Obavy z inflácie sa po dlhoročnom spánku opäť prebúdzajú

Foto: Shutterstock

Ekonómovia sa zhodujú, že úvodný šok z pandémie má jasné protiinflačné účinky. Spotreba sa totiž prepadla. Otázka však znie, čo príde v nasledujúcich povedzme dvoch-troch rokoch.

Inflácia môže rásť aj nemusí

Tu sa názory odborníkov rôznia. Jedni hovoria, že masívny nárast peňazí v obehu dodávaných centrálnymi bankami a vládami sa pretaví do nárastu cien akcií a nafukovania bublín na realitnom trhu, ako to bolo v období po finančnej kríze. V reálnej ekonomike spotrebiteľov by sa to však podľa odhadov prejaviť nemuselo.

„Tak, ako počas kvantitatívneho uvoľňovania v minulých rokoch, sa totiž len malá časť peňazí dostane od centrálnych bánk cez komerčné banky k reálnym spotrebiteľom. Ceny tovarov zo spotrebného koša by v takom prípade zostali bez zásadnej zmeny,“ myslí si hlavný makro analytik Saxo Bank Christopher Dembik.

V obehu je príliš veľa peňazí

Iní ekonómovia však pripomínajú, že tentoraz sa k centrálnym bankám pridali aj ďalšie hybné sily. Ide napríklad o rastúci protekcionizmus, ktorý uprednostňuje domácu drahšiu produkciu pred lacnejším dovozom, najmä z Ázie.

Okrem toho sú tu vládne politiky zamerané na odstraňovanie nerovností, ktoré pumpujú peniaze vybraným sociálnym skupinám. Inflácia by preto podľa týchto názorov mohla čoskoro celosvetovo vyhupnúť nad dve percentá, čo sa považuje za hranicu zdravého rastu cien.

„Ekonómovia považujú za indikátor budúcej inflácie peňažnú zásobu M2. Pri pohľade na čísla vidíme, že doteraz nikdy v histórii, ani počas stagflácie v 70-tych rokoch, nebolo v obehu toľko peňazí ako práve teraz. Peňažná zásoba M2 je z dôvodu koronakrízy o 20 percent vyššia ako pred rokom,“ vysvetľuje možný nárast inflácie v blízkej budúcnosti Ch. Dembik.