Foto:Shutterstock

Čo je to švarcsystém

Švarcsystém je nelegálna pracovná prax, ktorá spočíva v tom, že zamestnávateľ sa vyhýba zákonným povinnostiam spojeným so zamestnávaním pracovníkov na hlavný pracovný pomer. Pracovníci sú namiesto toho formálne registrovaní ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), alebo externí dodávatelia služieb.

Práca na živnosť, maskujúca pracovný pomer, sa v bývalom Česko-Slovensku udomácnila v 90. rokoch minulého storočia a v rôznych obmenách sa s ňou stretneme všade, od stavebníctva, IT sektora až po administratívu.

Podľa analýzy Najvyššieho kontrolného úradu SR sa počet fiktívnych živnostníkov za ostatných desať rokov zvýšil z 84-tisíc na takmer 110-tisíc. Je to však len odhad. Nie je totiž ľahké posúdiť, kedy ide o zastretý pracovný pomer a kedy o oprávnenú živnosť.

Znaky závislej práce

„Rozhodujúce je to, či činnosť, ktorú živnostník vykonáva, má znaky závislej práce,“ uvádza odborník na pracovné právo z advokátskej kancelárie FAIRSQUARE Marián Mészáros. Zákonník práce už od roku 2007 stanovuje, že závislá práca sa môže vykonávať výlučne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, napríklad v štátnozamestnaneckom pomere, dohode o brigádnickej práci študenta, či na základe iných obdobných dohôd.

„Závislá práca nemôže byť vykonávaná v obchodnoprávnom vzťahu, teda na základe rôznych rámcových zmlúv, zmlúv o spolupráci a podobne,“ prízvukuje odborník s tým, že kontrolné orgány skúmajú to, či práca živnostníka nespĺňa parametre závislej práce. Pre ňu je charakteristický podradený vzťah zamestnanca a zamestnávateľa.

„Práca musí byť vykonávaná osobne zamestnancom, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Pokiaľ sú všetky tieto znaky splnené, musí osoba vykonávať svoju činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, inak môže byť takáto činnosť posúdená ako nelegálna práca a zamestnávateľ sa môže dopúšťať nelegálneho zamestnávania,“ upozorňuje M. Mészáros.

Problém riešia aj v Česku

Problém s maskovaním závislej práce formou živnosti majú aj v Českej republike. Štátny úrad inšpekcie práce ČR uložil v roku 2023 za túto činnosť pokutu v 296 prípadoch. Oproti predchádzajúcemu roku to predstavuje nárast o 25 %.

Pokuty v Česku sú v porovnaní so Slovenskom oveľa vyššie. Pokuta pre právnickú osobu môže dosiahnuť až 400-tisíc eur a od 1. januára 2024 je možné tak fyzickej, ako aj právnickej osobe uložiť zákaz činnosti až na dva roky. Pokuta pre zamestnanca môže byť uložená až do výšky 4-tisíc eur.

„Zákonník práce ani zákon o zamestnanosti nevylučujú spoluprácu na základe iných zmlúv, ale podmienkou je, že na základe nich nie je vykonávaná práca naplňujúca znaky a podmienky závislej práce,“ vysvetľuje advokátka z českej pobočky advokátskej kancelárie FAIRSQUARE Klára Rücklová.

Podľa nej je možné plniť napríklad jednorazové (ale aj opakujúce sa) zákazky, pri ktorých dodávateľ vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť dodáva výsledok, pričom dodávateľ takto spravidla poskytuje služby viacerým firmám. „Často ide napríklad o daňových poradcov, externých účtovníkov, advokátov alebo iné odbory poradenstva. Firmy si tieto služby tzv. outsourcujú,“ uzatvára odborníčka.