NKÚ tvrdí, že štát spravuje zaistený majetok neefektívne

Foto: Shutterstock

Klesá najmä hodnota automobilov

„Úrad má v správe majetok na základe rozhodnutí súdov či prokurátorov s cieľom chrániť ho pred spreneverou, prevodom, stratou alebo poškodením počas trestného konania. Zaistený majetok môže v reálnom čase strácať hodnotu, štát môže mať pri jeho dlhodobej správe významné finančné náklady. Bez súhlasu vlastníka ho však nie je podľa platného zákona možné predať,“ konštatuje predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomír Andrassy.

Tento problém je podľa neho najvypuklejší pri zaistených motorových vozidlách, ktorých hodnota významne klesá. Úrad spravuje aj automobily, ktoré mali už pri zaistení veľmi nízku hodnotu. Stará sa aj o vozidlá zaistené ešte v roku 2021. Náklady na ich správu sú pritom pravdepodobne vyššie, ako môže byť výnos z ich prípadného predaja.

„Včasným predajom by sa dosiahol vyšší výnos a bezpochyby by sa vďaka tomuto kroku znížili náklady na správu zaisteného majetku. Slovenská legislatíva však kladie dôraz na osobitný význam majetku pre dotknutú osobu,“ pokračuje odborník.

Majetok evidujú v excelovských tabuľkách

Národná autorita pre oblasť externej kontroly pri výkone auditu narazila v štátnom úrade aj na nepresnú evidenciu zaisteného majetku, chýbajúce doložky vykonateľnosti rozhodnutí o jeho zaistení či využívanie bezpečnostných schránok bez platnej zmluvy.

Evidenciu zaisteného majetku vykonáva na úrade osem správcov, pričom údaje si vedú v jednoduchých excelovských tabuľkách. Keďže zákon taxatívne neurčuje, akým spôsobom má úrad viesť evidenciu, kontrolóri odporučili ministerstvu spravodlivosti v spolupráci s úradom pre zaistený majetok zabezpečiť digitalizáciu procesov, ktoré by umožňovali aj prípadné ohodnocovanie majetku.

Koľko zamestnancov, toľko dohodárov

Audit tiež ukázal, že úrad v rámci svojej pôsobnosti nerozlišoval náklady na svoju prevádzku a zvlášť náklady súvisiace so správou zaisteného majetku. Najvyššiu položku v rozpočte bežných výdavkov za celé kontrolované obdobie tvorili osobné náklady, napríklad v roku 2023 boli vo výške viac ako 845-tisíc eur.

Navyše úrad mal vlani popri 21 zamestnancoch v trvalom pracovnom pomere taký istý počet dohodárov. „Dohodári nie sú koncepčným riešením pre fungovanie štátnej inštitúcie. Celkové náklady na dohody za kontrolované obdobie (vrátane prvého polroka 2024) boli viac ako 206-tisíc eur,“ dodáva NKÚ