Nové zručnosti pre pracovný trh: Ako sa pripraviť na budúcnosť, ktorá už začala

Foto: Shutterstock

„Firmy na Slovensku dnes cítia výrazný tlak na adaptáciu – viac než 80 % z nich očakáva v priebehu najbližších piatich rokov výraznú premenu pracovných pozícií pod vplyvom automatizácie a umelej inteligencie,“ hovorí Zuzana Rumiz, prezidentka Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) a generálna manažérka ManpowerGroup Slovensko, a pokračuje. „Aj keď nálada na našom trhu práce je aktuálne pozitívna a zamestnávatelia plánujú nové nábory najmä v automotive, logistike, doprave a financiách, za týmito číslami sa skrýva zásadná výzva – ako udržať tempo s technologickými zmenami a pripraviť sa na budúcnosť práce, ktorá už prebieha.“

Schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam bude podľa personalistov kľúčová nielen pre zamestnancov, ale aj pre firmy. Tie, ktoré dnes investujú do rozvoja ľudí, budú mať výrazný náskok. Tie, ktoré zaspia, môžu čeliť nedostatku talentov a narušeniu svojho biznis modelu. „Definícia kvalifikovaného zamestnanca sa bude čoraz viac posúvať od formálneho vzdelania ku schopnosti adaptovať sa, učiť sa a efektívne spolupracovať s novými technológiami,“ upozorňuje Tomáš Kušmirek z personálnej agentúry TRANSFER Slovensko. Podľa jeho slov budú v najbližších rokoch rozhodujúce najmä digitálne zručnosti, ale aj schopnosť kriticky myslieť a riešiť problémy.

Prispôsobenie sa nestačí – treba predvídať

Zmeny na pracovnom trhu sa už dnes nedejú z roka na rok, ale z kvartálu na kvartál. Ich tempo sa zrýchľuje a mnohé firmy s nimi podľa odborníkov z APAS nestačia držať krok. Dôvodom je nielen technologická náročnosť, ale aj spôsob, akým sú dnes organizované ich interné procesy. „Z mojich skúseností vidím, že firmy síce vnímajú potrebu transformácie, no často ich brzdí nedostatok času a kapacít. Operatíva preváži nad strategickým plánovaním, chýbajú im jasné priority a vízia vzdelávania,“ hovorí Viera Bobáková z personálnej agentúry TRANSFER Slovensko. Podľa nej je kľúčové, aby sa vzdelávanie stalo prirodzenou súčasťou práce, nie výnimočnou udalosťou.

Moderná vzdelávacia kultúra: menej teórie, viac reality

Spolu s technológiami musí prejsť zmenou aj spôsob, akým sa učíme. Vzdelávanie založené na prednáškach či univerzálnych kurzoch dnes už nestačí. Firmy by mali ponúkať flexibilné a personalizované formáty, ktoré reagujú na reálne potreby zamestnancov. „Moderná vzdelávacia kultúra by mala byť prepojená s praxou. U nás sa napríklad osvedčil model, kedy interný kouč nielen sprevádza zamestnanca onboardingom, ale stará sa aj o jeho individuálny rozvoj a vzdelávanie podľa jeho potrieb a tempa,“ vysvetľuje Bobáková.

Dôležité je totiž nielen to, čo sa učíme, ale aj ako. Online kurzy, mikroškolenia, koučing a prácu na konkrétnych projektoch považujú personalisti z APAS za najefektívnejšie formy rozvoja, a to aj v porovnaní s formálnym vysokoškolským vzdelaním.

Ktoré profesie sú najviac ohrozené?

Automatizácia sa dnes dotýka najmä rutinných, opakovateľných činností, ako sú administratíva, zákaznícke služby či jednoduché výrobné procesy. To však neznamená, že technológie nezasiahnu aj kvalifikovanejšie pozície. „Ohrozené sú aj niektoré IT profesie – napríklad programovanie. Dnes už existujú nástroje na tvorbu aplikácií bez potreby zásahu programátora. Ľudia v týchto odboroch by sa preto mali zamerať na zručnosti s vyššou pridanou hodnotou,“ upozorňuje Tomáš Kušmirek. To potvrdzuje aj Zuzana Rumiz: „Dopyt po technických talentoch stále prevyšuje ponuku, no súčasne rastie význam tzv. hybridných pozícií,  kde sa prepájajú technologické znalosti s komunikačnými a manažérskymi zručnosťami. Kto ich má, bude mať na trhu práce výhodu.“

Ako sa pripraviť na budúcnosť práce

Univerzálny recept neexistuje, práve preto je dôležité kombinovať rôzne prístupy. Kľúčom k úspechu je schopnosť učiť sa, prispôsobovať sa a využívať nové technológie vo svoj prospech. Táto potreba sa týka rovnako firiem, ako aj jednotlivcov. „Zavádzanie umelej inteligencie a nových technológií by nemalo byť jednorazovým projektom, ale súčasťou dlhodobého rozvoja firmy. Najlepšie výsledky prinášajú malé, opakovane testované kroky, ktoré umožňujú tímom prispôsobiť sa postupne,“ vysvetľuje Zuzana Rumiz.

Firmy, ktoré chcú obstáť v meniacej sa realite, by preto mali investovať do vzdelávania zamestnancov v oblasti AI a technickej gramotnosti, budovať internú vzdelávaciu kultúru prepojenú s reálnou praxou a súčasne podporovať rozvoj tzv. „nenahraditeľných“ zručností, ako je kritické myslenie, empatia, strategické uvažovanie či schopnosť viesť tím. „Nejde len o to, aby sa ľudia naučili používať nové nástroje. Potrebujú pochopiť, ako ich technológia ovplyvňuje, a naučiť sa s ňou efektívne spolupracovať. A práve v tom zohráva dôležitú úlohu firemné prostredie – budovanie kultúry firemného učenia by malo byť prirodzenou súčasťou práce a nie výnimkou, alebo príležitosťou uvoľniť sa na konkrétny deň zo svojich bežných povinností,“ dodáva Viera Bobáková.

Ani jednotlivci sa nemôžu spoliehať len na to, čo už vedia. Kombinácia technických a mäkkých zručností, schopnosť sledovať trendy v odbore a chuť učiť sa nové veci – to sú kľúčové predpoklady na udržanie sa v pracovnej kondícii. „Zamestnanci by mali byť pripravení opustiť svoju komfortnú zónu. Aj keď firma neponúka formálne vzdelávacie programy, existuje množstvo bezplatných možností – od online kurzov až po prácu na malých projektoch, ktoré umožnia získať nové skúsenosti,“ pripomína Tomáš Kušmirek.