Nová európska daň pre firmy môže zasiahnuť stovky slovenských podnikov

Foto: Shutterstock

Nový rozpočet EÚ: vyššie ambície, nové výzvy

Komisia počíta s rozpočtovým rámcom pre roky 2028–2034 s takmer dvoma biliónmi eur, čo má umožniť silnejšie financovanie strategických priorít Európskej únie. V centre pozornosti sú oblasti ako obrana, výskum a inovácie, digitálna transformácia, migrácia či posilnenie infraštruktúry v mene regionálnej kohézie. V návrhu sa zdôrazňuje nutnosť posilniť flexibilitu rozpočtu tak, aby EÚ mohla efektívne reagovať na neočakávané udalosti, od krízových situácií po geopolitické šoky.

K tomu však má prísť razantná reforma v spôsobe financovania. Európska Komisia navrhuje nové zdroje príjmov, ktoré by znížili závislosť rozpočtu výlučne na príspevkoch členských štátov.

Daň z obratu: nová položka s masívnym dopadom

Jedným z „najhlasnejších“ bodov návrhu je zavedenie tzv. „corporate resource for Europe“ – dane z obratu firiem s čistým ročným obratom nad 100 miliónov eur. Európska Komisia navrhuje, aby táto daň platila pre všetky veľké firmy, ktoré pôsobia v EÚ, aj keď ich centrála je mimo únie.

Výnos z tejto dane by mal byť priamym príjmom rozpočtu EÚ a podľa odhadov by mohol dosahovať približne 6,8 miliardy eur ročne.

Daň by mohla byť progresívna, čo znamená, že spoločnosti budú zdaňované podľa výšky obratu. Tie s najvyšším obratom preto zaplatia vyššiu sadzbu. Súčasťou návrhu je aj možnosť odpočítavať určité položky, čo by mohlo viesť k spravodlivejšiemu výberu dane medzi firmami s rôznou štruktúrou nákladov.

Dotkne sa to aj slovenských firiem

Medzi firmy na Slovensku, ktoré by mohla daň výrazne zasiahnuť, patria Volkswagen Slovakia, Kia Slovakia, Slovnaft, Všeobecná zdravotná poisťovňa, Slovenské elektrárne, Slovenský plynárenský priemysel či potravinový reťazec Lidl. Tieto podniky však predstavujú len časť trhu. Celkovo je na Slovensku identifikovaných približne 377 firiem s obratom nad 100 miliónov eur.

Navrhovaná daň má však aj určité výnimky. Nemala by sa týkať verejných a štátnych inštitúcií, neziskových či medzinárodných organizácií.

Daň z obratu však bude musieť získať jednomyseľnú podporu všetkých 27 členských štátov, čo podľa odborníkov v praxi môže byť prekážkou. Už teraz počíta Komisia s odporom zo strany štátov ako Nemecko, Švédsko, Holandsko, Fínsko či Rakúsko. Tie totiž patria medzi krajiny, ktoré do rozpočtu viac prispievajú než z neho čerpajú.

Rizikom je tiež to, že veľké firmy presunú výrobu alebo investície mimo EÚ, ak náklady spojené s daňou z obratu budú príliš vysoké. Prípadne nové daňové zaťaženie časť prenesú na spotrebiteľov vo forme vyšších cien. V oblastiach, kde sú marže nízke, tak môže daň výrazne ohroziť konkurencieschopnosť podnikov.

V neposlednom rade zostáva veľkou výzvou spravodlivé nastavenie systému. Keďže rovnaký prah obratu 100 miliónov môže mať rozdielny ekonomický dopad v krajinách s rozdielnymi platovými či prevádzkovými úrovňami.