)888 znamená, že ide o marketingový hovor
- 3.Ktorý sprostredkovateľ má najviac podriadených finančných agentov a ktorý si vlani najviac polepšil?
- 4.J&T ARCH sa stal najväčším fondom v Česku a na Slovensku
- 5.Ako postupovať pri dopravnej kolízii a ako si uplatniť škodu v poisťovni?