Niektorí ekonómovia vnímajú vysokú infláciu ako prechodný jav, ďalší sa obávajú, že tu s nami bude dlhšie

Foto: Shutterstock

Inflácia dosiahla svoje 13-ročné maximum

V septembri sa inflácia v eurozóne vyšplhala na svoje 13-ročné maximum a jej medziročný nárast dosiahol 3,4 %. „Na vine“ boli najmä ceny energií, ktoré poskočili o 17,4 %. Cenová hladina bez započítania potravín a pohonných hmôt sa zdvihla medziročne na 1,9 %. V USA ekonómovia očakávajú, že index spotrebiteľských cien (CPI) v septembri medziročne vyskočí na 4,2 %,  v krajinách G-7 odhadujú 2,84 %.

V porovnaní s predpandemickým priemerom z marca 2020, keď dosahoval 0,94 %, je to naozaj vysoko.  V troch popredných svetových ekonomikách – Spojené štáty, Nemecko a Kanada – je CPI medziročne vyšší ako 4 % a iba v Japonsku naďalej zostáva na nízkej úrovni.

Zaujímavosťou je, že hoci sa ceny ropy v roku 2011 pohybovali na úrovni okolo 100 dolárov za barel, pričom dnes sa dokázali vyštverať nanajvýš na 80 dolárov, priemerná inflácia pred desiatimi rokmi bola nižšia ako v súčasnosti. Vrchol dosahovala na úrovni 2,82 %.

V očakávaní návratu inflácie do normálu

Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) už pred mesiacom rozhodla, že bez ohľadu na výšku inflácie zachovajú doterajšie priaznivé podmienky financovania a nebudú zvyšovať úrokové sadzby. Podobne sa bude správať aj Národná banka Slovenska. Centrálne banky eurozóny sú totiž presvedčené, že inflačné tlaky sú len dočasné. Aj preto na rozdiel napríklad od Českej národnej banky a centrálnych bánk v Poľsku a Maďarsku, ECB a ani NBS neplánujú zvyšovať úroky.

„V nasledujúcich rokoch by sa inflácia mala u nás, aj v eurozóne vrátiť k nižším úrovniam. Naše prepočty vychádzajú z vyhodnotenia dôvodov pre súčasný vývoj, ale aj z očakávaní na komoditných trhoch. Podobné očakávania inflácie majú aj obchodníci a analytici vo veľkých finančných inštitúciách. Inflácia v eurozóne má dokonca klesnúť pod cieľ ECB,“ uvádza hlavný ekonóm NBS Michal Horváth.

Ekonomika eurozóny je stále zraniteľná

Zároveň však pripúšťa, že ekonomika v eurozóne aj naďalej zostáva zraniteľná. Súčasné zrýchlenie inflácie podľa neho môže vyvolať vyššie mzdové požiadavky. Nedostatok uchádzačov o prácu so správnym zameraním môže vytvoriť nákladové tlaky na ceny. Zvýšené náklady si bude vyžadovať aj prechod na zelenšiu ekonomiku.

Na margo zvyšovania úrokov v Česku a Maďarsku uviedol, že centrálne banky v okolitých krajinách vnímajú infláciu odlišne. „V oboch krajinách už bola inflácia pred krízou aj počas nej vyššia ako na Slovensku a v eurozóne. V súčasnosti sa tam inflácia ešte zrýchľuje,“ vysvetľuje odborník.

Vysoká inflácia tu s nami môže zostať aj dlhšie

Existujú však aj iné ekonomické názory ako ten o rýchlom konci súčasných inflačných hrozieb. Napríklad analytik Saxo bank Christopher Dembik očakáva, že inflácia zostane dlhší čas vyššia, čo je v rozpore s názormi  Federálnej rezervnej banky a Európskej centrálnej banky (ECB), ktoré hovoria, že inflácia je „len“ prechodná. Stále viac dôkazov podľa neho naznačuje to, že inflácia stojaca na štyroch pilieroch môže mať aj dlhšie trvanie. Sú to tieto piliere:

1) Poškodený dodávateľský reťazec – cestou k jeho náprave je zvládnutie pandémie koronavírusu. Očakávania jej skorého konca sa však ukazujú ako príliš optimistické. Vynárajú sa otázniky ohľadom účinnosti očkovacích látok voči novým rizikovejším variantom koronavírusu a tiež pomalé očkovanie v mnohých častiach sveta. Výsledkom týchto okolností môže byť oddialenie nielen oživenia, ale aj „opravy“ dodávateľského reťazca.

2 ) Radikálne ľavicové politiky – môžu vytvoriť podmienky pre nútený rast miezd. Už sa to deje napríklad v Spojených štátoch a je to štrukturálne. Tento trend sa môže šíriť aj do ostatných krajín.

3) ESG a zelená inflácia (Environmental, Social and Governance) – v tejto agende sa v rámci Európskej únie do roku 2030 uvažuje o zvýšení uhlíkovej dane na 200 eur za tonu oproti súčasným 60 eurám. Je to správna cena, ktorá podnieti inovácie v oblasti klímy a technický pokrok, a zároveň zníži emisie CO₂. Na druhej strane však tieto aktivity budú zásadne tlačiť na infláciu.

4 ) Nedostatočné investície do energetickej infraštruktúry – najmä do fosílnych palív. Ak k tomu pridáme rekordný dopyt a zásobovanie sa Číny palivami bez ohľadu na ich aktuálnu cenu, krátkodobé uvoľnenie cien je nepravdepodobné. Ak by k tomu v niektorých európskych krajinách udrela tuhá zima, mohlo by dôjsť aj k výpadkom elektriny.