O vyrovnanom štátnom rozpočte môžeme snívať ďalej

Foto: Ministerstvo financií SR

Štátny rozpočet bol schválený na začiatku decembra expresne rýchlo, avšak nie je to až takým prekvapením. V predvolebnom roku majú koaliční poslanci v parlamente väčšinu hlasov, a tak opozícii nechceli dať šancu na to, aby mohla rozpočet kritizovať. Nikto z koaličných partnerov sa nebude púšťať do kritizovania rozpočtu pred voľbami. A to najmä preto, že sa z neho budú platiť „predvolebné – sociálne balíčky“. Z analýz tretích strán je však jasné, že v rozpočte chýba riešenie príjmovej strany a započítanie niektorých nákladových položiek.

NBS očakáva trojnásobný deficit

„V minuloročnej analýze rozpočtu boli identifikované riziká v celkovej výške 0,7 % HDP. Aktuálne sa všetky riziká napĺňajú, niektoré dokonca vo väčšej výške, ako boli identifikované a celková bilancia rozpočtu by mala podľa scenára NBS dosiahnuť schodok 1,1 % HDP pre rok 2019,“ uvádza sa v analýze Národnej banky Slovenska (NBS).

Scenár NBS očakáva v roku 2020 deficit až 1,6 mld. eur (-1,6 % HDP), čo je o takmer 1,1 mld. eur viac než rozpočtovaný deficit Ministerstva financií SR. Napriek tomu, že vláda prezentuje cieľ hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom v rokoch 2021 a 2022, bližšie nešpecifikuje opatrenia, ako to chce dosiahnuť. Scenár NBS predpokladá na rok 2020 výrazne vyšší deficit štátneho rozpočtu Slovenska, keď odhaduje najmä vyššie čerpanie investícií a bežných výdavkov, ako aj menší objem príjmov z dividend, zavedenia eKasy a nanomarkerov.

Rozpočet na roky 2021 a 2022 vykazuje výrazné nedostatky, ktorých krytie zatiaľ nie je v návrhu rozpočtu zabezpečené. „Takýto výraznejší rozsah nešpecifikovaných opatrení bol naposledy prezentovaný v rozpočte na rok 2012. Zhoršenie plánovaného deficitu na roky 2019 a 2020 bude mať za následok aj nepriaznivejšie vyhodnotenie plnenia pravidiel Paktu stability a rastu,“ konštatuje NBS. 

Európska komisia dala nášmu rozpočtu zelenú

Úlohou Paktu stability a rastu je zabezpečiť zdravé verejné financie, ktoré sú predmetom spoločného záujmu všetkých členských štátov EÚ. Európska Komisia tvrdí, že návrhy rozpočtových plánov Nemecka, Írska, Grécka, Cypru, Litvy, Luxemburska, Malty, Holandska a Rakúska v roku 2020 sú v súlade s Paktom stability a rastu. V prípade návrhu rozpočtových plánov Estónska a Lotyšska sa konštatuje, že sú v zásade v súlade s Paktom o stabilite a raste v roku 2020.

„V prípade Belgicka, Španielska, Francúzska, Talianska, Portugalska, Slovinska, Slovenska a Fínska, predstavuje návrh rozpočtových plánov riziko nedodržania Paktu stability a rastu v roku 2020. Implementácia plánov týchto členských štátov by mohla mať za následok významnú odchýlku strednodobého rozpočtového cieľa,“ uvádza sa v správe Európskej komisie. V rámci kategórií krajín sme sa tak prepadli do najhoršej skupiny.  

Ministerstvo financií SR interpretuje správu pozitívnejšie. „Je to úplne pochopiteľné a vzhľadom na aktuálnu situáciu sme podobné hodnotenie komisie očakávali. Pokles ekonomického rastu, externé prostredie a množstvo ,predvolebnej´ legislatívy spôsobili, že rozpočet Slovenska na budúci rok nie je podľa Európskej komisie úplne v súlade s požadovanými pravidlami. Aj napriek tomu, komisia rozpočet akceptovala a dala mu zelenú. Stále máme zdravé verejné financie a ak sa neprejaví ,predvolebná kreativita´ poslancov Národnej rady, dosiahne budúcoročný deficit 0,49 % HDP,“ reagoval vo svojom vyhlásení minister financií Ladislav Kamenický.

Rozpočet skrýva riziká

Schválený štátny rozpočet sa nepozdáva ani Národnému kontrolnému úradu (NKÚ), ktorý je externou autoritou pre oblasť kontroly. „Hodnotíme návrh rozpočtu pesimisticky z viacerých dôvodov. Riziká vidí v oblasti daňových príjmov, pretože viaceré legislatívne zmeny, ktoré nie sú v rozpočte vyčíslené, znížia príjmy ešte viac, ako sa v návrhu uvádza. Aj výdavková oblasť rozpočtu skrýva množstvo rizík a je nepodložená analýzami, zdôvodňujúcimi potreby a účel použitia. Problémom môže byť krytie výdavkov spojených s dôchodkami, oddlžovaním univerzitných i fakultných nemocníc, ale aj nákladmi na nevyhnutnú rekonštrukciu havarijných úsekov hlavných cestných ťahov, či aktívnou podporou vzdelávania a výskumu,“ píše sa v správe NKÚ. Jeho predseda Karol Mitrík tvrdí, že tieto negatíva sa v konečnom dôsledku môžu premietnuť do vyššieho deficitu, ako naplánovalo ministerstvo financií. 

Problémy na európskych i svetových trhoch pravdepodobne spôsobia aj ďalšie spomalenie rastu slovenskej ekonomiky. Spomalenie nemeckého priemyslu sa odrazilo na našom hospodárstve už v posledných dvoch kvartáloch. Predpokladá sa, že domáci rast sa dostane len mierne nad 2 % HDP a rizikom pre verejný rozpočet je tiež stagnácia na slovenskom trhu práce. Na jednej strane tak máme spomaľujúcu ekonomiku, ktorá bude znamenať menší objem príjmov do rozpočtu (nižší objem vybraných daní), a na strane druhej, rast výdavkov spojených s predvolebnými balíčkami, ktoré zaťažia nákladovú stranu verejných financií.