V súčasnosti stačí, ak potenciálny zákazník napríklad na webovej stránke spoločnosti súhlasí s ukladaním a spracovaním takzvaných cookies. Samotné používanie služieb sa dá považovať za súhlas. Pomocou systémových nástrojov je tak spoločnosť oprávnená zaznamenávať údaje o všetkých webových lokalitách, ktoré používateľ navštívi. Pokročilejšie systémy dokonca dokážu rozpoznať aj iné webové lokality, ktoré konkrétny subjekt navštevuje. Tu sa už spoločnosti pri sledovaní aktivity potenciálnych zákazníkov dostávajú na hranu. Spracovanie osobných údajov sa v takýchto situáciách v podstate dostáva do konfliktu s právom na súkromie. Práve takýmto stretom by malo zabraňovať nové európske nariadenie GDPR, teda General Data Protection Regulation, ktoré nadobudne platnosť už od 25. mája 2018.

Ochrana osobných údajov však nie je nový pojem, v legislatíve je, samozrejme, zakotvená už aj v súčasnosti. Aktuálne ju vymedzujú v podstate štyri normy:

• Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 46 (95/45/ES) o ochrane jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov a voľnom pohybe takýchto údajov z 24. októbra 1995.
• Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon je v platnosti od 1. júla 2013, pričom bol novelizovaný 15. apríla 2014 novelou zákona č. 84/2014 Z. z.
• Predpis č. 165/2013 Z. z. vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o skúške fyzickej osoby na výkon funkcie zodpovednej osoby.
• Predpis č. 164/2013 Z. z. vyhláška Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky o rozsahu a dokumentácii bezpečnostných opatrení, ktorá bola 1. mája 2014 novelizovaná novelou vyhlášky č. 117/2014 Z. z.

Tento právny stav bude účinný do 24. mája budúceho roka. Po danom termíne sa legislatívne prostredie zmení. Ochranu osobných údajov bude upravovať predovšetkým:

• Samotné GDPR, teda Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov a
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2016/680 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov.

Nariadenie GDPR ešte legislatívne dopĺňajú ďalšie európske právne akty, sú nimi:

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o rešpektovaní súkromného života a ochrane osobných údajov v elektronických komunikáciách.
• Smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii 2016/1148.

Právny rámec, okrem európskych noriem, bude tvoriť aj nový národný zákon o ochrane osobných údajov, ktorý bude účinný od  25. mája 2018. Tento zákon je aktuálne v medzirezortnom konaní. Konečné znenie zákona by podľa predpokladov mohlo byť známe začiatkom roka 2018.

Aj napriek tomu, že doposiaľ nejestvuje presné znenie novej slovenskej legislatívy, je vhodné začať s prípravou na prichádzajúce zmeny. Obsah GDPR sa už meniť nebude, je na každej členskej krajine, akou formou sa nariadeniu prispôsobí a zostaví vlastné znenie zákona na ochranu osobných údajov.

Už dnes je jasné, že všetky spoločnosti, ktoré pracujú s osobnými údajmi, budú musieť zaviesť a nastaviť opatrenia súvisiace s bezpečnosťou v rámci ochrany osobných údajov. Povinnosti sa budú týkať všetkých firiem, ktoré majú zamestnancov, spolupracovníkov, klientov či zákazníkov V prípade nedodržania nariadenia či chystaného zákona môže byť subjektu vystavená vysoká pokuta. Tá sa môže vyšplhať do výšky 20 miliónov eur, v prípade podniku do výšky 4 % celkového svetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok. Záleží na tom, ktorá suma bude vyššia.

Nepredpokladáme, že Úrad na ochranu osobných údajov bude vystavovať likvidačné pokuty každému, kto nepreukáže kompletnú dokumentáciu k agende ochrany osobných údajov.

Podľa údajov úradu sa v predchádzajúcom roku vyzbieralo v súlade so zákonom č. 122/2013 na pokutách 80 000 eur. Stále platný zákon  však v porovnaní s GDPR vytyčuje maximálnu výšku pokuty na stonásobne nižšiu sumu.

Slovenská republika má v súčasnosti nastavený relatívne vysoký štandard  ochrany osobných údajov. V tejto oblasti Slovensko patrí dokonca medzi popredné krajiny EÚ. Domnievame sa preto, že prechod na GDPR nebude na Slovensku takým šokom, ako napríklad v Českej republike, ktorá v oblasti ochrany osobných údajov v súčasnosti zaostáva.