November 1989 stál za to – stúpla životná úroveň, a to nielen z pohľadu cien

Foto: Unsplash

Za socializmu sa žilo lepšie - tvrdenie, ktorému verí významná časť obyvateľov Slovenska, je už v dnešnej dobe iba mýtom. „Keď v roku 2001 v prieskume Inštitútu pre verejné otázky až 61,9 % respondentov tvrdilo, že za socializmu sa žilo lepšie, mali sčasti pravdu. Dnes to už ani zďaleka neplatí, i keď niektoré prieskumy ukazujú podobné výsledky. Ako upozornili analytici Národnej banky Slovenska pri 30. výročí Novembra 1989, reálna úroveň priemernej mzdy dosiahla predrevolučnú hodnotu v roku 2006, priemernému dôchodku to trvalo do roku 2009. Napriek nasledujúcim krízam sa na tomto fakte nič nezmenilo, práve naopak,“ hovorí Marek Malina, analytik online investičnej platformy Portu.

Na to isté robíme menej

Potvrdzujú to aj prepočty socialistických a dnešných cien v porovnaní s priemernou mzdou v roku 1989 a dnes. Vyplýva z nich, že aktuálne z bežných tovarov pracujeme dlhšie iba na chlieb – v priemere 15 minút, pri priemernej mzde 1 654 eur (zdroj: ŠÚ SR, 2. kvartál 2025). V roku 1989 to bolo iba 9 minút pri mzde 3 090 Kčs (zdroj: NBS). Rovnako náročné je zarobiť si na liter čerstvého polotučného mlieka – dnes aj pred revolúciou to trvalo šesť minút. Ostatné tovary bežnej spotreby zlacneli, najväčší rozdiel je v elektronike. Napríklad, kým na farebný televízor sa robilo v roku 1989 vyše štyri mesiace, dnes je to 6,3 pracovného osemhodinového dňa.

Zdroj: Český štatistický úrad, Štatistický úrad SR, Národná banka Slovenska, prepočty Portu

„Obrovský rozdiel nie je iba v reálnych cenách tovarov, ale aj vo výbere, ktorý dnes spotrebitelia majú. Kým niekedy boli odkázaní na niekoľko produktov, pričom tie kvalitnejšie našli iba v Tuzexe, dnes majú na výber z desiatok či stoviek možností. A nejde iba o elektroniku, stačí si spomenúť, koľko druhov jogurtov bolo na pultoch obchodov vtedy a koľko je ich dnes. Štatistický úrad SR pri 30. výročí Novembra 1989 poukázal napríklad na to, že kým pred Nežnou revolúciou sa v štatistikách sledoval len jeden typ auta, po 30 rokoch to bolo 35 modelov. To platí aj dnes. Socialistická ekonomika bola ekonomikou nedostatkovou a ak by prežila do dnešných dní, s vysokou pravdepodobnosťou by sa na jej výkonnosti nič zásadné nezmenilo,“ upozorňuje Marek Malina.

Spotreba nie je všetko

Životná úroveň sa však nedá merať iba tým, koľko tovarov a služieb si dokážeme kúpiť za jednu výplatu. Okrem vyššej miery osobnej slobody, možnosti cestovať, žijeme dnes zdravšie a preto aj dlhšie. Stredná dĺžka života pri narodení dosiahla podľa Štatistického úradu SR v roku 2024 takmer 78,5 roka – 75 rokov u mužov a takmer 82 u žien. V roku 1989 to bolo 71,2 roka v priemere, u žien 75,4 roka, u mužov necelých 67. Zásadne sa pod tento vývoj podpísala približne štvrtinová dojčenská úmrtnosť a rovnako približne štvrtinové je dnes aj znečisťovanie životného ovzdušia. Zároveň to znamená, že je dôležitejšie myslieť na život v penzii a jej finančné zabezpečenie.

„Podobných príkladov, ktoré svedčia o náraste životnej úrovne, sa dá nájsť viacero. Presvedčenie, že za socializmu sa žilo lepšie, tak môžeme pripísať hlavne emóciám. V ostatnom čase spoločnosť zažila viacero kríz, dnes čelí konsolidácii, ktorá pozostáva zo značnej miery zo zvyšovania životných nákladov. Zväčšili sa aj príjmové rozdiely. Kým v nedostatkovej ekonomike si ľudia z rôznych spoločenských vrstiev mohli dovoliť kúpiť viac-menej to isté, dnes sú rozdiely vidieť na prvý pohľad. Aj preto v rôznych prieskumoch za socializmom banujú najmä ľudia s nižším vzdelaním z nižších príjmových skupín. Preto by malo byť úlohou štátu zvyšovať vzdelanostnú úroveň svojich občanov a to vrátane ich finančnej gramotnosti. Vo svete širokých možností sa totiž môžu cítiť stratení a nostalgicky spomínať na doby, keď bol svet jednoduchší a všetkým sa darilo približne rovnako zle,“ dodáva Marek Malina.