Foto: Shutterstock

Poslanecký návrh neobsahuje doložku vplyvov, vplyvy na rozpočet tak prepočítala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Navrhované opatrenie znamená mínus pre daňové príjmy štátu, keďže vo forme zvýšenej spotreby obyvateľov sa štátu vráti len časť prostriedkov. „Navrhované opatrenie by ovplyvnilo verejné financie cez pokles výnosu dane z príjmov fyzických osôb o 149 miliónov eur. V dôsledku zvýšenia disponibilného príjmu pracujúcich vzrastie ich spotreba, navrhované opatrenie by viedlo k nárastu vo výnose dane z pridanej hodnoty o 13 miliónov eur,“ hovorí RRZ. Štát by tak prišiel v roku 2020 o príjmy vo výške 136 miliónov eur, teda o 0,1 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Priemerná domácnosť si polepší. „Navrhované opatrenie by viedlo k zvýšeniu disponibilných príjmov rodín priemerne o 0,4 %. Rodiny by si polepšili v priemere o 3,80 eura mesačne,“ hovorí RRZ.

Výbor pre makroekonomické prognózy odhaduje, že nezdaniteľná časť základu dane bude v nasledujúcich rokoch postupne narastať. V roku 2020 by malo byť vo výške 367,85 eura mesačne, v nasledujúcom roku 376,29 eura mesačne a v roku 2022 by táto suma mala byť 385,13 eura.

Dá sa očakávať, že zákon v parlamente bude prechádzať ešte úpravami. Mechanizmus určovania nezdaniteľnej časti základu dane je totiž nastavený tak, že ak základ dane presiahne úroveň 100-násobku životného minima, nezdaniteľné minimum sa postupne znižuje až na nulu. Zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane však prinieslo paradox, ktorý spôsobuje, že z hrubej mzdy 2 021 eur vychádza zamestnancovi vyšší čistý príjem ako z hrubej mzdy 2 022 eur.

„Pri súčasnom nastavení by si zamestnanci mohli v budúcom roku odpočítať zo svojho základu dane nezdaniteľnú časť v plnej výške 367,60 eura mesačne až do výšky platu 2 021 eur. Pri vyššej hrubej mzde by sa nezdaniteľná časť základu dane postupne znižovala až na nulu. Ak by bol prijatý poslanecký návrh, tak pri mesačnej hrubej mzde 2 021 eur by sa nezdaniteľná časť skokovo znížila z 367,60 eura na 336,10 eura. Z toho by práve vyplývalo, že zvýšenie mzdy len o 1 euro by paradoxne spôsobilo zníženie čistého príjmu jednotlivcov,“ hovorí RRZ s tým, že zamestnanec s vyššou hrubou mzdou má čistú mzdu nižšiu o 5,30 eura.

Návrh čiastočne pribrzdí tiché zdanenie. „Opatrenie zvyšujúce úroveň nezdaniteľnej časti základu dane by eliminovalo predpokladaný vplyv tichého zdanenia v roku 2020, pokračovanie tichého zdaňovania do budúcna by však neodstránilo,“ upozorňuje RRZ. Tiché zdanenie je jav, keď občan platí čoraz vyššie dane, hoci sa podmienky zdaňovania nemenia. V roku 2019 je podiel nezdaniteľnej časti dane na priemernej mzde 30,3 %. Rast miezd však spôsobuje, že tento podiel, samozrejme, klesá. Zvýšenie nezdaniteľného minima by znamenalo, že jeho podiel na priemernej mzde by v roku 2020 stúpol na 32 %. Do roku 2022 by však mal opäť klesnúť na 30,4 %.